Sebapoškodzovanie človeka je psychická porucha a môže viesť až k fatalizmu samovraždou, teda sebazničením vlastným konaním. Fenomén sebadeštrukcie však postihol ako epidémia európsku bruselskú scénu na čele s ložiskami „nákazy“ – ideologickými centrami tretieho sektora, Nemeckom, Európskou komisiou (EK) a Európskym parlamentom (EP).
Samovražedné sklony sa doteraz vyskytovali kolektívne len v náboženských, do seba a vidiny vyvolených nadľudí uzatvorených komunít s postojom odmietania vonkajšej reality, a to najmä vďaka viery v šialené dogmy a slepému fanatizmu.
Kombinácia týchto zlovestných deštrukčných faktorov sa však v posledných rokoch začala výrazne prejavovať aj v riadení krajín a dokonca celej polmiliardovej komunity členských štátov pod vedúcou úlohou „pokrokových“ (progresívnych) bruselských centrál – EK a EP.
Nejde pritom len o dogmy neomarxizmu-progresivizmu, multikulturalizmu, zelenej politiky (green deal), gender agendy s vierou v niekoľko desiatok pohlaví, ktoré vraj určuje nie biologická veda, ale „sociálny konštrukt“ a ďalšie vyšinuté naratívy, ale aj v ničení hospodárstva, ekonomiky, životnej úrovne ľudí a samotnej podstaty európskej civilizácie.
Častým spúšťačom samovražedných, ale aj vraždených sklonov (páchateľ hromadnej vraždy spácha na konci rituálnu samovraždu) v prípade človeka je nenávisť buď k sebe, „starému (nespravodlivému) svetu alebo svojmu okoliu, s ktorým sa nevie stotožniť.
To, čo spája progresivistické ideológie s náboženskými fanatickými sektami, je fetiš rovnosti. Jeden príklad rituálnej sektárskej samovraždy za všetky: Vodca nábožensko-revolučnej sekty Chrám ľudu, Američan Jim Jones, sľuboval svojim priaznivcom úplnú ekonomickú, sociálnu i rasovú rovnosť a pokojný život v „socialistickom raji“. V roku 1978 v juhoamerickej Guyane však pri „revolučnej samovražde“ zahynulo 909 ľudí, z toho 275 detí…
Gombíkom na spustenie sebadeštrukčného procesu v EÚ je nenávisť nielen k vlastným tradičným (anticko-kresťanským) koreňom a národným (konzervatívnym) hodnotám, ale aj bičovaná nenávisť k Rusom a Rusku, ktorá má posilňovať fanatické presvedčenie kolektívnej masy progresívcov o svojej vývojovej vyvolenosti.
Tak ako sa sekta postupne uzatvorí do seba a vytvorí si k okoliu bariéry, podobne sa správa prostredie EÚ – súc bolo do roku 1989 na opačnej, teda slobodnej – strane železnej opony, ktorú vytvorili marx-leninskí predchodcovia dnešnej sekty neomarx-progresívcov.
Spojitosť medzi sektárskym vyšinutím pri strate vnímania reality smerujúcich k sebadeštrukcii a politicko-ideologickou posadnutosťou nenávisti voči Rusku sú Európanov poškodzujúce antiruské ekonomické sankcie.
Ide najmä o prerezanie hlavnej energetickej žily, ktorá okysličovala európsky priemysel aj domácnosti lacnými dodávkami plynu a ropy, čím bol zvyšok Európy konkurencieschopný, mohol zabezpečiť rozvoj a blahobyt pre väčšinu obyvateľov eurozóny.
Na to, aby dovtedy normálni ľudia podľahli sektárskemu fanatizmu a spustili dobrovoľnú sebadeštrukciu, potrebujú byť infikovaný nejakým ideologickým (názorovo-postojovým) vírusom, čiže slepou dogmou, ktorú šíri nejaká autorita, ktorá je nielenže nekritizovateľná, ale o ktorej dogmách ani len v kútiku duše nemožno pochybovať.
