Site icon Spolok ARCHA o.z.

BLACKOUT – Čo čakať a ako sa pripraviť

Anglické slovo blackout znamená zatemnenie, ale aj výpadok elektriny. Keďže v kontexte veľkého a dlhotrvajúceho kolapsu elektrickej siete sa doteraz neujal slovenský ekvivalent, budeme pre účely tohto článku používať pôvodný pojem blackout.

Čo je blackout?

Je to označenie pre rozsiahle prerušenie dodávok elektrickej energie na veľkom území, ktoré trvá desiatky hodín, niekoľko dní alebo dokonca týždňov či mesiacov. Charakteristické je tiež to, že zasiahne veľké množstvo obyvateľstva.

Nemýľme si ho s bežným výpadkom elektriny v dôsledku nepriazne počasia (víchrica, mráz, záplavy…), plánovanej odstávky pre údržbu distribučnej siete alebo z dôvodu lokálnej poruchy, teda so situáciami, na aké sme boli doteraz zvyknutí. V takýchto prípadoch je dodávka obnovená v priebehu niekoľkých minút alebo hodín.

Príčiny blackoutu

Príčin môže byť niekoľko:

Z histórie blackoutov

Najväčší blackout na Zemi nastal v júli 2012 v Indii. Bez elektriny vtedy zostalo 670 miliónov ľudí. V auguste 2015 zasiahol blackout 100 miliónov ľudí na Jáve a v marci 1999 to bolo 97 miliónov v južnej Brazílii.

Európa je v porovnaní s uvedenými krajinami krehkejšia a citlivejšia – spohodlneli sme, žijeme v pomernom luxuse, nič si nevážime a elektrinu berieme ako samozrejmosť.

Čo sa bude počas blackoutu diať?

Na našom území, ktoré je do veľkej miery závislé na plynulých dodávkach elektrickej energie, to bude veľký problém.

Vo všeobecnosti možno povedať, že počas blackoutu sa zastaví železničná doprava, prestane fungovať mobilný signál, nebude sa dať nakupovať všade tam, kde sú elektronické pokladnice, ani načerpať benzín. Zastavia sa dokonca uhoľné a jadrové elektrárne, pretože na svoju prevádzku majú veľké energické nároky (chladenie reaktorov…). Nebudú fungovať bankomaty, budú problémy s dodávkou plynu a vody. Ulice budú bez verejného osvetlenia, nebude sa dať kúriť.

Pre lepšie pochopenie a prehľadnosť sa dá situácia počas blackoutu rozdeliť do 3 fáz.

1. fáza – nefungujú:

2. fáza (blackout trvá niekoľko hodín) – nastanú problémy v nasledovných oblastiach:

3. fáza (blackout trvá niekoľko dní)

Na čo teda treba myslieť? Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na kľúčové veci.

Voda a potraviny

Treba si vytvoriť zásoby aspoň na týždeň: balená voda, konzervy, zaváraniny (mäsové, zeleninové), trvanlivé mlieko, sušienky, energetické tyčinky, sušené ovocie, orechy, cukor, med, čokoláda – predovšetkým ako zdroj energie. Ak máme odložený plynový alebo liehový varič, potom prídu vhod cestoviny, strukoviny, ryža, zemiaky, čaj, káva… Skrátka všetky potraviny, ktoré nepotrebujú byť skladované v chlade. Ak máme záhradu, môžeme si na nej urobiť ohnisko a na ňom variť alebo ohrievať jedlo. Keď nastane blackout, je dobré čo najskôr presunúť potraviny z mrazničky do chladničky – udrží sa v nej dlhšie chlad a získame tak nejaký čas na spotrebovanie čerstvých potravín, kým siahneme po trvanlivých zásobách. Čo sa týka vody, mám síce nejakú zásobu balenej vody, ale kúpila som si aj kvalitný turistický filter, z ktorého sa dá bezpečne piť hoci aj voda z mláky.

Je dobré povypínať v mobile všetky zbytočné aplikácie, stiahnuť jas displeja a aktivovať šetriaci režim – aby sa baterka míňala čo najmenej. Nevolať bezprostredne po tom, ako nastane blackout, ľuďom, s ktorými nemáme priamu väzbu na prežitie v danej situácii. Zaťažili by sme zbytočne sieť, ktorá aj tak časom spadne a budú fungovať len krízové linky. Každý rozumný človek vie, že na krízové linky sa volá len v stave skutočnej núdze, nie na to, aby sme získali informácie o tom, čo sa deje. Chaos bude tak či tak, načo k nemu prispievať a ohrozovať životy a zdravie ľudí, ktorí nedostanú pomoc len preto, že sa nedovolajú pre preťaženosť linky. Namiesto telefonovania môžeme známym či príbuzným poslať esemesku.

Samosprávy by mali disponovať prostriedkami, ktoré im umožnia dostať sa k relevantným informáciám a tie by mali posunúť svojim obyvateľom. Keďže obecný rozhlas nebude fungovať, obec poskytne informácie na obecnej vývesnej tabuli, kam si každý môže zájsť aj peši.

Finančná hotovosť

Nebudú fungovať bankomaty ani elektronické bankovníctvo, preto je dobré mať doma hotovosť aspoň na týždenné zabezpečenie domácnosti. To tvrdia odborníci. Osobne sa zamýšľam nad tým, kto mi v dnešnej dobe predá niečo za hotovosť za okolností, keď v obchodoch nebude elektrina (nefunkčné chladiace pulty, svetlo, pokladne…). Jedine súkromník, sused, kamarát – vtedy sa nám hotovosť isto zíde.

Obnovenie elektriny

Múdri ľudia radia, že ak dôjde k blackoutu, mali by sme odpojiť všetky elektrické spotrebiče zo siete. Lebo ak sa elektrina začne znova nahadzovať a všetko bude napichnuté v zásuvkách, nastane vysoká prúdová záťaž, čím sa môže sprevádzkovanie siete výrazne skomplikovať alebo oddialiť. Po obnovení siete by sme mali zapojiť len energeticky menej náročné spotrebiče, aby nenastal nový blackout z preťaženia.

Osobne si pri blackoute „zapnem“ svetlo na schodoch – aby som videla, keď sa rozsvieti.

Rodina, príbuzní a priatelia

Vzhľadom na to, že žijem sama, som dohodnutá s osobou, ktorá tiež býva sama, že v prípade blackoutu sa stretneme u nej doma – dvom je vždy lepšie, než sedieť sám v tme a zime. Vždy, keď jeden z nás ide niekam na dlhšiu trasu alebo čas (mimo rámca bežných pracovných a rutinných činností, o ktorých vieme), dáme si o tom informáciu. Aby sme vedeli, za aký dlhý čas sa na dohodnutom mieste vieme stretnúť. Nemusíme si volať ani písať esemesky, ani sa zbytočne o toho druhého strachovať.

Keďže mám garáž na diaľkové ovládanie, zistila som si, ako sa otvára manuálne, aby som mohla do auta naložiť svoje zásoby a odviezť sa na miesto, kde to spolu prečkáme.

Ak máte v rodine alebo v susedstve osamelých seniorov, zájdite za nimi a porozprávajte sa s nimi. Väčšina z nich nesleduje alternatívne zdroje informácií a nemajú sa ako o týchto veciach dozvedieť. Pokojne a stručne im vysvetlite, o čo ide. Tak, aby to pochopili a zbytočne sa nevydesili. Treba k nim pristupovať s láskou, trpezlivosťou a porozumením. Nezabudnite na nich ani počas blackoutu.

Každý rodič by mal vedieť, kde sa nachádza jeho dieťa, aby si mohol poňho prísť bez toho, že by mu vyvolával na mobil. Predstavte si, že to urobí väčšina rodičov – sieť bude preťažená a okamžite skolabuje.

Špecifické problémy

Tie budú mať ľudia bývajúci na prízemí bytových domov a panelákov. Na väčšine sídlisk (aj v niektorých obciach pri rodinných domoch) je kanalizácia riešená elektrickým odčerpávaním, nie prirodzeným spádovaním. Keď sa obsah v kanalizácii zastaví a horní susedia budú do záchoda stále niečo posielať a zalievať to vodou, obsah kanalizácie vyrazí cez záchodové misy na prízemí. Preto je dobré si premyslieť, ako záchod upchať.

V prípade blackoutu trvajúceho desiatky hodín bude nevyhnutné riešiť krízový manažment vykonávania potreby (vedro, jama v zemi, ktorá poslúži ako provizórny suchý záchod…)

Odborníci radia obyvateľom miest, aby v prípade dlhodobého blackoutu odišli na vidiek k príbuzným alebo priateľom. Určite to má niekoľko výhod, napríklad možnosť voľby alternatívneho vykurovania izieb pevným palivom. Preto ak bývate v meste a máte niekoho na dedine, dohodnite sa s ním dopredu.

