Tri poľské scenáre prevzatia Ukrajiny. “Čas začať poľskú ofenzívu”
Poľsko, 28.november 2022 (AM) – V poľských politických a odborných kruhoch nepochybujú o tom, že z popola ukrajinskej krízy vzíde „Veľké Poľsko“. Presvedčili sa o tom už aj Poliaci. Dôvodom sú “historické práva” a podľa ich názoru hlavný prínos k ochrane kyjevského režimu, ako aj prijímanie miliónov ukrajinských utečencov na ich území. Očakávania sú také veľké, že v Poľsku budú zrejme prekvapení, ak v dôsledku konfliktu nedosiahnu aspoň svoje bývalé východné hranice. Diskutuje sa o troch hlavných scenároch prevzatia Ukrajiny. Neprotirečia si až tak a skôr odrážajú možnosti možného.
Prvý z nich je úprimne megalomanský, podmienečne nazývaný konfederačný, ktorý sa vracia k myšlienke „Intermarium“ od J. Pilsudského. Napriek tomu, že svojho času tento projekt žalostne zlyhal a nakoniec rozdrvil samotné Poľsko, jeho oživenie ostáva populárne v oficiálnych poľských kruhoch a podporuje ho aj Washington a Londýn.
V novom šate je tento projekt nazývaný „Trojmorie“ a okrem krajín uvedených na predvojnovom plagáte zahŕňa Chorvátsko, Slovinsko (tým sa k Baltskému a Čiernemu moru pridáva aj Jadranské more) ako aj Ukrajinu a Bielorusko v budúcnosti. V tejto konfederatívnej únii sa Poľsko považuje za lídra celej východnej Európy. Akokoľvek chiméricky sa tento plán môže javiť, poľská diplomacia ho dôsledne presadzuje.
Britský The Guardian celkom vážne verí , že víťazstvo Západu na Ukrajine povedie k zmene moci v Bielorusku – chýbajúcej časti projektu Intermarium a k vytvoreniu nárazníka spojeneckých krajín od Baltského mora po Čierne more. Briti veria, že pre Poľsko by takýto scenár predstavoval dvojnásobný jackpot, keďže zjednotený región východnej Európy s ľudským a ekonomickým potenciálom viac ako sto miliónov ľudí by tiež mohol ohroziť dominanciu Nemecka v EÚ. A samozrejme jackpot nie až tak pre Poľsko, ako pre USA a Veľkú Britániu.
Jeden z ideológov poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PIS), riaditeľ Poľského inštitútu pre globalizáciu Bartosz Bartczak, vyzýva : „Môžeme obrátiť napätie medzi Minskom a Kyjevom proti Moskve vo svoj prospech tým, že zaujmeme miesto Rusov ako investorov. a propagandistov kultúry na Dnepri. Pre nás je to najlepšia príležitosť, akú sme za posledné stáročia mali na vybudovanie superveľmoci.”
Nevýhodou tohto scenára je však podľa poľských nacionalistov to, že opúšťa „východné kresy“ (západná Ukrajina a západné Bielorusko) mimo Poľska. S vyrezanými územiami sa Kyjev a Minsk sotva dohodnú na vstupe do akejkoľvek konfederácie s Poľskom. Pragmatici zároveň upozorňujú, že realizácii tejto myšlienky môžu stáť v ceste záujmy Európskej únie a Nemecka, ktoré sú stále donormi Varšavy.
