ANARCHIA A CHAOS V PRÁVE
Keby ľudstvo obmedzilo moc obmedzencov, získalo by neobmedzené možnosti.
Ústavní sudcovia sa dopúšťajú trestných činov!!! Ústavný sudca Horváth bol odsúdený za úmyselný trestný čin, trestne stíhaného sudcu Mészároša vymenovala Čaputová za člena súdnej rady. Členom ústavného súdu sa stal sobášny podvodník Szigeti, ktorý falšoval súdnu zápisnicu a prokurátor Trnka zastavil jeho trestné stíhanie (Harabin 2019, s. 153).
Ďalšia absurdita a chaos ústavného súdu je „revolúcia“ v rozhodovaná ÚS tým, že prijal rozhodnutie o zákonoch, ktoré ešte neboli zverejnené v Zbierke zákonov, čím prelomil doterajšiu rozhodovaciu prax. Navyše médiá dostali rozhodnutie ústavného súdu skôr ako vláda, čo je absurdní zlyhanie hrubého porušovateľa práva advokáta, teda nesudcu Fiačana (Krajníková 2020) ako predsedu ústavného súdu. Advokát na čele ústavného súdu alebo advokát neprokurátor na čele politickej špeciálnej prokuratúry je absurdita možná len v práve.
ÚS môže v súlade s Ústavou SR rozhodovať len o skutočne platných zákonoch. ÚS odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz “urobil obrat o 180 stupňov”. Ústavný súd prehlbuje deštrukciu právneho systému. Znemožnil, aby nezávislé súdy mohli na základe podnetu ministra spravodlivosti preveriť dohody o vine a treste aj tri roky dozadu, teda zákonnosť obludného systému, ktorý zneužívala NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v predchádzajúcom období (https://www.hlavnespravy.sk/, 1.3.2024).
Od rokov 2020/2021 neplatí ani ústavné právo, ani medzinárodné dohovory, ústavný súd tvoria na ústavné právo nekvalifikovaní právnici a navyše aj porušovatelia práva libtardi – slniečkári. Nastala dichotómia práva a dichotomické právo je rozkladom justície, právny štát zanikol úplne v roku 2020, druhá SR sa stala bezprávnym štátom. Právo prestalo platiť, v oblasti justície začali pôsobiť organizované skupiny, ktoré bojujú proti „demokracii“ a spravodlivému právu. Ich činnosť ich zaraďuje na úroveň mafií – súdnej najmä v ŠTS, prokuratúre v ŠP, ktorá sa stala nefunkčnou výplňou justície, ako aj v polícii, najmä teroristické „protireroristické“ odelenie NAKA. Rozhodnutia súčasného ústavného súdu pocítili na svojich bedrách aj občania, keď na nich dopadli šalamúnske rozhodnutia vo veci referenda o predčasných voľbách a Mikasových vyhlášok. Mikasove právne akty označil za netypický všeobecne záväzný právny predpis (náš právny poriadok takýto pojem nepozná) a zabezpečil tak obmedzovanie ľudských práv vyhláškou (nezverejňuje sa v zbierke zákonov), kým Ústava jasne vymedzuje, že je to možné len zákonom.
Tieto fakty dokazujú, že najvyšší orgán súdnictva ústavný súd je zdrojom anarchie a chaosu súdnictva. Rezort spravodlivosti sa stal najväčším porušovateľom práva. Navyše politici ovládli ústavný súd i súdnu radu. Súdna rada má hodnotiť sudcu. Dôsledná kontrola súdnych rozhodnutí sudcov je stále terra incognita. Absurditou súdnej rady je, že jej predsedom, J. Mazák, (samovyvoleného pôvodu), po páde komunizmu sa stal advokátom a jeho minulosť je zaujímavá v tom smere, že ako advokát sa stal právnym architektom a zakladateľom prvej pyramídovej spoločnosti v Košiciach, ktorá mala názov SAS. Ako „náčelník peňažnej mafie, ktorý tam „zarobil“ 48 miliónov Sk“ (Harabin, InfoVojna 7. 12. 2020). Navyše nezákonne urobený docent na výnimku porušením zákona o vysokých školách na košickom právnom učilišti UPJŠ s absenciou dokladu o dizertačnej skúške (Dudáš 2011; https://cz24.news/, 9.2.2024). Zarážajúce a trestuhodné na pôsobení J. Mazáka na čele Súdnej rady, je, ak v tejto pozícii verejne prezentuje, že počas núdzového stavu Ústava neplatí, a preto možno porušovať základné ľudské práva a slobody. Takýto výrok o platnej Ústave z úst predsedu Súdnej rady určite nezaznamenali a nezaznamenajú ani v právne najzaostalejšej usadlosti v Afrike.
Súdna rada má dbať na dodržiavanie zákonnosti sudcami, no pozastavila výkon funkcie sudcu JUDr. Miľanovi zo zvolenského okresného súdu z dôvodu nezakrytia dýchacích ciest rúškom. V rámci zákona o prístupe k informáciám adresovala JUDr. Krajníková otázku na súdnu radu s požiadavkou uvedenia paragrafu zákona, ktorý to predpisuje. Odpoveď súdnej rady bola šokujúca: „Súdna rada takýmto paragrafom nedisponuje“ (Krajníková 2021). Sudca D. Miľan navrhol súdnej rade disciplinárne potrestanie predsedníčky súdu. Súdna rada sa uzniesla, že vinníkom je sudca, ktorý dodržiava zákon (Drgonec 2021, s. 256). Súdna rada – je pracovným nástrojom na krivenie právnych princípov, klamstvá a aroganciu. „Svojou suterénovou morálkou a nekompetentnosťou spôsobuje súdnej moci jeden úder za druhým. Flagrantným spôsobom porušuje Ústavu SR a zákernými politickými ťahmi zbavuje justíciu nezávislosti a dôveryhodnosti. Otvorene schvaľuje porušovanie ľudských práv počas koronakrízy s precíznym odôvodnením hodným profesora, že takúto pandémiu sme tu ešte nemali,“ uviedol sudca Števík. Vyhlásil, že Súdna rada je politickým orgánom. A trošku možno aj odborným, no nič odborného na činnosti Súdnej rady nevidí. Je obrovskou hanbou a nebezpečenstvom pre právny štát na Slovensku (sudca Patrik Števík, https://cz24.news, 10. 1. 2020).
Vynikajúca odbornosť v jednej oblasti nevylučuje slabomyselnosť v inej oblasti (Le Bon 2016). Prax potvrdzuje, že tituly od hlúposti neoslobodzujú. A v štáte, kde sa tvorí „nová realita“, dokáže ústavný súd ochraňovať majestát hlúposti. Treba premýšľať, ak máte čím. V dôsledku režimistického festivalu primitívnosti, diletantstva, chamtivosti, hlúposti a arogancie treba chápať, že práve liberálna diktatúra a oligarchická „demokracia“ nás pripravila o všetko. Nastala inflácia práva väčšia ako po komunistickom puči vo februári 1948, ktorá je zdrojom anarchie, chaosu a nestability. Čím viac zákonov, tým skorumpovanejší je štát (Tacitus). Porušovanie zákonov sudcami v SR je zaznamenané aj v knihách literatúry faktu (napríklad Ferko 2000; Čomaj 2002). Lož bola povýšená princíp súdnej moci v celej súdnej vertikále práva na Slovensku“ (Dudáš 2011), a potvrdil to aj sudca ústavného súdu. Rozšírili novovytvorené príslovie na: „Hlúpy, bezcharakterný a úplatný ako JUDr.“.
Neznám línejší a hloupější bandu než jsou soudci v České republice, berou horentní sumy za nicnedělání“ (expremiér vlády ČR Zeman 2004, s. 197). To platí aj na Slovensku. Evidentnú lenivosť sudcov reflektovala aj exministerka spravodlivosti: „… keď bude tých 200 sudcov podávať štandardný výkon, všetky tieto prípady vybavia do roka. Čo bude potom?“ (Žitňanská 2007).
