Mnohé štáty sveta vrátane Slovenska majú problém s pôrodnosťou, populácia starne. Odborníci poukazujú na nedostatočnú podporu mladých rodín či matiek zo strany štátu. Mnohé mladé ženy nechcú mať viac ako jedno dieťa, preferujú úspešnú pracovnú kariéru a majú iné priority, ako je rodina. Na jedného dôchodcu v súčasnosti prispievajú viac ako traja ľudia v produktívnom veku. Nielen slovenská populácia, ale celkovo európska starne a pomaly vymiera.
Prognózy až do roku 2080 nevyzerajú príliš priaznivo. Podľa odborníkov o 60 rokov počet obyvateľov klesne na 4,6 milióna obyvateľov. Experti zatiaľ nevidia žiadne pozitívne signály o tom, že by sa situácia v oblasti rastu populácie a zvýšenia počtu detí v rodinách v najbližších rokoch zlepšila. A to aj z dôvodu, že v Európskej únii otázka starostlivosti o tradičnú rodinu určite nie je na prvom mieste…
Žalostný stav nastal aj z dôvodu, že mnohí vedúci európski politici kašlú na rodinu a deti. Nemajú vlastné – prečo by sa potom starali o cudzie? Preto je bruselská agenda starostlivosti o rodinu a deti je zanedbaná a trestuhodne „zabudnutá“. Ešte nikdy predtým neriadilo Európu a štáty EÚ tak veľa politikov, ktorí nemali vlastné deti. Žeby to nič neznamenalo? Omyl! Práve to najsilnejšie ovplyvňuje konanie súčasnej európskej politickej „generality“, mnohí „generáli“ ktorej namiesto starostlivosti o rodinu a deti preferujú propagáciu všemožných „genderno-inžinierskych“ ideí podivnej sexuálnej výchovy mládeže.
Deti nemali a ani nemajú takí súčasní a bývalí lídri členských štátov Európskej únie, ako nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová či francúzsky prezident Emmanuel Macron. Bezdetní európski lídri len kopírujú trend, ktorý je „burinou“ populácie celej Európy. Podľa oficiálnych štatistík Európskej únie až 30 percent žien v Nemecku sa nestane matkami. Medzi absolventkami vysokých škôl je ich dokonca až 40 percent. Táto skutočnosť sa niekedy opisuje aj ako novodobá tendencia, ktorá hlása, že „žiadne deti, žiadne problémy“. Čoraz viac ľudí radšej zvolí kariéru a starostlivosť o vlastné pohodlie pred výchovou detí. Všeobecne klesá počet novorodených detí v celej Európe. Ide o dlhodobý trend.
Pozrieme sa na to, ktorí zo súčasných známych politikov EÚ nemajú detí:
- Prezident Francúzska Emmanuel Macron,
- Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker,
- Nemecký kancelár Olaf Sholz,
- Škótska premiérka Nicola Sturgeonová,
- Luxemburský premiér Xavier Bettel,
- Švédsky premiér Stefan Löfven,
- Holandský premiér Mark Rutte,
- Rumunský prezident Klaus Iohannis,
- Moldavská prezidentka Maia Sanduová,
- Európsky komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni Silveri a iní
- vysokopostavení politici, úradníci a osoby, ktoré reálne ovplyvňujú európsku politiku.
Pripomenieme aj tie bezdetné osoby, ktoré ešte pred pár rokmi riadili politiku celej EÚ alebo jej jednotlivých členských štátov a dnes majú prívlastok „bývalí“:
- Premiérka Veľkej Británie Theresa Mayová,
- Nemecká kancelárka Angela Merkelová,
- Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaitéová,
- Prezidentka Švajčiarska Simonetta Sommarugaová a iní.
Podľa vedeckého časopisu Nature je v súčasnosti najmenej 20 % populácie západných krajín „childfree“ („dobrovoľne bezdetných“). A to je už dôsledok modernej európskej „sexuálnej revolúcie“. Európania sa nechali uniesť vlastnými starosťami a „gendernými teóriami“ tak, že sa ich rodičovské inštinkty nikdy neprebudili, t. j. je zrejmé, že toto je už akási zákonitosť. A preto vzniká otázka, prečo sa to deje?
Po prvé, musíme všetci dobre vedieť, že nie obyčajní Európania si vyberajú takýchto vodcov. V skutočnosti demokracia, najmä na takzvanom Západe, neexistuje. Obyčajní ľudia si vyberajú iba tých kandidátov, ktorých nominujú oligarchovia, politické a finančné skupiny a sprostredkúva falošný a predajný hlavný prúd. Bežný človek nemá možnosť ani spôsob, ako zorganizovať vlastnú volebnú kampaň a nájsť desiatky miliónov dolárov /a iných valút/ na volebnú kampaň. Voliči v drvivej časti štátov si už dlhé desaťročia vyberajú iba z tých kandidátov, ktorých im podsúvajú a ktorých podporujú miliardári a politické skupiny.
