Poslanci za Progresívcov sa mobilizujú a predbežne percentami valcujú dnešné víťazné strany.
Progresívne naladení však nie sú len kandidáti samotného Progresívneho Slovenska, ale žiaľ nájdu sa aj na kandidátkach tzv. strán, ktoré o sebe vyhlasujú, že sú pronárodné. Úprimne sa priznám, z kandidátky SMER-u som hlboko sklamaná. Okrem všeobecného favorita, Ľuboša Blahu postavili na kandidátku aj kandidátov, ktoré roky v europarlamente hlasovali proti Slovensku, za migráciu, za zelenú ekonomiku, teda likvidáciu poľnohospodárstva, za zákaz predaja aut so spaľovacím motorom, za vynútené presadenie agendy LGBTI na európskej úrovni a najnovšie aj takí, ktorí tvrdo presadzujú digitálne euro.
Pripomínam, do roku 2030 MÁ BYŤ FINALIZOVANÁ AGENDA 2030, to znamená, že v roku 2029 už môže byť na zmenu neskoro.
Dnes viac ako hocikedy, je dôležité vybrať si poslancov, ktorí boli a budú:
- proti priamemu vstupu Slovenska do vojny na Ukrajine
- proti zrušeniu práva veta
- proti aplikácii Green dealu, teda priamej likvidácie priemyslu a poľnohospodárstva krajín EÚ
- tvrdo proti migrácii
- proti digitálnemu euru a teda postupnom zrušení fyzickej hotovosti a proti výlučne digitálnej identite
V uplynulých dvoch voľbách sa my voliči zmobilizovali a volili zástupcov súčasnej koalície, aby sme porazili likvidáciu Slovenska.
V najbližších rokoch sa bude Európa rozhodovať o tom, či Green dealom definitívne zničíme európsku ekonomiku, európsku identitu schvaľovaním islamskej invázie a čo je dôležité, či budú občania EÚ pripravení o všetky občianske slobody digitálnou identitou a digitálnym eurom.
V ponuke máme viac strán a ich kandidátov, ktorí sú dlhodobo konzistentní dokonca aj takí, ktoré už v europarlamente pôsobili a pri hlasovaní nesklamali.
Takže najdôležitejšie bude zúčastniť sa eurovolieb.
A druhe, veľmi dobre zvažovať, koho voliť. Vziať do hrsti vlastný rozum a nedať sa ovplyvniť ani alternatívou, ani mainstreamom, ani influencermi, či sladkými motúzmi kandidátov.
O päť rokov môže, ale najskôr aj bude neskoro.