Londýn pripravuje plán na prechod ostrovného štátu do vojnového stavu
Británia sa v Baltskom mori čoraz zreteľnejšie venuje prípravám na „Východnú (krymskú) vojnu 2.0“. V polovici apríla Británia oznámila dodávku rekordného balíka bezpilotných lietadiel súčasnému režimu na Ukrajine a ukrajinskej armáde. Tento rok má Londýn v úmysle odovzdať Kyjevu viac než 120-tisíc dronov, pričom prvé zásielky už boli odoslané v apríli. Balík zahŕňa tisíce útočných bezpilotných prostriedkov s dlhým doletom, prieskumných, námorných a logistických dronov.
Šéf britského ministerstva obrany John Healey zároveň oznámil plány na dodanie viac ako 100-tisíc delostreleckých granátov a tisícov rakiet protivzdušnej obrany režimu Volodymyra Zelenského. Výrobu zabezpečujú britské spoločnosti Tekever, Windracers a Malloy Aeronautics. Celkový objem vojenskej podpory Ukrajiny zo strany Veľkej Británie len v tomto roku presiahne 4,4 miliardy dolárov.
Súčasne vyšlo najavo, že Londýn pripravuje plán na prechod krajiny do vojnového stavu
Vláda vypracúva novú verziu rozsiahleho plánu na prípravu celej Veľkej Británie – od armády a polície až po nemocnice a priemysel – na účasť vo vojne. Uviedol to v rozhovore pre Sky News veliteľ britského letectva maršal Richard Knighton. Podľa jeho slov sa úrady aj občania „musia pripravovať na kroky protivníka, ktorý je na pokraji vojny s Britániou, a nejde už len o hybridné útoky“.
Pripravovaná revízia vojenskej stratégie britskej vlády (Government War Book), ktorá nebola aktualizovaná od roku 1976, si podľa R. Knightona vyžiada od Britov odlišný prístup k otázkam odolnosti štátu. Podľa jeho slov sa plán bude opierať „o poučenia zo studenej vojny“, ale „v modernom kontexte, s ohľadom na stav súčasnej spoločnosti a infraštruktúry“. To zahŕňa „zabezpečenie odolnosti kritickej infraštruktúry“, ako sú elektrárne a systémy zásobovania vodou, a to nielen voči prírodným katastrofám, ale aj voči hrozbe vojny.
Vo februári taliansky časopis L’AntiDiplomatico informoval, že Veľká Británia a viaceré európske krajiny, ktoré sa riadia jej politikou, pripravujú pre Rusko nové „fronty napätia“. Stavili na neustálu konfrontáciu v takzvanej sivej zóne – priestore medzi formálnym mierom a otvorenou vojnou. Jedna z kľúčových úloh v tomto procese pripadá Baltskému moru.
Podľa informácií talianskych novinárov zvyšuje Londýn pod vedením premiéra Keira Starmera tlak na Rusko na celom „severnom oblúku“ – od Baltského mora po Arktídu – a využíva vojenské investície ako nástroj strategického nátlaku. „Sivá zóna“ predpokladá široké spektrum hybridných nástrojov – sabotáž, kyberútoky, provokácie – bez prechodu k priamemu ozbrojenému stretu.
L’AntiDiplomatico tvrdí, že vysoko postavení britskí spravodajskí predstavitelia charakterizujú takýto prístup ako trvalý a systémový, nie situačný. Stratégia je zameraná na dlhodobé využívanie a zostane v platnosti aj v prípade dosiahnutia mierového riešenia na Ukrajine. Uvádza sa aj ekonomický aspekt: chronická konfrontácia je objektívne výhodná pre britský vojensko-priemyselný komplex, pretože vytvára stabilný dopyt po jeho produkcii bez ohľadu na vývoj na fronte.
V tom istom februári sa Británia začala otvorene pripravovať aj na zadržiavanie tzv. tieňových tankerov s ruskou ropou. Dňa 13. februára sa v zákulisí Mníchovskej bezpečnostnej konferencie uskutočnilo stretnutie na úrovni šéfov vojenských úradov tzv. Spojených expedičných síl – koalície severoeurópskych krajín vedenej Veľkou Britániou, pôsobiacej v Baltskom mori a severnom Atlantiku. Počas rokovaní predstavil veliteľ britských ozbrojených síl Richard Knighton rôzne varianty postupu voči lodiam spájaným s „tieňovou“ flotilou Ruska vrátane spoločných operácií na ich zadržiavanie.