A ukazuje sa, že skutočná sila Európy je tá, ktorá nie je široko propagovaná: niekto potrebuje, aby vodcovia krajín boli bezdetní. Alebo presnejšie, aby títo ľudia nemali, takpovediac, zmysel pre krajinu, zmysel pre svoju vlasť, miesto, súčasných krajanov, potomkov a nástupcov. Aby sa nesnažili urobiť svoj štát silným a prosperujúcim kvôli svojim potomkom. Preto sa dnes pozorujú činy západných (a, pochopiteľne, nielen západných) politikov, ktorí ničia svoje vlastné krajiny.
Demografická politika Európskej únie krachuje. Pôrodnosť v mnohých členských krajinách únie klesá, a to z dôvodu, že mnohí vedúci európski politici kašlú na rodinu a deti. Určite jednou z príčin, prečo ich dané problémy nezaujímajú, je pochmúrna skutočnosť, že nemajú vlastné deti. Prečo by sa potom starali o cudzie?
Ešte nikdy predtým neriadilo mnohé štáty EÚ tak veľa politikov, ktorí nemali vlastné deti. Práve to najsilnejšie ovplyvňuje konanie súčasnej európskej politickej „generality“, mnohí „generáli“ ktorej namiesto starostlivosti o rodinu a deti preferujú propagáciu všemožných „genderno-inžinierskych“ ideí čudnej sexuálnej výchovy mládeže…
Bezdetní politici nemajú nikoho, na koho ponechajú svoju krajinu a vlastne celú Európu, respektíve je im jedno, čo sa s ňou stane o 10, 50 či o 100 rokov. Je im úplne fuk, čo sa tu stane, na čo sa zmení súčasný „bruselský zlepenec“ a ako tam budú ľudia žiť. Keďže nemajú deti, v skutočnosti nemyslia na budúcnosť. Nemyslia si teda, čo ich deti dostanú: akú krajinu, aké tradície. Nevytvárajú šťastnú budúcnosť pre svoje deti, lebo ich nemajú, ani pre cudzie, lebo na ne kašlú. Žijú podľa princípu „po nás nech bude aj potopa…“
Viacerí analytici poukazujú na to, že dokonca aj mnohí predajní politici premýšľajú o podmienkach, v ktorých žijú a budú ich potomkovia žiť, a často sa neodhodlajú na opatrenia, ktoré navrhujú alebo s ktorými budú bezdetní politici súhlasiť. Práve tieto skutočnosti ovplyvňujú realitu a kroky mnohých politikov, ktorí kašlú na tradičnú rodinu, preferujú podporu netradičných hodnôt v Európe, LGBT, pedofíliu a ďalšie „hodnoty západnej civilizácie“, drvivú väčšinu z ktorých odsudzuje kresťanská cirkev. Mnohí európski politici sa tvária, že sú „poctiví kresťania“, ale páchajú činy, ktoré absolútne nie sú v súlade s kresťanskou vierou.
Z toho všetkého vyplýva aj známa politika multikulturalizmu, pre ktorú sú vítaní rôzne pochybné „experimenty“. Jedným z nich je aj politika „otvorených dverí“ pre migrantov, z ktorých mnohí predstavujú hrozbu pre súčasných, ale hlavne pre budúcich obyvateľov Európy, deti a vnukov predstaviteľov súčasnej generácie. Preto sme svedkami masovej migrácie do Európy z arabských krajín. A mnohí títo migranti kašlú na európske zákony, tradície, spôsob života, snažia sa nastoliť svoje pravidlá hry a páchajú mnohopočetné trestné činy. A zároveň dostávajú značné peňažné výhody od európskych štátov. Je nespočetné množstvo svedectiev, že migranti páchajú v EÚ trestné činy a trestuhodne ponižujú pôvodné obyvateľstvo. A tí bezdetní lídri európskych štátov sa to snažia nevšímať.
