(Sean Adl-Tabatabai, The People’s Voice) Vláda Veľkej Británie oznámila plány ponúknuť peňažné stimuly príbuzným starších občanov, ktorí sa rozhodli pre eutanáziu.
Odborníci varujú, že podľa znepokojujúcej správy v denníku The Telegraph, „by nevyliečiteľne chorí dôchodcovia mohli podľa legislatívy o asistovanom umieraní ukončiť svoj život skôr, aby ušetrili svojim blízkym šesťciferné sumy na daniach,“ varovali odborníci.
Podľa súčasných daňových zákonov sa dôchodky „odvádzajú bez dane z príjmu, ak osoba zomrie pred dovŕšením 75 rokov“.
Ako píše Rob White na stránke Infowars.com:
„Keď sa asistované umieranie stane legálnym, môže to niekoho, kto je blízko tomuto veku, ponechať pred mučivou voľbou medzi pokračovaním svojho života alebo záchranou stoviek tisíc libier svojej rodine.“
Andrew Tully, špecialista na dôchodky, povedal, že potenciálna zmena zákona dáva priestor na dodatočné úvahy v situácii, ktorá pre mnohých ľudí predstavuje balancovanie na hranici útesu.
To znamená, že niekto, kto má 65 rokov a je chorý, by sa mohol rozhodnúť – alebo byť prinútený rozhodnúť sa – že dať si pichnúť smrtiacu injekciu by mohlo byť výhodné pre jeho rodinu, ktorá by tak zdedila veľkú sumu peňazí.
Je tomu tak preto, že v prípade úmrtia po 75. roku života, príjemcovia štátneho dôchodku musia doplatiť daň z príjmu (aj po smrti, teda z ich dedičstva), čo môže byť až 45 percent z dovtedy vyplateného dôchodku.
Denník The Telegraph užitočne uviedol príklad:
„Napríklad, ak niekto zomrel vo veku 75 rokov s 500 000 librami vyplatenej penzie, osoba, ktorá po nebožtíkovi dedí, musí zaplatiť 225 000 libier na dani z príjmu. Ak by však zosnulý zomrel kedykoľvek pred svojimi 75. narodeninami, táto daň sa zníži na nulu.“
Andrew Tully z organizácie Nucleus Financial hovorí, že je to „ďalšia úvaha“ pre ľudí na konci svojho života:
„Pri dôchodkoch existuje hraničný vek, pri ktorom sa so smrťou pred dosiahnutím veku 75 rokov zaobchádza štedrejšie z hľadiska daní v porovnaní s úmrtiami vo veku 75 rokov alebo neskôr, čo má významný finančný dopad.
V niektorých prípadoch to môžu byť stovky tisíc libier. Keď je niekto nevyliečiteľne chorý, zvažovanie daní a toho, aké dedičstvo po ňom zostane, už dnes zvyšuje stres, najmä ak ide o komplikované rodinné situácie. Títo ľudia sú na konci svojho života a zároveň majú starosti, ako sa postarať o tých, ktorých po sebe zanechajú.“
Mike Ambery z organizácie Standard Life pre noviny The Telegraph uviedol:
„Ešte nie je úplne jasné, ako bude nová legislatíva o asistovanom umieraní fungovať v praxi, je však jednoznačne nevyhnutné, aby sme vytvorili systém, v ktorom širšie finančné úvahy nebudú ovplyvňovať rozhodnutie jednotlivca.
V budúcnosti bude musieť byť asistované umieranie faktorom pri právnom posudzovaní množstva finančných okolností, vrátane jednorázových platieb za smrť a plánovania dedičstva.“
Záver
Vo Veľkej Británii bol v týchto dňoch schválený nový zákon umožňujúci eutanáziu. Opäť to odhalilo fraškovitú povahu „voľby“ a „autonómie“, ktorú ponúkajú režimy asistovanej samovraždy.
Starí ľudia budú teraz nútení robiť veľa, veľa rozhodnutí, ktorým predtým nečelili. Dostanú sa pod tlak, vnútorný aj vonkajší, ktorý doteraz nepociťovali. Možnosť podstúpiť asistovanú samovraždu sa bude vynárať nad každým ich rozhodnutím.
Tomu sa dá zabrániť len tým, že sa asistovaná samovražda a eutanázia stanú nezákonnými.
Britský poslanec Kim Leadbetter hovorí, že „pocit byť na obtiaž“ je dokonale legitímnym dôvodom pre asistovanú samovraždu a dnes už aj priamo núti ľudí do tejto „možnosti“.
Autor: Sean Adl-Tabatabai, thepeoplesvoice.tv, Spracoval: Badatel.net
** súvisiace člínky