Absentuje efektívny demokratický kontrolný mechanizmus práce sudcov a súdov, nie je zahrnutý do legislatívy.
Je to dôkaz odbornej, mravnej i logickej zvrátenosti. Sú to cynickí právnici. V súdnictve nemá kto kontrolovať kontrolóra – sudcu (Valko 2006), čo je zásadný nedostatok právneho systému, v rozpore so zákonom zdravého rozumu i legislatívou už v prvej SR so štátnou radou ako kontrolným orgánom všetkých troch vnútroštátnych mocí. A stále chýbajúci efektívny etický kódex sudcu či iného právnika svedčí o rurálnej úrovni inteligencie v oblasti práva, vrátane poslancov NR SR, ktorí prijímajú právne normy v rozpore s prirodzeným právom. Navyše korupcia v súdnictve pred rokom 1989 a teraz je v pomere 1:100 000 (Harabin, Š., IR Infovojna, 5. 11. 2011).
Výstižné sú výroky najvyšších úradníkov ministerstva pravosúdia. „Nezákonné rozhodnutia nižších súdov“ (minister pravosúdia in Rádio expres, 12.2.2005“. „Justícia je chorá, je v katastrofálnom stave“ (minister pravosúdia in SRo 1, 12.2006). Exministerka pravosúdia Žitňanská uviedla: „ … keď bude tých 200 sudcov podávať štandardný výkon, všetky tieto prípady sa vybavia do roka. Čo bude potom? (in Hospodárske noviny 5.4.2007). Akcentovala tým lenivosť ako charakteristickú črtu sudcov na Slovensku. Analýza priniesla poznatok, že z desiatich atribútov právneho štátu je porušených päť atribútov, teda polovica a to tých najpodstatnejších. Čo dokazuje, že už len z pohľadu legislatívy druhá SR nie je právny štát.
Navyše prezentované prípady prejednávané v celej súdnej vertikále dokazujú, že lož sa stala princípom práva na Slovensku, čo potvrdili nemenovaní – sudca ústavného súdu, advokát i notár – všetci s dlhoročnou praxou v oblasti práva. Je to rozvrat spravodlivého práva a navyše svedectvo neschopnosti právnikov a politických činiteľov v najvyšších štátnych orgánoch a štátnych funkciách vrátane premiérov, prezidentov a predsedov NR SR (Dudáš 2011) nasmerovať justíciu na civilizovanú úroveň. Súdnictvo SR je na úrovni afrických krajín (Stanovisko zahraničných expertov, TV Markíza 28.3.2005)
Ako ilustráciu anarchie, svojvoľnosti, subjektivizmu, neznalosti zákonov, argumentácie lživými tvrdeniami a absencie efektívneho kontrolného mechanizmu v justícii v celej súdnej vertikále uveďme konkrétny príklad, prejednávaný na Okresnom súde Košice-okolie pod značkou 15 C 4/01 (Dudáš 2011). Lži okresnej sudkyne Puškárovej i krajskej sudkyne Bauerovej boli odobrené generálnou prokuratúrou a najvyšším súdom ako dostatočná právna argumentácia. Týmto bola lož povýšená na princíp súdnej moci v SR aj najvyšším súdom a generálnou prokuratúrou, teda celou súdnou vertikálou.
Je to evidentný dôkaz svojprávnosti, benevolencie, ignorovania logiky a zákona a absencie efektívnych kontrolných mechanizmov práce súdnictva.
Tvorcovia ústavy, najmä súdruh akademik Čič ako autor textu v ústave o justícii, vytvorili politickú justíciu s následkom sudcokracie, čo je návrat do právneho praveku divošstva a svojvoľnosti. Rozhodnutia uvedených súdov svedčia, že uvedení právni remeselníci – sudcovia nerozumejú právu, ktoré nahrádzajú svojvoľnými brušnými prístupmi. A korunou absurdnosti sú vedúci súdov – sudcovia a sudkyne, ktoré šikanujú svojich kolegov za nenosenie toxického rúška, zabraňujú vykonávať súdne procesy bez rúšok, ako o tom svedčia prípady vedúcej okresného súdu Košice-okolie (Krajníková 2020) či vedúcej okresného súdu vo Zvolene Filadelfiovej. To dokazuje existenciu koronafašizmu na súdoch. Tieto protizákonné činy sudcov sú v právnom štáte dôvodom na vyzlečenie z talára. Nezákonnosti špecializovaného trestného súdu nepoznajú hranice. Lož ako princíp justície na Slovensku je prejavom právnickej patológie. Existujúce právo a politika tak robia z druhej Slovenskej republiky iracionálny štát.
Limitný prípad nevzdelanosti, namyslenosti a hlúposti právnikov reprezentuje nemenovaný právnik – člen komisie ministerstva hospodárstva pre energetiku, ktorá riešila problém transportu elektrickej energie cez rozvodnú sieť. Na jeho otázku, prečo sa výkon sústavy nedá zvýšiť dostal odpoveď, že to nedovoľujú prírodné zákony. Jeho reakcia bola: „Tak novelizujte prírodné zákony“. Takáto elementárna nevzdelanosť a absencia logiky nepotrebuje komentár. Potom sa nemožno čudovať novému prísloviu „Hlúpy ako JUDr.“ (Dudáš 2011). Výstižné je konštatovanie jedného prírodovedca fyzika „Všetko to tu dokurvili právnici, vrátane tých v najvyšších funkciách“ (Ševčovic 2015). Notár s vyše štyridsaťročnou praxou uviedol: „Právnici ničomu nerozumejú a do všetkého kecajú“(JUDr. P. V. 2015). Alternatívne vysvetlenie prezentoval nemenovaný dekan Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach: „Právnici, vstupujúci do politiky, opúšťajú oblasť práva.“
Takýto jav je nepredstaviteľný a nemožný u inteligencie v oblasti prírodných a technických vied a činností. Tento prístup vyraďuje takýchto bezzásadových vzdelancov z najvyšších vrstiev inteligencie (intelektuál, inteligent), ktoré sú prospešné spoločnosti a zaraďuje ich medzi najnižšie vrstvy inteligencie (polointeligent, pseudointeligent a lumpeninteligent), ktoré nie sú inteligenciou v zmysle jej sociálneho poslania v spoločnosti, sú neinteligenciou čí parazitickou patologickou inteligenciou, ktorá rozkladá spoločnosť (pozri napr. Dudáš 2013). Dobrovoľný útek právnikov čo i len od formálnej kompetencie dokazuje, že ide o duševný proletariát, remeselníkov a nádenníkov v oblasti práva, a nie právnikov.
Nesudca (!) J. Mazák spolu s Kolíkovou a Žitňanskou skryto ovládli justíciu ako ultimatívneho rozhodcu
Anarchiu, chaos a svojvoľnosť v práve dokumentoval sudca ŠTS v Pezinku JUDr. M. Cisárik, ktorý odsúdil dňa 26. januára 2024 autora Mariána Magáta za napísanie a vydanie knihy Židokracia a za zberateľskú činnosť na šesť rokov väzenia. Predtým sa na súdnom pojednávaní vyjadril: „PÁN MAGÁT, TU NA SÚDE NESKÚMAME, ČI MÁTE PRAVDU“. Obludne absurdné. Prípady prenasledovania ľudí za pravdivé historické fakty a navyše návrat do obdobia stredovekej inkvizície je prenasledovanie vedca za vedecký výskum.
