poznámka: prevzatý článok je zmätočný a ide o jeden z mnohých textov, ktoré schvaľujú podraz voči “Huliakovcom”. Neviem komu z nás ostatných by sa páčilo držať vládu a pritom si nechať kydať na hlavu od tých, ktorí ma podrazili a aj od ich prívržencov. Je pochopiteľné, že podporovatelia R. Fica či Danka odsudzujú Huliaka a spol za to, že sa títo dožadujú naplnenia dohôd, ale to sme potom kam dospeli? VEREJNE BUDEME SCHVAĽOVAŤ PODRAZY politikov voči svojim koaličným partnerom? Tak to sa potom nečudujme, že sa títo “chránení podrazáci” snažia obyvateľom Slovenska ukradnúť aj zem pod nohami z dôvodu “investícií vo verejnom záujme”, v ktorých verejný záujem nie je preukázateľný. Kam sme sa to dostali? Na konci článku je dôležitá poznámka.
Mocenské štruktúry, ktoré používajú slovenskú politickú opozíciu, tvorenú viditeľnými opozičnými politickými stranami ako PS, SaS a KDH ako aj rôzne organizácie majúce za úlohu vytvárať zdanie toho, že v prípade protestov sa jedná o spontánne aktivity slovenskej verejnosti, začali frontálny útok na pozície legitímnej slovenskej vlády, ktorá získala mandát v slobodných, férových a demokratických predčasných parlamentných voľbách.
S ohľadom na existenciu dvoch problémových zoskupení na krídlach vládnej zostavy tzv. migaľovcov a huliakovcov, vyššie spomínané mocenské štruktúry dospeli k záveru, že táto situácia vytvára pomyselné okno príležitosti na útok s relatívne solídnymi vyhliadkami na dosiahnutie hĺbkového prielomu v koaličnej obrane, ktorý by mal potenciál vyústiť do rozsiahleho kolapsu celej koaličnej zostavy.
Vychádzajúc z predpokladu, že štyria migáľovci a traja huliakovci vládu v parlamente nepodržia urobili dva ťahy, ktoré spolu súvisia a súčasne ten prvý predstavuje taktickú prípravu na ten nasledujúci.
Zvolali TB na ktorej sa to pokúsili mediálne zahrať na celoopozičnú jednotu a spoločne deklarovali zámer doručiť návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, kde mali v úmysle vysloviť nedôveru premiérovi, čo by v prípade úspechu znamenalo pád celej vlády a súčasne vyvolalo predčasné voľby.
Tento útok opozície sa koaličným silám podarilo celkom efektívne neutralizovať. Opozícia to však nevzdala a začala ďalší útočný manéver, tentokrát odboku s využitím akože prejavov občianskej nespokojnosti a pokúsila sa vyvolať zdanie, že obyvateľstvo je proti tejto vláde, je s jej činnosťou nepokojné a požaduje zmeny a predčasné voľby.
Dôveryhodnosť tejto verzie malo podporiť usporiadanie viacerých protestov vo viacerých slovenských mestách súčasne. Mediálne krytie tejto avantúre ako obvykle zabezpečili protivládne médiá, ktoré sa s obľubou štylizujú do role mienkotvorných.
Dosť intenzívne zaplavili slovenský mediálny priestor informáciami o protestoch a počty zúčastnených manipulatívne nadhodnocovali a preháňali. Vďaka tejto mediálnej manipulácii sa podarilo do mediálneho priestoru prepašovať dojmy, nezakladajúce sa na pravde, že na proteste v Bratislave sa zúčastnilo cca. 60.000 ľudí a celkový súčet protestujúcich započítajúc ostatné slovenské mestá údajne dosiahol 100.000.
Nech už akokoľvek vládna zostava čelí problému s parlamentnou matematikou, kedy po vylúčení zradcov z radov poslancov strany Hlas – SD, konkrétne pp. Migáľa a Šalitroša sa počet koaličných poslancov znížil z pôvodných 79 na 77. Zoči voči tejto novej politickej realite je otázka ďalšieho manažmentu tejto krízovej situácie aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Za predpokladu, že sa podarí skonsolidovať vzťahy s huliakovcami a zvyškom migaľovcov, je možné sa domnievať, že aj so 77 poslancami by sa ešte nejaký čas vládnuť dalo. Minimálne dovtedy, kým sa podarí nájsť spôsob ako vláde zabezpečiť komfortnú väčšinu v parlamente.
