Najnovšie všetkých, ktorí hájime pôdu v Šuranoch, denník N označil za extrémistov.
poznámka: Je zaujímavé vidieť, počuť a čítať, ako v prospech kšeftprojektov dnešnej vlády dočasných správcov nášho majetku horujú opozičné, údajne k dnešenej vláde nepriateľské novinové plátky. Dovoľujeme si upriamiť vašu pozornosť ľudia na fakt, že o veľkokšefte “Baterkáreň Šurany” mlčia ochranári prírody, mlčí aj takzvaná progresívno-liberálna opozícia a jej informačný brak Denník N označuje ľudí aktívne sa angažujúcich za ochranu našej pôdy, vody ZA EXTRÉMISTOV. Hru na koalíciu a (nezmieriteľnú) opozíciu už vidí každý, kto nemá zatvorené oči.
Mám úprimne plné zuby pisálkov a zadubených vládnych technokratov, ktorí vidia v pôde len zisk a šťavnaté provízie.
Zadubencov, ktorí v živote nepracovali na pôde a myslia si, že chlieb a mlieko je vyrábané vo fabrike. V horšom prípade ho niekto dovezie. Azda z ďalšej fabriky?
Nemôžem zabudnúť na rozprávanie starých rodičov
Môj praprastarý otec nechal doma ženu, deti a vybral sa do Ameriky, aby zarobil na živobytie. Každý zarobený cent posielal prastarej mame, ktorá kupovala pozemky na južnom Slovensku. V bani ho napokon zavalilo a on zomrel v ukrutných bolestiach. Nikdy sa nedožil svojej túžby vidieť svoju zem. Ani len pochovania v rodnej zemi. A prastará mama nemohla pochovať manžela, ktorý skončil v masovom hrobe v Amerike pre námedzné pracovné sily.
Ďalšie generácie detí túto pôdu zveľaďovali a rozširovali. Vďaka pôde prežili vojnu.
Aj keď komunisti rekvírovali pôdu, bojovali za každý piaď zeme.
A takýchto rodín sú na juhu tisíce.
A tu vyziabnutí škrabáci s mľandravými telíčkami, a politici, ktorí v živote NIKDY tvrdo nepracovali, ktorí sa pre svoju neschopnosť dokážu uživiť len politikou, priživujú sa ako parazity na mozoloch Slovače, vyciciavajú ich, a ešte si dovoľujú urážať tých, ktorí ich živia!
Tých, ktorí skutočne pracujú, a tvoria hodnoty a základ tohto štátu.