Po udaní ignoranta faktov sionistu (zrejme chazarského pôvodu) z múzea holokaustu v Seredi začalo trestné stíhanie vedca prokurátorom Honzom (údajne s diagnózou F 64), sudcom ŠTS Púchovsým, odobrené špeciálnym prokurátorom Kováčikom, neprokurátorom advokátom a špeciálnym prokurátorom Lipšicom, tvorcom „texaskej“ legislatívy a Deep State na Slovensku, ako aj najvyššími predstaviteľmi štátu – p-rezidentkou, premiérom, predsedom parlamentu, ministrom pravosúdia i ochrankyňou ľudských práv (Dubovský 2023). Je to dôkaz absolútneho zlyhania politickej a súdnej moci. To všetko predstavuje politickú justíciu, nekompetentnosť, alibizmus a právnickú zvrhlosť slaboduchých remeselníkov v práve, fakty a pravda ich nezaujíma. Zlyhanie formálnej kompetencie je o to horšie, že vznikla sudcovská diktatúra. Zavládol tyranský režim, zlyhala p-rezidentka, vládna moc, súdnictvo, a orgány OČTK používajú gestapácke či eštebácke metódy, keď sa najprv vymyslia nejaký trestný skutok, aby sa vybraná osoba mohla obviniť, potom sa pohľadajú zločinci, ktorí sú ochotní za úľavy krivo svedčiť a následne sa takýto krivo obvinený človek strčí do väzby. Ide o vnútorný rozklad štátu. Právnici sú najväčší sabotéri práva. Zákonnosť v rozhodovaní sudcov nemožno očakávať. Politické rozsudky nie sú zákonné rozsudky. Je potrebný nový systém súdnictva. Od základu treba preformovať spoločnosť a jej právny systém.
Justícia a právo sú kontaminované prístupmi a postupmi z alchýmie. Navyše korupcia v súdnictve pred rokom 1989 a teraz je v pomere 1:100 000 (Harabin, InfoVojna 5. 11. 2011). Náuka či teória o práve je v takom stave, v akom bola náuka o elektrine pred Coulombovým kvantifikačným experimentom merania silových účinkov medzi dvomi bodovými elektronickými nábojmi v roku 1795. Tento experiment povýšil náuku o elektrine na vedu (Dudáš 2021). Požiadavkou je postaviť celé právne myslenie podľa analógie vyššej matematiky a fyziky (Spengler 2017).
Výsmechom práva je moloch vládnych mimovládok ako piatej kolóny /sluhov globálneho parazita – úžerníckej mafie. V rozpore s politikou tzv. korektného súdneho systému mediálna a politická moc i politická mimovládková mafia rozhodujú v súdnictve. Politické vládne (pre vládu SŠA) mimovládky na pozadí elegantných slov o „podpore rozvoja občianskej spoločnosti, právneho vedomia občanov a demokratického právneho štátu, pomoci v popularizácií demokratických hodnôt a presadzovaní individuálnych práv“, formujú vedomie mankurtov s cieľom rozkladu a demontáže štátu, urobiť ho slaboduchým, spoločnosť manipulovateľnou, štát bezbranným. Sú na to zriadené informačno-teroristické organizácie, riadené zvonku. Likvidácia a ukončenie ich činnosti v štáte by bol krok k oslobodeniu, zbaveniu sa tohto riadenia a tejto okupácie. Výsmecho justície je „Združenie za otvorenú justíciu“ (sudkyňa najvyššieho súdu, sudca špecializovaného súdu, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti a ďalší), ktoré odmieta morálku pri posudzovaní účastníka konania. Vysokopolitické mimovládky – Pontis, Nadádia otvorenej spoločnosti,Nadácia Milana Šimečku, MREMO0 98, Iniciatíva Inakosť, Za slušné Slovensko, Via Iuris a ďalšie ovládli ministerstvo pravosúdia i generálnu prokuratúru za prokurátora Čižnára.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) konštatoval, že postupy NAKA, Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj Špecializovaného trestného súdu a následne Najvyššieho súdu SR neboli v poriadku (https://www.hlavnespravy.sk/, 6.3.2024).
2.5.4 Prokuratúra
Prokuratúra je orgán činný v trestnom konaní. Základnou funkciou prokuratúry je dozor nad dodržiavaním zákonnosti. Zákon o prokuratúre stanovuje, že prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom má v trestných veciach vykonávať dohľad nad zákonnosťou vyšetrovania. Je povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu zákonných práv fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Generálny prokurátor je volený na 7 rokov. Môže nariadiť zastavenie ľubovoľného trestného stíhania, môže aj prikázať začatie trestného stíhania ľubovoľnej osoby v ľubovoľnej veci, a to aj bez výslovného podnetu. Má viac právomocí ako minister spravodlivosti a jeho funkčné obdobie je skoro dva razy dlhšie. Generálny prokurátor môže konať ex offo aj na základe informácie z médií. Odvolávať ho môže iba prezident na návrh NR SR, a to iba z veľmi špecifických formálnych dôvodov. Zásadným nedostatkom legislatívy je v ústave zakotvený politický výber prokurátora parlamentom a vymenovanie prezidentom ako absencia kontroly a preverovania rozhodnutí generálneho prokurátora. Nikomu sa nezodpovedá za svoje rozhodnutia. A to je podstatná a anticivilizačná chyba systému, nie kandidáta, ktorá mu zabezpečuje nečinnosť a beztrestnosť. To je zrejme dôvod, že prokuratúra sa stala iba optickou a nefunkčnou výplňou justície. Apolitický výber generálneho prokurátora môže urobiť len komunita prokurátorov. Generálny prokurátor má byť volený v rade prokurátorov, a nie politickou či zákonodarnou mocou.
Prokuratúra takmer nikdy nerobila to, čo by mala, ani jeden z prokurátorov sa nezaujíma o zákonnosť a dôvodnosť textov legislatívy (Drgonec, InfoVojna 22. 1. 2021). Súčasná prokuratúra pracuje so schizofrénnym systémom práva, iniciovaným už v ústave. Novelizáciami trestného zákonníka a trestného poriadku bola rozložená prokuratúra i súdnictvo vytvorením právnych inštitútov, ktoré sú vlastné diktátorským režimom fašizmu, nacisocializmu i komunizmu – špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu – a súčasne dystopickou legislatívou boli vyrobené verbálne „trestné“ činy – gumové paragrafy o tzv. extrémizme, antisemitizme a podobne ako kyjak na slobodu slova. Trestný môže byť iba prejav vyzývajúci na trestnú činnosť. Vládna junta po roku 2020 sa potrebovala zbaviť špeciálneho prokurátora D. Kováčika, lebo na miesto špeciálneho prokuratúra potrebovali dosadiť advokáta neprokurátora Lipšica, aby mohol ako vrchný inkvizítor a tvorca Deep State spustiť gestapácke čistky a machiavelisticke činy. Politická prokuratúra je cestou do pekla, na to máme v dejinách množstvo príkladov. Jakobíni v slobodomurárskom puči Paríži v roku 1789 mali rétoriku veľmi podobnú propagandistickému slovníku Lipšica.
Generálni prokurátori Trnka s Čižnárom pokračovali v umŕtvovaní prokuratúry. Generálny prokurátor nezasahoval pri porušovaní zákona, ako to dokazujú fakty (Dubovský 2023). Navyše generálny prokurátor bol nečinný a nezakročil pri nezákonných úkonoch prokurátorov. A celá právnická komunita priam stachanovsky mlčí. Špeciálna prokuratúra a špecializovaný súd je bežný v totalitných systémoch na represiu a likvidáciu slobody prejavu (Harabin 2019). Podania na trestné stíhanie za zneužitie právomoci verejného činiteľa prokurátori prekvalifikujú v rozpore so zákonom na sťažnosti. Ide o trestné oznámenia o zákonom nedovolených násilných zásahoch do zaručených práv a slobôd. Je to „prepracovaná“ metodika, ktorá evokuje otázku – kedy sa začnú aj civilné žaloby meniť na sťažnosti? Parazitickému systému podriadená a zbabelá prokuratúra mlčala pri covidterore. Prokurátori rezignovali na svoje postavenie v OČTK. Sterilná prokuratúra na Slovensku sa stala v zmysle spravodlivého práva iba nečinnou optickou výplňou právneho systému. Ústavný súd vydal 25 rozsudkov o porušení základných ľudských práv – kde sú prokurátori? (P. Dinka, Literárny týždenník č. 212 -22/2023). Navyše „… jedna tretina prokurátorov nemá čo robiť v tejto funkcii“ (generálny prokurátor M. Hanzel in Dudáš, 2011).
