ANARCHIA A CHAOS V PRÁVE
Keby ľudstvo obmedzilo moc obmedzencov, získalo by neobmedzené možnosti.
Mýtus právneho štátu je ďalší mýtus, ktorý nás obchádza. Právny štát je, ak v ňom vládne právo a nie ľudia. Právny štát má vytvorený účinný a fungujúci systém právnych a politických záruk proti porušovaniu práva. No rurálna právnická inteligencia to nevypracovala, pôsobíteda rozkladne voči štátu a spoločnosti.
NR SR svojimi absurdnými zákonmi sa najmä počas vlády sociopata a psychopata Matoviča zmenila na zradu SR. R SR je spolok v politike a v práve nevzdelaných politických amatérov – prospechárov a právnych príštipkárov, s absenciou humánnej i odbornek morálky v službe globálnemu prediktorovi. Už tradične náš parlament „vyrába“ zákony, ktoré rady „ohýbajú“ právo. V poslednej dobe však plazivo medzi ne začínajú pribúdať už aj tie, ktoré „ohýbajú“ biológiu a medicínu. A pri mentálnom niveau parlamentu môžeme očakávať, že čoskoro pribudnú také zákony, ktoré „ohnú“ aj fyziku, ako o tom svedčí prípad právnika z ministerstva hospodárstva. Od rokov 2020/2021 neplatí ani ústavné právo, ani medzinárodné dohovory, ústavný súd tvoria na ústavné právo nekvalifikovaní právnici a navyše „slniečkári“. Nastala dichotómia práva a dichotomické právo je rozkladom justície, právny štát zanikol úplne v roku 2020, druhá SR sa stala bezprávnym štátom. Právo prestalo platiť, v oblasti justície začali pôsobiť organizované skupiny, ktoré bojujú proti „demokracii“ a spravodlivému právu. Ich činnosť ich zaraďuje na úroveň mafií – súdnej najmä v ŠTS, prokuratúre, ktorá sa stala nefunkčnou výplňou justície, najmä v ŠP ako aj v polícii – najmä teroristické protireroristické odelenie NAKA.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Zemanová predložila debilný diktátorský procedurálny návrh, v ktorom navrhla, že opozícii majú zakázať rozprávať v NR SR. Tento procedurálny návrh z dielne SaS v dedbilnom parlamente aj prešiel. Limitným prípadom neľudskej úrovne poslancov je vyjadrenie napr. poslanca NR SR Šebeja (údajne chazarského pôvodu), že mučenie dovolené v Guantanáme, je v poriadku – jeho trestné stíhanie za tento antihumánny a anticivilizačný výrok zastavil špeciálny prokurátor D. Kováčik, ktorého neskoršie odsúdil ŠTS (IR InfoVojna 8. 6. 2022) a lekára Osuského k bombardovaniu Srbska v roku 1999, že „nevinné ženy a deti si zaslúžili smrť“ (!), alebo jeho výrok: „Malo byť našim konečným radostným cieľom Červené námestie, ktoré bude ploché, lebo na ňom nebude nič stáť a bude tam len ticho cvrlikať stroncium 90“.Tieto výroky poslancov ich zaraďujú medzi zombie, hyeny v ľudskej koži. Sú to ľudia z iného sveta – ako príslušníci 13. klanu s dvojitou morálku. Je to vláda národnej katastrofy, ultraľavičiarskeho a ultraliberálneho globalistického neomarxistického fašistického režimu, vláda notorických debilov a klamárov. Oni nemajú plán, len noty z americkej ambsády.
Akých právnikov to produkujú právnické de jure fakulty, no de facto právnické učilištia či meštianky? Zárodkom následnej celkovej sebadegradácie práva, celého vysokého školstva, najviac v humanitných disciplín, a v celej spoločnosti po roku 1989, bol zákon o vysokých školách, prijatý v demokratizačnom ošiali v roku 1990, ktorý umožnil (vinou českého ministra školstva – pozri Dudáš 2011), aby „komplexní“ profesori disciplín boli ponechaní vo funkciách profesorov, a títo „komplexní“ profesori sa stali zárodkom následnej celkovej sebadegradácie práva, akademického prostredia a celej spoločnosti (Dudáš 2011). Právnici ako absolventi socialistických učilíšť práva už v ústave nielen podriadil súdnu moc výkonnej moci i zákonodarnej, nastala politizácia práva, nadto sionizovali právo už v ústave relativizáciou slobody prejavu a pripustením akýchkoľvek ideológií. Navyše zaviedli právničinu–právnickú sofistiku, ktorou degenerovali právo, v ktorom vecné argumenty porazili formálnymi prekážkami.
2.5.2 Výkonná moc
Výkonná moc robila anarchiu v práve, porušovanie spravodlivosti, čím nastala ďalšia anarchia a chaos v práve. Veľká moc výkonnej moci spočíva v určovaní obsadenia všetkých súdov, a tým má v rukách osud každého občana (Spengler 2017, s. 858). Prezident je na vrchole politickej mocenskej pyramídy, vymenúva vládu a prijíma jej rezignáciu, je vrchným veliteľom armády, podpisuje zákony schválené NR alebo ich vracia na opätovné prerokovanie a má rad ďalších právomocí. Prezident má byť reprezentantom spravodlivosti a práva. A takisto výkonná moc na čele s vládou má byť reprezentantom spravodlivosti a práva.
Anarchia v práve je spojená aj s prezidentmi druhej SR. Prvý ponovembrový prezident SR M. Kováč, bývalý člen KSČ (sám povedal, že je druhým prezidentom SR po prvom prezidentovi J. Tisovi), tieto princípy porušil. Pred svojím zvolením za prezidenta chcel v kauze Tatragate predať Tatry koroporátnym SŠA, a. s. Ako prezident skryte a otvorene pracoval proti vláde, s p-rezidentom Havlom uzatvoril dohodu na pád vlády na Slovensku (Mečiar 2023). Svojmu synovi kriminálnikovi Michalovi, Kočnerovmu komplicovi, udelil 17. júla 1996 amnestiu za podvod v kauze Technopol a. s. za 2,3 miliónov dolárov. A vládna moc, ktorá nastúpila v roku 1998, tohto prezidentovho synáčika zamestnala na lukratívnom mieste Ministerstva zahraničných vecí SR, čím získal imunitu a z tohto dôvodu bavorský súd zastavil stíhanie prezidentovho syna. Toto vedomé zlyhanie prezidenta a vlády SR reprezentuje vrchol absurdít výkonnej moci v oblasti práva a spravodlivosti.
Schuster (prehlásilIch bin Deutsche), významnýfunkcionár KSS s vizitkou „Pes všetkých dvorov“ a „Sluha všetkých režimov“, so svojou jednovolebnou stranou SOP získal vo voľbách dostatočný počet hlasov s nárokom postaviť troch ministrov do Dzurindovej vlády. To, že obsadil len dve funkcie, a sám kandidoval úspešne za prezidenta, navodzuje myšlienku o politicko-kramárskom obchode. Je utajované, že sa chodil radiť na americkú ambasádu.
Prezident I. Gašparovič (2004 – 2014), člen KSS na Právnickej fakulte UK, predseda NR SR, bol vo funkcii dve volebné obdobia. Predtým ako predseda NR SR sa angažoval v etablovaní prvej súkromnej televízie Markíza (v kuloároch Kurtizána) (Fejko 2017), ktorú neskoršie ovládlo CME (Central Media Enterprise), vlastnené predsedom Svetového židovského kongresu chazarským židom R. Lauderom z New Yorku, ktorá bola hlavnou rozbušku pri páde proslovenskej vlády v roku 1998!?! Tým si sionisti zabezpečili priamu mediálnu masáž Slovenska pre sionistické anticivilizačné parazititické ciele. Jeden z nich zakrátko realizovala v prvých podvodníckych „televíznych voľbách“ v roku 1998, v ktorých boli porazené proslovenské sily a vnútorné riadenie štátu sa presunulo do rúk podlých Anglosasov, stalo sa nástrojom záujmov cudzích mocností od prevzatia moci kresťanskými subjektmi SDKÚ, KDH a kryptokomumistickej SDĽ. Okatým výsmechom úrovne právnikov v akademických i najvyšších štátnych funkciách v SR je skutočnosť, že prezident SR, docent JUDr. I. Gašparovič, predtým učiteľ na právnickej fakulte a predseda parlamentu, stiahol zo súdu v Bratislave žalobu, keď ani po 2 rokoch po zaplatení poplatku súdu tento ani len nevytýčil termín pojednávania. Ako na tento problém pamätal vo funkcii predsedu NRSR, kompetentný a navyše ako učiteľ práva?! Veľkou odbornou a morálnou škvrnou je absurdný čin jeho manželky, ktorá ako riadiaca pracovníčka v železničných opravovaniach dala opraviť firemné osobné auto značky Ford a potom uzatvorila kúpno-predajnú zmluvu medzi sebou ako riadiacou pracovníčkou opravovní a sebou ako fyzickou osobou. Absurdita ako vyšitá. A Gašparovič to odmietol komentovať.
Ďalší prezidenti nepolitici dokázali, že pre naivného nepolitika tá prezidentská funkcia nie je. Po Gašparovičovi boli zvolení za prezidenta protislovenské figúrky a porušovatelia práva, humánnej a odbornej morálky. O pôvodne zametačovi čerpacích staníc v SŠA, a. s., neskôr tzv. dobrom anjelovi, ale najmä pozemkovom a daňovom podvodníkovi Kiskovi je hanba sa vôbec zmieniť. P-rezident A. Kiska (2014 – 2019), osoba no name, sa stretával so sionistom Sorosom, tvorcom subverzívnej piatej kolóny Open Society Foundation, ktorá pôsobí rozkladne proti štátom, národom, európskej civilizácii v službe Nového svetového poriadku (NWO). P-rezident Kiska bol produkt kampane tretieho sektora a cieľom ďalších skupín. V médiách boli zverejnené Kiskove daňové podvody a úžerníctvo, bol odsúdený ako podvodník s pozemkami pod Tatrami ako aj za finančný podvod v svojej volebnej kampani. Nehovoriac o jeho nekalých aktivitách s predajom zbraní v Stredoafrickej republike (Michalíková 2021). K 25. výročiu vzniku Slovenska vyznamenal osoby, ktoré boli proti vzniku štátu a bojovali proti jeho existencii (Mečiar in https://www.hlavnespravy.sk/, 3. 3. 2019). V roku 2018 vyznamenal štátnym vyznamenaním nepriateľov vzniku a trvania druhej Slovenskej republiky, podieľal sa na pokuse zvrhnúť legitímnu vládu SR (Harabin, extraplus č. 12/2018). Nikde sa nepíše, že jeho najväčším hriechom bol boj proti vlastnému štátu a jeho existencii. Kiska označil obdobie vzniku štátu za obdobie zločinu, prisahal na pohrebe M. Kováča pomstu zakladateľom štátu, bez súhlasu kohokoľvek navrhol vybudovanie americkej základne neďaleko Popradu. Jeho činy ho kvalifikujú ako protislovenského p-rezidenta, poslušnú amorfnú bábku v rukách perfídnych anglosaských bábkovodičov.
