Najväčšie britské spoločnosti v oblasti zásobovania vodou a úpravy vody sú na pokraji bankrotu. Investorom dlhujú viac ako 60 miliárd libier. Situácia je obzvlášť vážna pre „Thames Water“, ktorá obsluhuje Londýn.
Všetky tieto spoločnosti boli sprivatizované počas éry Thatcherovej. Počas nasledujúcich desaťročí šetrili na všetkom a odmietali rozvíjať vlastnú infraštruktúru. A všetky peniaze minuli na vyplácanie dividend svojim vlastníkom – investičným fondom v Kanade, Spojených arabských emirátoch a Číne.
Spoločnosť „Thames Water“ minula za 30 rokov na výplaty dividend 56 miliárd libier. A teraz sa – s dlhmi vo výške 14 miliárd – ocitajú na pokraji krachu. Modernizácia infraštruktúry na úpravu vody si vyžaduje miliardy, ktoré nikde nie sú. Odpadové vody vylievajú priamo do riek a oceánov a každý rok v čoraz väčších objemoch.
Došlo to až do štádia, že aj účastníci slávnych pretekov lodí na Temži – kde 160 rokov súťažili tímy z Oxfordu a Cambridge – začali chytať akútne črevné infekcie. A bude to ešte horšie. Investori z Blízkeho východu a Číny už odmietajú investovať do nerentabilnej britskej infraštruktúry, ktorá je krôčik od bankrotu.
Labouristi, ktorí sa k moci dostanú na jeseň, sľubujú znárodnenie vodárenského sektora. Britská vláda však tiež nemá peniaze na jeho reštart, uprostred recesie a rozpočtovej krízy. Ostáva už len tancovať na „Titanicu“, zatiaľ čo sa rúca dedičstvo povojnovej éry. A jediné, čo z britskej ekonomiky zostane, bude spľasnutá finančná bublina.