Podľa určitých “vedcov” aj Stvoriteľ bol Ukrajinec. Ale teraz vážne, Českom otriasa škandál s učebnicou dejín, v ktorej sa tvrdí, že Slovania prišli na územie Čiech a Moravy z dnešnej Ukrajiny. Nuž, len sa potvrdzuje, že v určitých národoch sú vždy iniciatívni ľudia, ktorí všetko podriaďujú aktuálnej spoločenskej situácii. Vôbec ich nezaujímajú fakty, vôbec ich nezaujíma spoločenské odsúdenie, skrátka ich jediným cieľom je zapáčiť sa momentálnej vrchnosti a vyčítať jej z očí, čím by sa jej čo najviac zapáčili.
Nie je to tak dávno, čo šéf českej spravodajskej služby žiadal ministra školstva, aby vyradili z osnov výučby dejín F. L. Čelakovského kvôli jeho rusofilstvu. Nie je podstatné, aké zásluhy mal, nie je podstatné skúmať okolností jeho postojov, dôležité je, že dnes náš “pán a vodca” nemá rád Rusov, tak preč s ním. Pritom “pánovi a vodcovi” je to úplne jedno, ale čo keby si to všimol a dal mi za to nejaký cukríček, všakže?
Otázka odkiaľ pochádzajú Slovania dodnes nie je uspokojivo vyriešená. Dve konkurenčné teória – autochtónna a prisťahovalecká – majú stále svojich stúpencov, ale je treba povedať, že Čiech sa autochtónna teória nedotýka, tam Slovania skutočne došli v priebehu 6. a 7. storočia. Ako sa však pozerám, tak sa pozerám, ale na žiadnej migračnej mape sa nenachádza línia Kyjev – Říp! Ak hovoríme o Slovensku, tu najviac bádateľov vyznáva autochtónnu teóriu, ale ja som hlboko presvedčený, že tí Slovania – Sloveni – ktorí nám dali meno prišli do oblasti stredného Dunaja na konci 5. storočia z oblasti Dunajskej delty. Už na začiatku 6. storočia boli v oblasti severných Karpát konsolidovaní a po odchode Longobardov r. 568 do severného Talianska obsadili aj dnešné Záhorie, Rakúsko (Dolné aj Horné) a značnú časť Moravy (moravskí Slováci).
Čo sa dotýka Čiech a severnej Moravy, tak tam sa dostali Slovania rôznymi cestami. Keďže väčšina obyvateľov Českej kotliny patrila do kmeňov Dudlebov, Srbov a Chorvátov, možno konštatovať, že sa tam dostala spoza Sudetských hôr alebo z území ovládaných Avarmi po povstaní začiatkom 7. storočia. Možno môže byť nápomocné, že príslušníci kmeňa Dudlebov okrem Bieloruska, žili v oblasti Belehradu, Neziderského jazera a južných Čiech. Chorváti (Bieli) žili na sever od Sudet a Karpát. Srbi aj na Balkáne, aj oblasti Lužice a v Čechách. Nikde sa tam bezprostredne Ukrajina nevyskytuje, ak samozrejme nepríjmeme koncepciu, že všetci Slovania boli nakoniec boli Ukrajinci. Aj dcéry Jaroslava Múdreho, zakladateľa ruského štátu Anna (manželka francúzskeho kráľa) a Anastázia (manželka uhorského kráľa Ondreja I.) sa dnes už nevolajú Anna Ruska, ale Anna Kyjevská a Anastázia Ruská, ale Anastázia Ukrajinská. V priloženej fotografii, ktorú som pred pár týždňami urobil v maďarskom Tihányi dáva jasné svedectvo.
Niet nič horšieho pre vytváranie národného vedomia a sebavedomia ako sústavné menenie výkladu dejín. V českom prípade je najtypickejším príkladom výklad svätováclavskej legendy. Ak hľadáme zdroj toho, čo Slováci nazývajú “český mantinelizmus”, tak je to založené práve na sústavnom menení obsahu nosných národných mytológií. Bieda slovenského života zas spočíva v tom, že žiadna národná mytológia neexistuje a každý pokus o jej zrod je tvrdo atakovaný. Pritom zdravé národné (politické) povedomie sa musí opierať nielen o poznanie dejín, ale aj na ich zmytologizovanej podobe, ktorá hovorí o tom, kto sme, čo sme, prečo sme tu a prečo by sme tu mali aj ostať.