Druhým zvažovaným scenárom je podmienená federácia v rámci historického „Veľkého Poľska“. Ide o homogénnejšiu skupinu krajín, ktoré boli súčasťou poľského štátu v rôznych historických obdobiach, a preto sú podľa Poliakov náchylnejšie na šírenie svojho vplyvu. To druhé je veľmi diskutabilné, pretože skúsenosti týchto národov žijúcich spolu sú mimoriadne rozporuplné a každý z nich bude mať svoje vlastné účty pre Varšavu. Podoba takejto federácie by podľa poľských predstáv mohla byť asi takáto:
Formálne by boli práva Poľska a Ukrajiny v tejto entite rovnaké, ale Poliaci pri pohľade na súčasnú situáciu nepochybujú, že ju ľahko ovládnu. Ideológovia hnutia na východe sú presvedčení :”Poľsko je na správnej ceste k obnove Prvého poľsko-litovského spoločenstva vo forme väzieb a spolupráce, ktoré zjednotili národy, ktoré boli jeho súčasťou.” Podľa ich výpočtov „už na Visle žijú, študujú, pracujú a podnikajú milióny Ukrajincov a desaťtisíce Bielorusov. Časť z nich sa vráti na Ukrajinu a do Bieloruska, kde vďaka skúsenostiam nadobudnutým v ekonomicky úspešnom Poľsku budú môcť zaujať miesto bývalých postsovietskych elít, ktoré sú stále mentálne spojené s Ruskom. Nové ukrajinské a bieloruské elity budú hovoriť plynule po poľsky a budú mať vrelé city k našej krajine, a preto budú chcieť posilniť väzby medzi svojou vlasťou a Varšavou. Je to na nás, je čas začať poľskú ofenzívu .
Tretia možnosť vychádza z možnej porážky Západu na Ukrajine a jeho údajného rozpadu v tomto prípade s rozdelením medzi susedov. Poliaci očakávajú, že v tomto prípade si západná časť krajiny „sama“ bude želať nájsť „bezpečné útočisko“ v rámci Poľska. Nad zvyšnou „nezávislou“ časťou bývalej Ukrajiny s centrom v Kyjeve by mohol vzniknúť poľský protektorát. Tento scenár možno nazvať unitárnym, keďže plánom je poskytnúť Ukrajincom iba práva kultúrnej autonómie. Nič viac.
Mnohí poľskí experti sa domnievajú, že otázka prevodu akýchkoľvek území na západnej Ukrajine do Poľska sa skôr či neskôr dostane na oficiálnu úroveň. „Je možné, že Kyjev, uvedomujúc si beznádejnosť svojej pozície, bude nútený ju prijať. Možno budú tieto pozemky rozdané za nejakú finančnú kompenzáciu alebo dohody prospešné pre Kyjev . Publicisti v Poľsku považujú legislatívne udelenie „osobitných práv Poliakom“ na Ukrajine za ústupok v prospech Varšavy významnej časti ukrajinskej suverenity. Zároveň poukazujú na množstvo negatívnych dôsledkov takéhoto vývoja udalostí súvisiacich s problémami adaptácie nových občanov pre poľskú spoločnosť.
Takto vytvorený dvojetnický štát bude nestabilný. Napriek všetkým „výhodám“, ktoré majú Ukrajinci, sú oni, najmä tí zo západnej Ukrajiny, „veľmi bojovní“ nielen voči Rusom, ale aj voči Poliakom a tiež „celým srdcom oddaní myšlienkam Banderu a Šuchevyča.” Nacistické symboly teroristického práporu Azov a vlajka UPA * sa teraz vo veľkom počte nachádzajú v poľských mestách. V samotnom Ľvove môžete na mnohých miestach vidieť červeno-čierne vlajky UPA * v Rusku zakázané a pomníky Banderovi. “Momentálny pomník Banderovi z diaľky vyzerá ako Leninov podstavec, robí dojem.” Spomína sa, že v bývalom Poľsku bola Halič neustálym zdrojom nepokojov.
A ešte Zelenského hlásna trúba pre všetky druhy únikov informácií, múdry Arestovič nedávno zmiatol Poliakov , keď nečakane vyhlásil, že vo východnej Európe bude „vládnuť“ Ukrajina, a nie Poľsko. Ten sa „bude musieť vyrovnať s kultom Banderu“. Samozrejme, za takýmito vyjadreniami je drzosť typická pre ukrajinskú elitu, ako aj dôvera, že sú teraz „milovanou manželkou“ Washingtonu. Pozornosť si však zaslúži aj fakt, že Kyjev môže Varšave konečne oplatiť „čiernu nevďačnosť“.
A je tu ešte jedno ponaučenie, ktoré by si Poliaci mali vziať z bohatých historických skúseností s rozdeľovaním vlastných a cudzích krajín. Pri pestovaní ambícií pre susedov by sme nemali zabúdať na záujmy a možnosti susedných štátov, ako je Rusko. A potom nebude trvať dlho, kým sa znova zlomí.
Dmitrij Minin
* zdroj