Pred odchodom z domu si svoje bývanie dobre zabezpečte pre prípad rabovania počas niekoľkodňového blackoutu. Ak sa človek dostane do nekomfortnej situácie, na ktorú nie je pripravený a nenachádza z nej východisko dlhšie ako týždeň, začne byť frustrovaný, zúfalý a agresívny. Treba s tým počítať a snažiť sa eliminovať riziká z toho plynúce.

Zamyslime sa nad ľuďmi, ktorí žijú v našom okolí – na ulici, v meste, štvrti. Sú medzi nimi takí, ktorí by boli schopní vytvoriť gang, ktorý by nám jedného blackoutového dňa mohol zabúchať na dvere a tvrdo sa dožadovať výhod, ktoré sme si my sami starostlivo zabezpečili (potraviny, pitná voda, svietidlá, lieky…)?

Rizikom sú predovšetkým jedinci s nižšou mentálnou výbavou a takí, ktorí sa už teraz správajú bezohľadne a agresívne. Dajme si pred nimi pozor, aby si napríklad nevšimli, že sa na niečo pripravujeme. Dobré je potom na noc zaťahovať žalúzie a zatemňovať okná, aby nevideli, že u nás prebleskuje svetlo.

Najhoršie scenáre

Existujú síce málo pravdepodobné, zato však do určitej miery reálne scenáre na blackouty trvajúce niekoľko mesiacov, dokonca aj vyše roka. Predpokladá sa, že postihnú veľké oblasti, štáty, svetadiely a v extrémnom prípade aj celý svet. Mohla by ich spôsobiť obrovská solárna búrka alebo niekoľko cielene umiestnených pulzných mega-náloží.

Ľudstvo nedisponuje dostatočným množstvom náhradných dielov (transformátory, ústredne…) na obnovenie všetkého zničeného. Väčšina vysokonapäťových transformátorov sa vyrába v Indii alebo Číne, pričom ich výroba vrátane dopravy trvá rok, a to pri ideálnych podmienkach!

Špecialisti sa zhodujú na tom, že naša civilizácia nie je schopná zvládnuť taký výpadok elektriny a zomrelo by približne 90 % ľudí. Sme pripravení na takýto civilizačný šok? Ak prežijeme, zvládneme to psychicky? Na to si musí každý odpovedať sám.

Posledné rady na záver

Dôležité je nestresovať. Kvôli vlastnému zdraviu a kvôli ostatným okolo nás (stres je chytľavejší než vírus). Pamätajme na to hlavne pred deťmi, aby z toho nemali zbytočnú traumu.

Myslime na to, že deti budú mať počas blackoutu obmedzené možnosti zábavy, preto si pripravte nejaké stolové hry alebo iné nenáročné aktivity, ktorými im vyplníte dni a hlavne dlhé zimné večery pri sviečkach.

Odporúčam neriešiť ťažké vzťahové záležitosti a nerobiť vážne rozhodnutia, ktoré môžu mať pre našu budúcnosť zásadný význam. Či už by sme k tomu pristúpili z nudy, alebo by sme to uchopili ako prostriedok vhodný na vyplnenie času, nebolo by to dobré. Dlhší blackout je vždy krízovou situáciou, bez ohľadu na to, ako dlho trvá. Aj keď máme pocit, že sme relatívne v pohode, riešme len praktické záležitosti, týkajúce sa aktuálneho prežitia.

Čas, ktorý nám blackout poskytne, využime na nenáročné aktivity, napríklad drobné opravy, vychádzky a čítanie kníh (bude to príležitosť siahnuť po tých, o ktorých zvyknete hovorievať: „toto si raz prečítam“)…

Podporujme a povzbudzujme sa navzájom s láskou a porozumením – v takýchto situáciách to budeme potrebovať všetci.

Nech už sa deje čokoľvek, najdôležitejšie je nepodliehať panike a zachovať si chladnú hlavu a pokoj. Len tak si môžeme zodpovedne ochrániť zdravie a život svoj i našich najbližších.

Autorka: Mgr. Lenka Jalilah, PhD., šéfredaktorka

* prevzaté z prekrocsvojtien.sk

Exit mobile version