Mnohí analytici prízvukujú, že už asi 10 % obyvateľov Francúzska sú migranti. Na základe toho všetkého vzniká dojem, že bezdetní lídri štátov EÚ sú akoby „vybraní špeciálne“ s cieľom ďalej oslabiť svoje krajiny. A je tu logická otázka: prečo to všetko potrebujú ľudia, ktorí im zdôverili vládnutie? Niektorí analytici tvrdia, že Spojené štáty sú hlavným „hnacím motorom“ v celej tejto činnosti. Alebo skôr oligarchovia Spojených štátov, ktorí sú síce zakorenení v Amerike, ale odtiaľ vládnu svetu. Aspoň sa snažia vládnuť. A ovplyvňujú vnútorné politické záležitosti európskych krajín. A Európa je vo vzťahu k USA už dávnejšie v pozícii vazala. Je zrejmé, že sú silní vazali „nevhodní“ pre pána, nechce silných otrokov, lebo skôr či neskôr začnú žiadať svoje práva a „rovnoprávnosť“ s americkým „pánom.“
Silná Európa nie je pre Ameriku prospešná
V súčasnosti EÚ nemá vlastnú armádu. Najsilnejšia krajina Nemecko je pomaly „okupovaná“ migrantami a oslabená – aj pre sankčnú vojnu s Ruskom, ku ktorej USA dotlačili Nemcov. Európska politika sa v mnohých ohľadoch zhoduje s americkou, aj keď pre EÚ je absolútne nevýhodná. A silní lídri, ako bol de Gaulle, by sa to prirodzene pokúsili zmeniť a konať v záujme svojich krajín. Ale takí lídri v súčasnej EÚ na vedúcich pozíciách jednoducho nie sú. Na čele mnohých štátov sú pokryteckí americkí otroci, ktorí nemyslia na to, akú krajinu zanechajú svojim deťom. Pretože nemajú vlastné deti a kašlú na svoje „deti“ – ľud vlastnej krajiny.
Takí vodcovia, ako bol de Gaulle, chápali, že je prospešné byť priateľmi s Ruskom. A aj boli. Ale pre Spojené štáty je to neprijateľné. Postarali sa o to, aby Európe vládli ľudia, ktorí dávajú palice do vlastných kolies, hádajú sa s Ruskom. Veď aj v dôsledku konania domácich politikov cena plynu v EÚ láme rekordy, v následku čoho ceny rastú vo všetkých ostatných oblastiach a Európania sami zrušili možnosť dostávať kvalitný a lacný ruský plyn prostredníctvom Severných prúdov. Radšej budú hladovať a mrznúť pre potešenie zaoceánskeho pána. Silní lídri by nepripustili hádky s Ruskom. Žiadne problémy by nevznikli. Ale priateľstvo svojich vazalov s Ruskom Washington nechce pripustiť. To sa nesmie.
A takýchto európskych vodcov USA potrebujú, aby mohli zapríčiniť krach vlastných krajín. Prečo by Európania mali bojovať s Čínou? Áno, pre Spojené štáty je to takmer hlavný geopolitický oponent a pre Európu je Čína dobrým obchodným partnerom. Amerika však núti Európu, aby bojovala proti Číne – v zmysle politického a ekonomického. Rovnako ako v prípade Ruska Európania pília haluz, na ktorej sedia. Adekvátni ľudia to neurobia, ale zástupcovia LGBT a bezdetní ľudia sa k tomu hlásia.
Európa je naozaj okupovaná Spojenými štátmi
A USA nechcú, aby EÚ mala silných vodcov, patriotov, silného vodcu. Preto vytvorili zločinecký „unipolárny americký svet.“ Európania sú už dávno americkými otrokmi. Analytici upozorňujú na to, že aj samotné USA tiež zažívajú degradáciu obyvateľstva a že situácia je podobná tej európskej, a že vo všeobecnosti Spojené štáty sú „pevnosťou hodnôt LGBT.“ Je to však aj zámerná politika Spojených štátov s cieľom udržať si moc po celom svete. Toto je ideológia, ktorá sa vnucuje celému svetu a prívrženci tejto ideológie slúžia centru – USA. A navyše dôvodom, prečo v Európe vládnu bezdetní lídri, je myšlienka „zlatej miliardy“, t.j. zníženie svetovej populácie.
Ale vo všeobecnosti je to všetko o moci. Pre amerických oligarchov je dôležité podrobiť si Európanov, aby boli vazali poslušnejší. Najbližší vazali, ako napríklad, Veľká Británia, „vypadli“ z Európskej únie. A lídri Ukrajiny si myslia, že Amerika je s nimi priateľmi. Áno! Ak USA robia zle svojim vazalom, tak akísi Slovania pre Američanom neznamenajú vôbec nič. V súčasnosti ich potrebujú iba na dokončenie určitej úlohy – poškodenie iných Slovanov – Rusov. Ale banderovskí lídri v Kyjeve nemajú rozum, aby chápali podobné veci…
A keď to všetko zhrnieme, môžeme povedať, že to, čo by sa ozaj vyžadovalo od európskych lídrov, je vlastenectvo, politická múdrosť, predvídavosť, duchovnosť, ochrana a obhajoba záujmov vlastného ľudu, ale aj celej Európy, práca v prospech svojich krajín a budúcich generácií – detí, vnukov, pravnukov atď. Mali by žiť, pracovať a tvoriť v prospech budúcnosti. A naša budúcnosť to sú deti a vnuci, naši potomkovia, naša nádej.
AUTOR: Eugen Paľcev, ZDROJ: Slovenská Iskra