Keby prokurátori plnili svoju zákonnú povinnosť, tak by nezákonnosť prestala. Trestné stíhanie právnikov pri skorumpovanosti civilnej prokuratúry by mohla robiť vojenská prokuratúra. No ministerka spravodlivosti Žitňanská (údajne chazarského pôvodu) a minister obrany Galko sa dohodli na zrušení vojenskej prokuratúry v roku 2011 (https://domov.sme.sk/c/5769406/vojenska-prokuratura-sa-bude-rusit.html). Radičovej (údajne chazarského pôvodu, rodená Karafiátová) vláda zlikvidovala vojenskú prokuratúru, ktorá jediná bola spôsobilá analyzovať a stíhať trestnú činnosť zástupcov ozbrojených zložiek a polície.
Dobre zabarikádovanú mafiu v talároch a bielych golieroch identifikovala prenasledovaná novinárka. Až 320 sudcov a viac ako 120 prokurátorov zdokumentovala novinárka J. Telekiová (Telekiová 2022). Polícia a prokuratúra vedomo znásilňujú a porušujú právo. Prezidentka, ústavný súd, prokuratúra i súdy tolerujú porušovanie dokonca ústavy v prípade kovidového „zákonodarstva“. Hlavný hygienik zavádza hygienokraciu a tieto inštitúcie ju tolerujú, čo možnom kvalifikovať ako trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Covid bol koordinovaný organizovaný zločin na úrovni šialencov, netvorov, bol to satanizmus, lebo satanizmus je obrátenie prirodzeného poriadku hore nohami. Generálna prokuratúra, ústavný súd a všeobecné súdy sú zodpovedné za covidovú zločinnosť, urobili sabotáž ústavy a zákonov nielen nečinnosťou, ale aj trestnej činnosti zneužívania právomoci verejného činiteľa. Napríklad so súhlasom generálnej prokuratúry okresný aj krajský súd v Nitre nabúrali ústavný poriadok, keď správny čin kvalifikovali ako trestný čin. Nastalo trestanie za nedodržanie ničotných-nulitných aktov, čo je dystopia práva. Prokuratúra má konať pri porušovaní zákonov ex offo, no ona nekoná, je nečinná, je iba optickou výplňou justície. Navyše sama porušuje zákony a sabotuje právo, čo je trestný čin. Absolútnou absurditou a anarchiou už v generálnej prokuratúre je rozhodnutie JUDr. Černej z generálnej prokuratúry, že hoci Mikasove vyhlášky UVZ trpia deficitom právomoci, nemajú zákonnú právomoc, teda sú nulitné, no treba ich dodržiavať (Krajníková, IR Infovojna 2023)!?! A právnické organizácie ako aj všetci právnici mlčia. Je to na hlavu postavené, anomálie, absurdity ako v blázinci a právnická obec mlčí. Aká škodná je generálny prokurátor Žilinka, keď generálna prokuratúra mlčí pri trestnej činnosti.
Zlyhanie profesionality, odbornej i humánnej morálky a negatívnu politickú zaangažovanosť a podporu fašistických činov prokurátorm predstavuje vyjadrenie: „Rada prokurátorov Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii“ (https://www.hlavnespravy.sk/, 17.1.2024) ?!? Čiže prokurátori sa postavili na obranu inštitútov, ktoré nemajú oporu v ústave, sú analogické fašistickým a nacistickým Sondergerichtom a navyše páchajú trestné činy. To je na úrovni súboru šialencov, skutočný extrémizmus a mali by byť okamžite vyzlečení z talára.
Generálna prokuratúra sa stala politickým orgánom. Prokuratúra a súdy sú spolitizované, hluché a slepé. Kým nebudú mať sudcovia trestnoprávnu zodpovednosť, bude na súdoch krivých ľudí, fušerov remesla práva (ako Záleská a iní), veľa a naše súdnictvo len smutnou paródiou na spravodlivé právo.
