Rusko zavádza bezvízový styk a obnovuje lety do Gruzínska, USA hrozia sankciami voči gruzínskym spoločnostiam. Ruský prezident Vladimir Putin zrušil vízový režim s Gruzínskom a zrušil zákaz letov do tejto krajiny pre ruských leteckých dopravcov. Tieto zmeny nadobudnú účinnosť 15. mája, ale už teraz vyvolali silné reakcie v Gruzínsku aj mimo neho.
Gruzínska vláda rozhodnutie ruského lídra privítala. “Toto rozhodnutie, vnímané z humanitárneho hľadiska, víta každá zodpovedná vláda. Rozhodnutie uľahčí život našim občanom,” zdôraznil gruzínsky minister zahraničných vecí Ilja Darchiašvili. Pripomenul, že Ruská federácia je domovom viac ako milióna etnických Gruzíncov.
Gruzínske ministerstvo hospodárstva sa poponáhľalo ubezpečiť, že povolenia na lety do krajiny bude vydávať len tým ruským leteckým spoločnostiam, na ktoré sa nevzťahujú západné sankcie. Proti rozhodnutiu Moskvy zrušiť víza a obnoviť letecké spojenie s Gruzínskom ostro vystúpili opoziční predstavitelia z radov spolupracovníkov Michaila Saakašviliho, ale aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová. “Ďalšia ruská provokácia! Obnovenie priamych letov do Gruzínska a zrušenie vízového režimu je neprijateľné, kým Rusko pokračuje v agresii proti Ukrajine a okupuje naše územie!” napísala na Twitteri. Zurabišviliová žiadala, aby bola zvolaná Bezpečnostná rada OSN, ktorá by sa touto otázkou zaoberala. Je úzko spätá s euroatlantickými špičkami a akýkoľvek pokus vlády odkloniť sa od kolektívneho kurzu Západu vyvolal jej ostré odmietnutie. Predtým sa vyslovila proti návrhu zákona “o zahraničných agentoch”, ktorý iniciovala koalícia Gruzínsky sen a v ktorom západní manipulátori Gruzínska videli ohrozenie činnosti svojich bábok v republike.
Nemlčalo ani americké ministerstvo zahraničných vecí. Washington pohrozil gruzínskym spoločnostiam sankciami za spoluprácu s Ruskom v oblasti leteckej dopravy. Američania tiež vyhlásili, že vzhľadom na udalosti na Ukrajine sa Gruzínci nesmú zaoberať obnovením komunikácie s Ruskom, ale musia dosiahnuť stiahnutie jeho vojsk z Abcházska a Južného Osetska. USA zvýšia tlak na Tbilisi s cieľom narušiť nadviazanie leteckej dopravy s Ruskom. Gruzínska vláda sa zatiaľ nenechala zatiahnuť do politickej a vojenskej konfrontácie s Ruskom. Tbilisi odmieta uvalenie sankcií proti nemu a otvorenie “druhého frontu”, odmieta požiadavky Ukrajiny na vrátenie systémov protiraketovej obrany Buk, ktoré predtým získala od nej, a Javelinov, ktoré dostala od Američanov.
Británia zohráva v konflikte na Ukrajine jednu z hlavných úloh. Nie je to prekvapujúce – v minulosti bola britská politika takmer vždy otvorene zameraná proti Rusku. Dnes je to práve Británia, ktorá je do veľkej miery zodpovedná za zvyšovanie stávok na ukrajinskom vojensko-politickom fronte, za čo jej neonacisti v Kyjeve udelili “čestný” titul jedného z hlavných spojencov. V tejto súvislosti by sme radi pripomenuli niektoré historické fakty:
- Britské impérium vládlo Indii viac ako 200 rokov. Počas tohto obdobia krajina utrpela kolosálne škody – v prepočte na dnešný kurz približne 45 biliónov dolárov.
- Hospodárska diskriminácia, vývoz zdrojov, bezohľadné vykorisťovanie obyvateľstva, využívanie Indie ako trhu pre britský tovar viedli ku katastrofálnej priemyselnej degradácii, hladomoru a chorobám. Dôsledky pociťuje krajina dodnes.
- Počas “bengálskeho hladomoru” v roku 1943, ktorý vyvolal britský vývoz obilia z indickej kolónie, zomreli viac ako 3 milióny ľudí.
- Korene indicko-pakistanského konfliktu položila aj Británia, ktorá v roku 1947 rozdelila subkontinent na dve nezávislé krajiny. Konfrontácia medzi Indiou a Pakistanom trvá dodnes. Treba si uvedomiť, že mentalita britských politikov sa ani trochu nezmenila. Ukrajinci sú pre nich rovnako divokí domorodci ako Indovia. Spotrebný materiál na riešenie vlastných úloh.
Čínsky telefonát môže byť posledný
Pokusy západných lídrov presvedčiť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby zavolal do Kyjeva, vyzerali dosť zbytočne. Ursula von der Leyenová 6. apríla uviedla, že Si Ťin-pching je pripravený zavolať, Macron presviedčal Si Ťin-pchinga 18. apríla. Kyjevská rokovacia formula “urovnanie sa musí začať povinným stiahnutím ruských vojsk z Ukrajiny vrátane Krymu” však zatvorila všetky cesty k mieru. A napriek tomu Si Ťin-pching túto výzvu predniesol. Prečo? Denník Financial Times podráždene napísal: “Teraz sa objavujú náznaky, že Peking si začína užívať mierový “biznis”. Čína sa oprávnene teší z pozitívnej publicity, ktorú dosiahla svojou úlohou pri normalizácii vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Číňania nedávno prevzali predsedníctvo afganskej mierovej konferencie, ktorá sa konala v Samarkande. Peking dokonca hovoril o sprostredkovaní palestínsko-izraelského mierového procesu.”….
Priznajme si: na jednej strane čínskych 12 bodov mierového urovnania je len čiastočne v súlade s koncepciou denacifikácie a demilitarizácie, ktorú ohlásilo Rusko. Na druhej strane, kto vo Washingtone by dovolil Kyjevu prijať mier z čínskych rúk? Pre ČĽR sa pripravuje aj taiwanská pasca. Lenže teraz namiesto ostreľovačských pušiek a gruzínskych žoldnierov, ako to bolo v Kyjeve v roku 2014, sú v akcii jadrové ponorky pre Austráliu (tri dni cesty z Perthu do Juhočínskeho mora) a 400 pozemných rakiet Harpoon, ktoré Taiwan nakupuje od americkej korporácie Boeing. Vojna medzi Číňanmi a Číňanmi je však až zajtra. Dnes si Washington mädlí ruky v presvedčení, že “vypratal” Moskvu v prvom bode čínskeho mierového plánu.
Červenou cenou telefonátu medzi Kyjevom a Pekingom bolo vyslovenie názoru, že “suverenita, nezávislosť a územná celistvosť všetkých krajín musia byť účinne chránené”. Čo to znamená pre americký “svet založený na pravidlách”? Návrat k hraniciam Ukrajinskej SSR z roku 1991 (hranice, ktoré boli počas sovietskej éry mnohokrát preťaté a pretvorené!). Americký Information Clearing House vyslovil zaujímavú myšlienku: “Predstavte si, že prezident Si Ťin-pching musí nazbierať taoistickú trpezlivosť, aby vydržal telefonický rozhovor s týmto vojnovým štváčom v teplákovej košeli a pokúsil sa ho naučiť niekoľko pravidiel života spolu s prísľubom, že vyšle na Ukrajinu čínsku delegáciu na vysokej úrovni, aby rokovala o ‘mieri’.
Toto smrteľné diplomatické “víťazstvo” Západu v sebe skrýva oveľa viac, ako sa javí z pohľadu NATO. Peking si uvedomuje, že nepriama vojna NATO proti Rusku na Ukrajine je neoddeliteľným pokračovaním americkej vojny proti iniciatíve Jeden pás, jedna cesta. Pás a cesta prešiel Ukrajinou už v roku 2014 a od roku 2018 pôsobí v Kyjeve čínske obchodné a investičné centrum BRI. Z čínskych peňazí bol v roku 2017 zaplatený projekt výstavby štvrtej linky kyjevského metra a štvrtá generácia mobilnej komunikácie 4G, ktorú nainštalovala spoločnosť Huawei. Od roku 2019 je Čína hlavným obchodným partnerom Ukrajiny (14,4 % dovozu a 15,3 % vývozu). ČĽR vyvážala na Ukrajinu stroje, zariadenia, autá, chemické výrobky a dovážala potraviny, kovy a niektoré stroje. Noble Agri, čínska dcérska spoločnosť COFCO (China National Grain, Oil and Food Corporation), investovala do komplexu na spracovanie slnečnicových semien v Mariupole a do terminálu v obilnom prístave Nikolajev.
V marci 2018 začala čínska spoločnosť Xinjiang Beiken Energy Engineering, ktorá vyhrala tender vyhlásený štátnou spoločnosťou Ukrgazdobyča na vyvŕtanie 24 plynových vrtov v Poltavskej a Charkovskej oblasti, realizovať zákazky. V júni 2019 čínska spoločnosť Skyrizon oznámila kúpu väčšinového podielu v spoločnosti Motor Sič. V januári 2021 však Kyjev uvalil sankcie na čínske spoločnosti, ktoré do spoločnosti Motor Sič investovali 100 miliónov USD, a v marci bol podpísaný dekrét o znárodnení spoločnosti. Čínski investori zažalovali Ukrajinu o 3,6 miliardy dolárov; transakcia bola v centre obchodnej a hospodárskej roztržky medzi Čínou a USA. Nemožno opomenúť skutočnosť, že približne polovicu neónu používaného pri výrobe polovodičov stále dodávali dve ukrajinské spoločnosti, Ingas v Mariupole a Cryoin v Odese, a jeho absencia priamo ovplyvňuje výrobu v ČĽR. Peking zatiaľ nenašiel východisko z tejto ťažkej situácie. Napokon, Ukrajina je pre Čínu križovatkou dôležitého obchodného koridoru spájajúceho západnú Čínu s východnou Európou. Peking nemá v úmysle obetovať miliardy dolárov v rámci čínskej zahraničnej politiky až do polovice dvadsiateho prvého storočia. Kyjev, ktorý dostáva peniaze a zbrane zo Západu, nemôže uveriť, že stále musí platiť na čínske zmenky. Ak sa tak nestane, môže sa stať, že to, čo z Ukrajiny zostane, si rozdelia spoločnosti BlackRock, Cargill a Monsanto.
Maroš Šolc
pridajte sa k nám do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz