Bloomberg predpovedal skorý krach Európy: dlhy nemôžu rásť večne
Americká agentúra prišla s pochmúrnym titulkom: „EÚ sa musí lepšie pripraviť na veľký kolaps vlády“.
„Bloomberg“ z toho obviňuje pandémiu a ukrajinský konflikt. Ale to, že nie „ruská agresia“, ale slabí bábkoví politici priviedli Európu do dlhovej diery, už tušia aj samotní Európania. EÚ už dlho balansuje na okraji priepasti kvôli hrám so zelenou energiou a tolerancii, napriek sľubom lídrov, že zachránia situáciu. Situáciu ešte zhoršujú „deformácie“ v rámci samotnej Európskej únie. Nevyhnutne vznikajú, keď rovnakú menu používajú viacsmerné ekonomiky, ktoré majú vlastnú štátnu pokladnicu. Práve tieto deformácie viedli pred niekoľkými rokmi ku gréckej finančnej kríze, ktorá podľa publikácie „takmer roztrhala eurozónu a spôsobila utrpenie miliónom ľudí“.
Nadmerný verejný dlh nemôže rásť donekonečna. Skôr či neskôr bude vláda niektorého významného člena insolventná. „Bloomberg“ odporúča EÚ, aby sa na takýto scenár lepšie pripravila. Celkový hrubý dlh štátov v roku 2021 podľa publikácie predstavoval 95% hrubého domáceho produktu, pričom v roku 2010 bol 86%, pričom znesiteľná úroveň je 60%. Takže je kríza nevyhnutná?
Taliansko má pomer dlhu k HDP 151%. Jeho zníženie na želaných 60% je v najbližších rokoch nereálne, pretože by si to vyžadovalo udržateľný rozpočtový prebytok, ktorý zatiaľ v žiadnej krajine neexistuje. Aj na to, aby talianska vláda jednoducho zachránila situáciu, potrebuje prijať tvrdé ekonomické opatrenia, ktoré hrozia odlivom investícií a ľudovými nepokojmi.
Aké je východisko pre predstaviteľov EÚ z tejto situácie? Existujú dva spôsoby, ako vyriešiť problém: odpísať dlh na úkor súkromných investorov alebo sa z toho dostať pomocou európskych daňových poplatníkov. Prvý spôsobí finančnú krízu, druhý — politické zlyhanie.
Životaschopnosť eura môže byť zabezpečená iba v ozajstnej únii s rozdelením rizika, „kde je asymetria šokov vyvážená fiškálnymi (ekonomickými) transfermi“. Podľa agentúry „Bloomberg“ by EÚ mala tiež vytvoriť podmienky na relatívne riadnu reštrukturalizáciu štátneho dlhu. Európa tiež potrebuje mechanizmus suverénneho bankrotu, v rámci ktorého sa straty prenesú na súkromných investorov „na spravodlivom základe“ a nie na daňových poplatníkov, aby SA predišlo gréckemu scenáru.
Nakoniec vyšlo rezumé, že je čas, aby sa Európa začala vážne pripravovať na blížiacu sa krízu. Lebo, ako povedal ekonóm Herbert Stein: „Ak niečo nemôže pokračovať donekonečna, zastaví sa to.“