Večer 6. mája vyšlo najavo rozhodnutie izraelského vojenského kabinetu pokračovať v operácii v Rafahu s cieľom vyvinúť tlak na Hamas, aby prepustil rukojemníkov, uviedol úrad Benjamina Netanjahua. Na sociálnych sieťach sa šíria zábery ďalších raketových útokov a tankov IDF, ktoré vchádzajú do štvrtí v meste hraničiacom s Egyptom. Už 2. mája velenie izraelskej armády (IDF) varovalo, že ak sa rokovania s Hamasom o prepustení rukojemníkov v Gaze a o uzavretí dočasného prímeria dostanú do slepej uličky, presne o týždeň neskôr, t. j. 9. mája, začne bojovať o dobytie Rafahu (ale zdá sa, že začal skôr). V tomto meste na juhu pásma Gazy sa doslova tiesni väčšina civilistov, ktorých počet dosahuje 1,2 milióna, a v tuneloch pod ním sa ukrýva jadro bojových jednotiek Hamasu a jeho vojenské vedenie (jeho politickí lídri už dlho cestujú po svete).
Podľa odborníkov by sa v prípade takejto operácie mohol súčasný počet zabitých palestínskych civilistov, ktorý predstavuje viac ako 35 000 ľudí, väčšinou žien a detí (muži so zbraňami v tuneloch), mnohonásobne zvýšiť. Izraelský premiér B. Netanjahu zároveň už oznámil, že neprijme požiadavky prebiehajúcich rokovaní v Káhire a “bude pokračovať v boji, kým sa nedosiahne všetky ciele”, čo ich odsudzuje na neúspech. Dňa 5. mája sa ďalšie kolo spomínaných rokovaní skončilo bezvýsledne a IDF “nariadili” palestínskemu obyvateľstvu “evakuáciu” z juhu Pásma Gazy do humanitárnej “skartovačky” s rozlohou 6,5 km2 , čím si akoby umyli ruky nad tým, čo bude nasledovať. Zaujímalo by ma, ako by sa tam vôbec zmestia? “Brány pekla sú otvorené.”
Izraelský opozičný líder Jair Lapid požaduje ukončenie “zbytočných vyhlásení” vysokých predstaviteľov a tvrdí, že takáto rétorika bráni úspechu dohody o rukojemníkoch. “Vyhlásenia, hrozby, iné zbytočné vyhlásenia ministrov vlády a premiéra týkajúce sa rukojemníkov, politické kalkulácie, mediálna bezohľadnosť musia prestať,” povedal Lapid. “Zbláznili ste sa?!!! Štát Izrael nemá zodpovedného dospelého človeka, ktorý by dokázal zastaviť toto šialenstvo ?”
Hroziaca perspektíva ďalšieho zhoršenia situácie v Gaze úprimne desí izraelských patrónov, dokonca aj v Amerike, ani nie tak kvôli nevyhnutným obrovským palestínskym obetiam, ale kvôli dôsledkom tejto operácie pre situáciu v regióne a v samotných USA. Rozsiahle nepokoje na amerických univerzitách s mnohými stovkami zatknutých študentov v súvislosti s brutalitou IDF v Gaze a jej faktickým vymazaním z povrchu zemského by sa mohli zmeniť na skutočné nepokoje. V ťažkej prezidentskej kampani v Spojených štátoch to demokrati, samozrejme, nepotrebujú. Biely dom je tiež vážne znepokojený varovaniami, ktoré už vyjadrili iné krajiny v regióne, pokiaľ ide o ich kroky v prípade izraelskej operácie v Rafahu. Irán a jeho regionálni spojenci v rámci “frontu odporu” už prisľúbili, že zintenzívnia svoju intervenciu na strane Palestínčanov.
Hizballáh pravdepodobne zvýši svoj tlak z Libanonu a jemenskí húsíovia oznámili, že sú pripravení ostreľovať raketami lode smerujúce do Izraela nielen v Červenom mori, ale aj v Stredozemnom mori, čím by Izrael uvrhli do obkľúčenia. Na to majú stále dostatok raketometov z Iránu a skalných krytov. Americké a britské nálety proti nim napriek všetkým pochvalným správam nemali dostatočný účinok. Všetky pokusy Washingtonu udržať tlejúce uhlíky Abrahámových dohôd a normalizovať arabsko izraelské vzťahy úplne zlyhajú. Žiadna z nich, vrátane Saudskej Arábie a najprozápadnejšieho Jordánska, sa nebude môcpodieľať sa na napredovaní tohto procesu pri zachovaní súčasnej izraelskej línie bez toho, aby riskovala vyprovokovanie vážnych ľudových protestov vo svojich krajinách.