Stabilizácia pravého krídla vládnej zostavy si bude vyžadovať uspokojenie požiadaviek ohľadne podielu na moci zo strany Huliaka a jeho skupiny. Huliak ponuku na obsadenie postu podpredsedu parlamentu odmietol a je teda zrejmé, že trvá na svojej pôvodnej požiadavke, ktorá počíta s jeho inštalovaním ako ministra životného prostredia. Táto konštrukcia ale naráža na diskutabilnú ochotu Tomáša Tarabu v záujme stabilizácie pozícií vlády sa tohto postu vzdať.
Ak Huliakovi ponuka funkcie podpredsedu parlamentu nestačila, je minimálne diskutabilné, či by jeho nároky dokázala obslúžiť a uspokojiť ponuka, aby sa stal ďalším štátnym tajomníkom na Tarabovom ministerstve.
Nominálne by sa ešte ponúkala alternatíva vytvoriť nejaké nové ministerstvo pre Huliaka ako kedysi pre odborníčku na sadzbu DPH Veroniku Remišovú. (pozn.: Prečo? Huliak predsa nechce funkciu, ale možnosť ovplyvňovať chod rezortu v súlade so svojimi predvolebnými sľubmi… Je hriech, že sa Huliak dožaduje možnosti splniť predvolebné sľuby, ktoré nemôže naplniť kvôli podrazom od koaličných partnerov?)
Nech už akokoľvek, s ohľadom na to, že zahraničné štruktúry stratili zábrany riešiť povolebnú situáciu bez ohľadu na ich výsledok zrecyklovaním rumunského scenára, mal by Robert Fico urobiť všetko pre to, aby pozície vlády stabilizoval a možnosť predčasných volieb radšej ani neriskoval.
Ak by sa Robert Fico rozhodol risknúť to a išiel by do predčasných volieb, bola by to situácia, ktorá by bola porovnateľná s tým ako keby dobrovoľne všetky štíty deaktivoval prípadne celú svoju zostavu nechal bez protivzdušnej obrany rovná sa PVO a leteckej podpory. Vydláždil by tým cestu k moci po moci bažiacej opozícii, ktorá ľuďom okrem agendy ako GreenDeal, LGBT a Hurá Ukrajina nič zmysluplné ponúknuť nevie.
Matej Kasanický
*****
poznámka: Vláda SR si môže pokojne udržať “Huliakovcov”, stačí, aby konečne urobili zadosť predvolebnej dohode s Národnou koalíciou. Prečo tak nechcú SMER, Danko, Hlas urobiť? Huliakovci vládnu koalíciu nepodrazili, ale to nikomu nebráni v ich obviňovaniu, že to chcú urobiť vždy, keď nastolia otázku dodržania predvolebných dohôd… To je predsa vydieranie. A nerobia to “Huliakovci”.
Mimochodom “Huliakovci” napriek podrazom voči nim zo strany SMERu v spolupráci s Dankom túto vládnu koalíciu ani raz nepodrazili, a tak prišli na scénu Migaľovci z Hlasu. Hovoriť o rozbití terajšej vládnej koalície vďaka huliakovcom a migaľovcom znamená otvorene propagovať nevyhnutnosť rekonštrukcie vlády – tá však vďaka migaľovcom z Hlasu prišla iba o dva hlasy (Migaľ, Šalitroš) a aby nevyhnutnosť rekonštrukcie vlády R. Fica hlasáci zdôraznili, týchto dvoch menovaných z Hlasu radšej rovno vyhodili. Zámer je zrejmý – dvaja verejne ponížení poslanci z dôvodu emócií by mali zo zásady odmietať podporovať vládnu koalíciu. Počet poslancov podporujúcich terajšiu vládu tak – VĎAKA strane Hlas – klesol zo 79 na 77.
Vláda ostáva v hre s tesnou nadpolovičnou väčšinou práve vďaka “Huliakovcom”… Otázka je: PREČO R. FICO nenaplní predvolebnú dohodu s Rudolfom Huliakom, ale radšej sa spolieha na to, že “Huliakovci” síce so škrípaním zubov, ale predsa len budú jeho vládu podporovať, lebo si naplno uvedomujú katastrofu, ktorá príde, ak padne aj táto Ficova vláda?
Je zrejmé, že SMER nemieni s Huliakovcami hrať fér a radšej sa bude snažiť, aby Huliakovcov táto hra “prestala baviť” a aby sa otvorene postavili proti vládnej koalícii, čím by otvorili dvere k rekonštrukcii vlády alebo k prečasným voľbám.
Tak si to zhrňme – Terajšia vláda funguje iba vďaka okydávaným “Huliakovcom”. Vláda však o túto podporu “Huliakovcov” nechce a snaží sa ich “nas.ať”, aby vláda mohla padnúť a bola otvorená cesta k predčasným voľbám / rekonštrukcii vlády (Hlas – PS – KDH – SaS).
*****