Mení sa aj komunikačný slovník vnútri sekty, kedy platí jednoduchá dualita – my sme tí „dobrí“ (uvedomelí, pokrokoví, atď.) a „oni“ sú tí „zlí“, preto sa od nich stránime čo najviac
Je známe, že jedinci, ktorí fanaticky podľahli sektárskej viere sa odstrihli nielen od vnímania reality, ale aj od svojho okolia a dokonca aj od vlastnej rodiny.
Ak sa pýtate, ako mohla sektárska posadnutosť tak masovo zaburiniť Európu, odpoveď je pomerne jednoduchá. Ideologickí sektári ovládli riadenie EÚ tak, že progresivizmu vtlačili pečať zdania náboženstva, ale bez božstva.
Veď načo, Prostredníka, keď oni sami sú božskí – dokážu si sami rozhodnúť o svojom pohlaví, ba ho dokonca meniť trebárs aj z roka na rok – ako to umožňuje nemecká legislatíva. Progresivizmus je skutočné ópium ľudstva, povedal by zrejme dnes otec-zakladateľ chorej ideovej línie, Marx. Ideovým kňazom progresivizmu pritom stačilo tak málo – zmeniť taktiku. Nebojovať proti Bohu a náboženstvu priamo, ale ho rovno nahradiť, vymeniť software v mladých ľuďoch cez indoktrináciu.
V každej sekte sú dôležité symboly, a tak asi neprekvapí, keď hlavný koncept ideológie progresivizmu – diverzita, rovnosť inklúzia, čiže v skratke DEI (diversity, equity, inclusion) znamená v latinčine „boží“. Agnus Dei (lat.), baránok Boží je veľmi starý a rozšírený symbol pre Ježiša Krista…
Progresívci, rovnako ako sekta nenávidia „zlé“ okolie a veria, že sú nadľudia, akýsi nový „čistý“ (minulosťou a „stereotypmi“ nezaťažený) vývojový druh, ktorý jediný chápe „pokrok“ a to, čo je správne. V niečo podobné verili aj ich ľavičiarski ideoví predchodcovia – komunisti.
Preto podobne ako fanatickí sektári, ani oni nediskutujú o „pravde“, nepolemizujú s inými – žijeme podľa nich „dobru postfaktickú“, kedy nie sú dôležité fakty, ale len zaujatie „správneho postoja“ („byť na správnej strane dejín“) – ale len vnucujú svoje zúžené a choré videnia sveta svojmu okoliu, čiže tu máme spoločensky aj pre demokraciu nebezpečný jav totalitarizmu, čo je ďalší spoločný samoznak sektárstva a ideológie.
Vodca sekty v zlomový čas rituálnej samovraždy v mene očisty svojich ovečiek, ale aj „zlého“ sveta nakoniec presvedčí komunitu, aby dobrovoľne trpela a ukončila svoje životy
V EÚ sa už objavujú podobné prejavy. Napríklad nemecká ministerka zahraničných vecí A. Baerbocková v súvislosti s prezeraním plynovej žily a slepej vojnovej podpore Ukrajiny odkázala Nemcom, že trpia a budú musieť trpieť. Howgh…
Sektársko-fanatický izolacionizmus (pred „zlým“) so symptómami sebapoškodzovania sa aktuálne vyskytol v Pobaltí, keď sa tri štáty – Estónsko, Litva a Lotyšsko odstrihli od ruskej elektrickej prenosovej sústavy a napojili sa len na tú „správnu“ elektrinu zo Západu.
Na rozdiel od postupného pomalého vykrvácania ekonomík v únii, tu sme boli svedkami okamžitého cenového exitusu v cene „lepšej elektriny“, ktorá bez meškania skokovo narástla nielen pre podniky, ale aj obyvateľstvo tejto sekty.
V pokuse Eleringu vysvetliť krutú bolesť z tohto rozhodnutia, že za tým je slabé veterné prúdenie, nedostatok slnečnej energie, vyššia spotreba elektriny v dôsledku chladnejšieho počasia a nárast cien plynu sa odhalilo celoplošné fatalistické šarlatánstvo zelenej ideológie.
Žiaľ, okrem tejto, fanatická únijná sekta verí aj v ďalšie scestné
Rafael Rafaj