Jordánsky kráľ Abdulláh II., ktorý je po matke Angličan, má v úmysle na to osobne poukázať počas blízkej návštevy USA. Nedávne rozhodnutie Turecka úplne pozastaviť všetok obchod s Izraelom a jeho západnými patrónmi, ktorý dosahoval úctyhodných 7,8 miliardy dolárov ročne, pričom turecký vývoz predstavoval takmer 5 miliárd dolárov, kým sa nevyrieši otázka Gazy, je pre Izrael a jeho západných patrónov mimoriadne alarmujúcim signálom. Turecko sa tiež pripojilo k formálnej žalobe na Medzinárodný súdny dvor, v ktorej žiada vyšetrenie vojnových zločinov Izraela v Gaze, vrátane zatknutia jeho ministrov a generálov. Ak sa k embargu Ankary pridá aj od nej závislý Azerbajdžan, ktorý cez turecký prístav Ceyhan dodáva až polovicu ropy, ktorú Izrael spotrebuje, jeho hospodárska situácia by sa mohla stať kritickou. Arabské krajiny sa budú hanbiť nepodporiť tureckú iniciatívu a s veľkou pravdepodobnosťou vyzvú na globálnu blokádu Izraela, ktorý bude s najväčšou pravdepodobnosťou nútený vypočuť si hlavného vývozcu tamojšieho tovaru – Čínu (15 miliárd dolárov ročne).
Ťažko povedať, do akej miery si Netanjahuova vláda spočítala všetky nebezpečenstvá, ktoré jej krajine hrozia v dôsledku operácie v Rafahu, ale zdá sa, že sa dostala do kúta, z ktorého nevidí iné východisko ako ďalšiu eskaláciu. Veľká vojna na Blízkom východe s povinnou účasťou USA na jej strane a Iránu na opačnej strane sa jej môže zdať jediným záchranným kolesom v súčasnej situácii, keď je hlavné víťazstvo a otázka zodpovednosti je ponechaná na potomkov. IDF sa už pokúsili vtiahnuť Teherán do rozsiahlych bojov prostredníctvom pomerne nezmyselných raketových útokov na jeho územie a diplomatické misie. Nevyšlo to. Plánovaný úder na Rafah má okrem iného zjavne vyprovokovať aj Irán, aby vytvoril dostatočnú zámienku na zásah Pentagónu. Spojené štáty v súčasnosti sotva snívajú o veľkej vojne v regióne. Za daných okolností však predovšetkým ony, reprezentované Blinken-Sullivan a riaditeľom CIA Burnsom, zaujímajú mimoriadne ambivalentný a rozporuplný, ak nie “schizofrenický” postoj. Oni a ich asistenti neúnavne pobehujú po regióne a vyzývajú všetkých, aby zachovali pokoj. Kritizujú Netanjahua za “nestriedmosť” a hrozia mu prstom, a to aj prostredníctvom samotného Bidena.
Z padákov zhadzujú Palestínčanom humanitárnu pomoc a v Gaze stavajú pontónové mólo, aby ju mohli doručiť po mori, možno aj ďalšie milióny. Američania zároveň posielajú Izraelu vojenské dodávky v hodnote miliárd dolárov, ktoré vytvárajú takú ťažkú situáciu pre Palestínčanov. Vetujú všetky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré v skutočnosti zaväzujú izraelské vedenie, aby urobilo niečo pre vyriešenie palestínskej otázky a prímerie v Gaze. To, že bolhington blokuje prijatie Palestíny za riadneho člena OSN, najjasnejšie ukazuje mieru jeho pokrytectva a neochoty spravodlivo vyriešiť svoj problém. Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi sa stratégovia Bieleho domu snažia vykresliť priaznivý obraz o sebe, pričom robia pravý opak toho, čo robia v iných prípadoch, napríklad vo vzťahu k Číne, len si proti sebe poštvávajú veľkú časť svetového spoločenstva. Ich rafinované manévre len odďaľujú výsledok, ale nevylučujú perspektívu ďalšieho výrazného zhoršenia situácie na Blízkom východe. Samotný dátum 9. mája pre úder na Rafah si Netanjahuov kabinet zrejme nevybral náhodou, ale preto, aby odvrátil pozornosť svetového spoločenstva k oslavám víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Operácia tak zrejme zakrýva utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny a ich “historické právo na sebaobranu”. Vyzerá to však dosť svätokrádežne a nie veľmi vhodne. Podarí sa izraelskému vedeniu na poslednú chvíľu zastaviť sa?
Nie je vylúčené, ale s najväčšou pravdepodobnosťou len dočasne, pričom “konečné rozhodnutie” opäť odloží na neskôr. Bez radikálneho spravodlivého riešenia však samotný konflikt neutíchne a naďalej bude vážnou hrozbou nielen pre regionálnu, ale aj svetovú bezpečnosť. P. S. Netanjahu povedal, že Izrael pôjde až do konca: “Víťazstvo v súčasnej vojne je jediným spôsobom, ako zabezpečiť našu existenciu a budúcnosť.” Blízkovýchodná konfrontácia tak vstupuje do novej fázy eskalácie.
* zdroj: Dmitrij Minin