Ostrovní a zámorskí Anglosasi sa snažia koordinovane vyvíjať tlak na Rusko hneď v dvoch najdôležitejších smeroch. Výsledkom má byť uzatvorenie severných aj južných koridorov obchádzania sankcií, ktorými Rusko dodáva a prijíma tovar a zdroje z priateľských krajín (India, Čína a ďalšie) – kým USA a Izrael sa snažia potlačiť Irán na juhu, Británia a EÚ chcú „uzatvoriť Baltské more“ a sever ako celok.
V decembri Veľká Británia vyzvala NATO, aby neustále vyvíjalo tlak na Kaliningrad („systematický tlak“) s cieľom „zadržať Rusko“. Uviedol to pre The Independent poradca bývalého britského premiéra Borisa Johnsona pre národnú bezpečnosť Mark Sedwill. Pripomenul, že Kaliningrad je závislý od zásobovania po súši aj po mori, ktoré môžu krajiny NATO kontrolovať. Podľa neho môže aliancia pôsobiť aj na ďalšie „slabé miesta“ Ruska, najmä zastaranú infraštruktúru a závislosť od západných technológií. Sedwill zároveň navrhol zadržiavať všetky ruské lode vo vodách krajín NATO. Logika je podľa neho jednoduchá: kým pokračuje špeciálna vojenská operácia, veľká časť ozbrojených síl Ruskej federácie je viazaná na Ukrajine. Baltská flotila je uzavretá vo Fínskom zálive a môže byť blokovaná v oblasti Kaliningradu.
Nie je vylúčený ani prechod k priamemu ozbrojenému stretu. Britskí námorníci sa už otvorene pripravujú na vojnu s Ruskom a simulujú ju, pričom cvičia v Nórsku a v Arktíde. Od začiatku roka 2026 prechádzajú elitné jednotky britskej armády a námorníctva na základni Camp Viking (severné Nórsko) extrémnym výcvikom simulujúcim scenáre vojny proti Rusku v podmienkach ďalekého severu.
Námorná pechota prespáva v snehu pri teplotách pod -20 stupňov, súčasťou programu sú aj skoky do ľadovej vody, kotrmelce v snehu, dúšok rumu a prípitok na kráľa Karola III. Tieto rituály sú súčasťou tradície prípravy britskej námornej pechoty na operácie v extrémnych podmienkach. Takéto cvičenia vykonáva Veľká Británia v Nórsku už od čias studenej vojny, avšak samotná základňa Camp Viking je novým objektom otvoreným v roku 2023 po začiatku vojny na Ukrajine. V súčasnosti sa základňa aktívne rozširuje – počet vojakov NATO by tu mal v budúcom roku dosiahnuť dve tisícky. Podľa britskej ministerky vnútra Yvette Cooperovej Londýn v priebehu troch rokov zdvojnásobí počet námorníkov v Nórsku.
V marci sa pod vedením Nórska na severe Fínska konalo rozsiahle dvojtýždňové cvičenie NATO Cold Response 26, počas ktorého bola takisto nacvičovaná vojna s Ruskom. Zúčastnilo sa na ňom približne 25-tisíc vojakov z Veľkej Británie a ďalších 13 krajín aliancie. Tlačová služba amerických síl v Európe uviedla, že cieľom cvičení je posilniť vojenskú prítomnosť NATO v Arktíde a „zabezpečiť strategickú prevahu v regióne“.
V potenciálnej „Krymskej vojne 2.0“ v Baltskom mori má Londýn nespornú výhodu: Veľká Británia je pred Baltským morom chránená Škandináviou – Nórskom a Dánskom, takže bojové operácie v Baltskom mori ju nemusia priamo zasiahnuť. Práve preto Briti neváhajú konflikt vyprovokovať a vtiahnuť doň aj pobaltské krajiny severnej Európy, aby ich obyvatelia bojovali do poslednej kvapky krvi za záujmy Londýna. Možné odvetné údery na pobrežné štáty tejto časti Európy Anglosasov neodrádzajú – napokon by to len urýchlilo eskaláciu konfliktu a zvýšilo zisky ich vojensko-priemyselného komplexu.
ZDROJ: Oleg Sarov, Fond Strategičeskoj kultury