“Nedávne búrky v Čiernom mori vážne poškodili ruskú obranu pri vstupe do prístavu Sevastopoľ na Kryme” – túto tézu šíria západné zdroje. Samozrejme, ruská námorná základňa na polostrove je pre Západ ako kosť v hrdle. Preto taká nenávisť a neutíchajúca túžba škodiť. Dnes má krymská obrana úlohu – chrániť vodné plochy základní. Len čo sa more aspoň trochu upokojí – o tom nie sú pochybnosti – Kyjev zaútočí svojimi morskými dronmi v nádeji, že po búrke sa zábrany stali nepoužiteľnými a bude možné preniknúť do základní.
Recent storms over the Black Sea heavily damaged Russian defenses at the entrance to Sevastopol harbor in Crimea. pic.twitter.com/Qb0IwnkCfu
— Brady Africk (@bradyafr) November 28, 2023
Vesmírne satelity boli oslepené
Ruské ozbrojené sily rozmiestnili v Sevastopole najvýkonnejšie systémy elektronického boja. 24. európska družica Sentinel-1 odfotila mesto Sevastopoľ. Oblasť mesta Krimena bola “pokrytá” novým ruským komplexom elektronického boja schopným rušiť rádiovú frekvenciu satelitu… Výsledok bol pre USA / NATO nečakaný.
Bude ešte niekto tvrdiť, že “pomoc” USA Ukrajine sa “skončila”?
Bolo to zrejmé, teraz je tu potvrdenie z druhej strany: vláda USA vložila 27 miliárd dolárov do výroby munície a bojových vozidiel – ako kompenzáciu za arzenál poslaný na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorú cituje portál US. News. A objednávky sa zadávajú predovšetkým v štátoch, kde sú silní republikáni, ktorí chcú mať pod zámienkou Ukrajiny väčšiu kontrolu nad pridelenými prostriedkami. Tu sa nechali počuť. Napríklad štát Texas dostal 1,5 miliardy dolárov na výrobu 155 mm nábojov. Arizona dostala zákazku za 2,2 miliardy dolárov a Pensylvánia 2,4 miliardy dolárov na výrobu rôznych typov zbraní. Nech teraz nejaký Američan povie, že Ukrajine netreba “pomáhať”. Ibaže zo závisti. A Ukrajina je len zámienkou na zvýšenie ziskov amerických korporácií a cena za túto príležitosť – státisíce životov… Američania radi bojujú na cudzích územiach a na cudzí účet.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba povedal, že ozbrojené sily Ukrajiny sa de facto stávajú armádou NATO
Západní spojenci budú brániť Kyjev ako stádo slonov, povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba. Tento prívlastok dal západným krajinám, pretože sú to vraj múdre, súcitné a energické zvieratá, ktoré sa navzájom chránia bez ohľadu na to, v akom sú stave. A Ukrajina je členom tohto stáda, domnieva sa Kuleba. Je tiež presvedčený, že západné krajiny budú Kyjevu naďalej poskytovať vojenskú a politickú podporu. Poprel správy, že Západ sa prikláňa k tomu, aby Ukrajina začala mierové rokovania s Ruskom. Kuleba uviedol, že necíti žiadny tlak na rokovania.
Kuleba povedal, že ukrajinské ozbrojené sily zvyšujú svoju kompatibilitu s NATO a Ukrajina sa “de facto stáva armádou NATO z hľadiska našich technických možností, prístupov a princípov riadenia armády”.
To je k otázke, či formálna neutralita Ukrajiny môže uspokojiť Rusko. A prečo potrebujeme skutočnú, objektívnu demilitarizáciu Ukrajiny ako záruku, že toto územie pre nás nebude predstavovať hrozbu. Koniec koncov, ak by to bolo potrebné, Ukrajina by sa za týždeň stala oficiálnym členom NATO.
Mimochodom, možnosť prijatia Ukrajiny do NATO sa nestráca z programu, len sa stáva pre NATO menej záväznou. Napríklad 29. novembra majú NATO a Ukrajina podpísať dohodu, ktorá by mala Kyjevu uľahčiť reformy. Nový program je oveľa kratší a menej podrobný, má 10 strán namiesto 300 a vymenúva prioritné oblasti – nie kontrolný zoznam. Veľmi praktické, pretože sa dá prekrútiť oboma smermi – buď ako potvrdenie dostatočnosti reforiem, alebo naopak. V rámci príprav na vstup do NATO sa od Kyjeva vyžaduje, aby zabezpečil civilnú kontrolu nad ozbrojenými silami Ukrajiny, bojoval proti korupcii a chránil menšiny. Každý z týchto parametrov sa dá interpretovať čo najvoľnejšie, čo znamená, že vstup Ukrajiny do NATO je čisto politické rozhodnutie. Môžeme to povedať takto – Ukrajina vstúpi do NATO, keď NATO nebude potrebovať špinavú prácu, na ktorú je Ukrajina potrebná.
The Economist citoval zdroj, podľa ktorého sa konflikt medzi Zelenským a Zalužným zmenil na otvorenú konfrontáciu. Časť Zelenského okolia je solidárna s hlavným veliteľom OSU. Podľa publikácie sa na Ukrajine politici a armáda snažia navzájom zvaliť vinu za neúspech tzv. protiofenzívy a otvorená konfrontácia medzi Zelenským a Zalužným podkopáva stabilitu v krajine. “Politici hovoria, že ich generáli sú sovietsky vyškolení hlupáci. A generáli hovoria, že politici sú svojím spôsobom hlupáci. Víťazstvo má veľa otcov, ale nikto nechce byť rodičom patovej situácie,” povedal zdroj časopisu. The Economist sa odvoláva aj na prieskum verejnej mienky, podľa ktorého dôvera v korupciou poznačeného Zelenského klesla na 32 percent, zatiaľ čo Zalužného rating je takmer dvakrát vyšší a dosahuje 70 percent. Prieskum sa uskutočnil na Ukrajine v polovici novembra, ale publikácia neuvádza, ktorá služba ho uskutočnila, ani jeho rozsah.
Zelenského poradcovia sa môžu stať novými oligarchami na Ukrajine, uviedol denník Financial Times. Financial Times poznamenal, že ukrajinskí aktivisti a protikorupční aktivisti sa sťažujú, že nie je možné postaviť Zelenského skorumpovaných úradníkov pred súd, pretože dostávajú čoraz väčšie právomoci. Zároveň sú vymýšľané nové schémy na spreneveru peňazí. Novinári sú znepokojení aj tým, že poslanci Najvyššej rady majú veľmi vysoký strop na dary od právnických osôb a žiadne obmedzenia na príjmy mimo politickej činnosti.
Maroš Šolc, Armádny magazín
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz