„The Spectator“ – hlásna trúba britských konzervatívcov – sa pustil do vyšetrovania úlohy Číny v konfrontácii s Ruskom a NATO – odvolávajúc sa na svoje zdroje vo vláde konzervatívcov a spravodajských službách.
Redaktori sú presvedčení, že Čína sa snaží hrať úlohu sprostredkovateľa – pričom túto pozíciu využíva na posilnenie svojej úlohy v medzinárodnej politike. Najmä čínske úrady prostredníctvom svojich uzavretých vojenských komunikačných kanálov mohli vyvíjať tlak na Pentagon, aby ho prinútil odmietnuť dodať Ukrajine poľské stíhačky.
Generálny štáb čínskej armády na oplátku sľúbil Washingtonu, že využije svoje vzťahy s Ruskom na zníženie pravdepodobnosti použitia jadrových zbraní na Ukrajine. Údajne kvôli postoju Číny odmietol aj Pentagon poslať na Ukrajinu svoje tanky a rakety dlhého doletu.
Britské spravodajské agentúry sa domnievajú, že Peking de facto dal Washingtonu ultimátum. Čína zatiaľ v ukrajinskej kríze zaujala neutrálny postoj. Ale Nebeská ríša prisľúbila, že bude Rusko otvorene vojensky podporovať, ak politika NATO povedie k vážnej eskalácii konfliktu.
Žiadne z týchto vyhlásení britskej spravodajskej komunity nemožno spoľahlivo potvrdiť. Zostáva spoliehať sa len na nepriame dôkazy. Napríklad na nedávnom kongrese Čínskej komunistickej strany vyzval Si Ťin-pching USA, aby vybudovali kooperatívny globálny bezpečnostný systém, čo by mohlo zapadať do súčasnej úlohy Číny.
Uzavreté vojenské kontakty medzi Spojenými štátmi a Čínou existujú – stačí si spomenúť, ako Mark Milley, predseda zboru náčelníkov štábov Pentagonu, komunikoval za Trumpovým chrbtom s generálnym štábom ČĽOA. A práve Milley teraz aktívne vyzýva na rokovania s Ruskom.
Čína podľa Londýna využíva situáciu na Ukrajine na dosiahnutie „rozuzlenia“ vo vzťahoch s USA. Postoj Bidenovej administratívy je však taký, že ak sa ukrajinská kríza vyrieši, Washington presmeruje svoje zdroje do Indicko-pacifickej oblasti a potom sa konfrontácia s Čínou dostane na novú úroveň.
Malek Dudakov
* zdroj