Nečinnú a trestnú činnosť páchajúcu prokuratúru by nahradil inštitút súkromnej obžaloby, ako je to vo Francúzsku, no tento návrh i nostra Harabina vládna smerácka kamarila doc. JUDr. Fica zamietla, čo je znefunkčnenie funkcie prokuratúry samotnými právnikmi.
Na degenerácii justície sa podieľa aj polícia. V zákone o policajnom zbore sa hneď v prvom paragrafe dočítame, že „policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná“, a že je kontrolovaný Národnou radou Slovenskej republiky a vládou. Stránka policajného zboru stroho konštatuje, že „Policajný zbor Slovenskej republiky je podriadený ministrovi vnútra“. Policajt nie je v pracovnom, ale služobnom pomere na základe zloženia prísahy podľa osobitného zákona a vie, že ako vyšetrovateľ zodpovedá za správny priebeh, právny postup a právny názor počas vyšetrovania najmä prokurátorovi, vykonávajúcemu dozor nad trestným konaním. Služobná prísaha policajta v zmysle zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“
Najhoršie absurdity v polícii urobilo KDH, založené na podvod na katolíkoch a na rozvrat štátu, ministrom vnútra Palkom po roku 1998. Nastala najväčšia tragédia a čistky v policajnom zbore. Vtedy silové rezorty a súdnictvo ovládli tzv. kresťanské politické subjekty SDKÚ a KDH. KDH sa nezaujímalo o rezorty súvisiace s kresťanstvom ako je kultúra, ale o silové rezorty, o moc, teda v rozpore s kresťanstvom, a jeho politika potvrdila, že „bolo založené na rozklad štátu a najlepšou vstupenkou do KDH bol chazarský pôvod“ (Mižák 2015). Minister vnútra Palko vyhádzal z PZ kvalitných policajtov a nabral nekvalifikovaných inžinierov poľnohospodárstva, ekonómie a podobne, tým ho znefunkčnil. KDH doviedlo do politiky ľudské hyeny. Strašné veci sa diali. Palko, Lipšic, rozbili – rozložili políciu (Harabin, InfoVojna 7. 1. 2021). V súlade s Dzurindovým vyjadrením: „Zvíťazili sme, treba na porazených nájsť usvedčenie,“ nastalo tlačenie policajtov do „svinstiev“ – nezákonných činov. Niektorí policajti sa vyhrážali sudcom a žiadali, aby niektorých ľudí vzali do väzby. Policajti sú špinavo zneužívaní na politické ciele. Prezident policajného zboru Spišiak (KDH, človek iného mocného z pozadia) „bol za tvrdšie opatrenia“, t. j. nezákonné, vzal operatívcom kompetencie. Prvá Spišiakova reforma policajného zboru – spolu s Valom zaviedli skrátené vyšetrovanie – to bola čistá tragédia (Telekiová, InfoVojna 4. 1. 2021). Minister Lipšic a šéf polície Spišiak dali príkaz rozohnať demonštrujúcich proti rozkrádaniu štátu, opísaných v Gorile, polievacím autom, čo bol nielen protizákonné, ale slúžilo na zakrytie a znefunkčnenie vyšetrovania najväčších rozkrádačiek štátu, čo je služba užitočných idiotov úžerníckej mafii. Obludné páchanie trestnej činnosti políciou, ktorej činy evokujú situáciu opísanú v Kafkových románoch Proces a Zámok, zažila investigatívna novinárka J. Telekiová. Po nástupe D. Lipšica na post ministra vnútra (k folklóru zvráteností) sa polícia začala uchyľovať k zneužívaniu psychiatrie v trestnom konaní. Je to extrémistické zneužívanie právomoci. Vyzerá to na justične organizovaný zločin.
– koniec siedmej časti, pokračovanie
Doc. Ján Dudáš, DrSc.
- celý dokument (30 strán) si môžete stiahnuť tu