Tie isté sily, ktoré vytvorili Kisku, vytvorili Kisku č. 2 a volá sa Z. Čaputová, generátor fráz zo skládky odpadu v Pezinku, fejkový mediálny produkt bývalého pracovníka Mossadu A. Shaviva, ktorý sa vrchovatou mierou podieľal na úspechu prezidentskej kampane Z. Čaputovej. Svoje poslanie plnila tak poslušne, že dostala možnosť obsadiť prezidentský úrad. Prepojenie Čaputovej na ambasádu SŠA je verejne známy fakt.Figúrka sa spriahla s cudzou mocou a poslušne plní úlohy. Je prezidentkou geopolitických záujmov, Slovenská republika je otráveným životným priestorom. Po morálnej stránke predstavuje absurditu, je rozvedená, žije v nemanželskom vzťahu v Grasalkovičovom paláci a za svoje prezidentovanie vystriedala niekoľko sexuálnych partnerov. V predsedníctve hnutia degresívne Progresívne Slovensko prešla cyklom tréningov USAID a pracovala v právo deštruujúcej Via iuris, ktorú sponzoruje ambasáda SŠA, a. s. a Nadácia otvorenej spoločnosti. Ako americká gubernátorka bola vyškolená šorošovským tretím sektorom v Progresívnom Slovensku. Čaputová bola podvodne zapísaná do advokátskej komory (Harabin, IR InfoVojna 2020). Bola nastrčená ako lobistická figúrka bez schopnosti samostatne myslieť, roky ako právnik vykonávala pokyny svojich geopolitických nadriadených. Nelegitímna p-rezidentka Čaputová, medializovaná predtým ako aktivistka skládky odpadu z Pezinka, bola neústavne inaugurovaná (Harabin 2020) v roku 2019, pretože Ústavný súd SR nereagoval na relevantnú sťažnosť na priebeh volieb, podanú jedným z kandidátov – JUDr. Š. Harabinom, na základe tvrdenia člena volebnej komisie pre dôvodné podozrenie s manipuláciou vo voľbách. Ústavný súd, menovaný Čaputovou, nedal prešetriť regulárnosť prezidentských volieb. Navyše jeho predseda JUDr. Fiačan, ktorý hrubo porušil zákony ako predseda advokátskej komory (Krajníková 2020), a premiér Pellegrini s ďalšími ministrami, ako aj predseda NR SR JUDr. A. Danko a ďalší členovia NR SR sa zúčastnili na nelegitímnej inaugurácii nelegitímnej p-rezidentky. Ústavnosť zanikla neústavnou inauguráciou Čaputovej na p-rezidentku. Právne Kocúrkovo od najvyšších predstaviteľov súdnej, výkonnej a zákonodarnej moci reprezentuje právnu insitu v najvyšších funkciách štátu. Aranžmá prezidentských volieb v roku 2019 bolo v rukách A. Shaviva, údajne pracovníka Mossadu. No name p-rezidentka Čaputová ako produkt súkromnej izraelskej PR firmy sa prezentuje ako hovorkyňa a poslušný poskok americkej ambasády. Farebná „revolucionárka“ Čaputová je údajne dcérou milionára Štefana Strapáka, ktorý má samovyvolený pôvod a hrdo sa hlási k antisemitskému Izraelu (zora.kosiba@hotmail.com, 20. júla 2021).
„Figúrka sa spriahla s cudzou mocou a poslušne plní úlohy. Je prezidentkou geopolitických záujmov, Slovenská republika je otráveným životným priestorom. Otrávila ho Čaputová a jej vládnuci spoluhráči, bojujúci proti SR. Táto treťotriedna právnička a morálne zdevastovaný človek vzdoruje vlastným občanom vo funkcii prezidenta. Je len trápnou figúrkou zbierajúcou režimové pseudoliberálne totalitárne ocenenia“ (JUDr. Patrik Števík, Hlavné správy 17. 1. 2021). Medzi jej najväčšie deštrukčné činy patria nasledovné. Vymenovala väčšinu členov ÚS zo sudcov okresných súdov, neskúsených, vraj „majú 12 rokov na to, aby sa dovzdelali“?! Hrubého porušovateľa zákonov Fiačana menovala Čaputová predsedom ústavného súdu. Urobila „z capa záhradníka“. Anarchia práve, absencia odbornej i humánnej morálky. Právna i politická absurdita. Tým nelegitímna p-rezidentka a nedokončená právna koncipientka de facto zmenila ústavný súd na ústavné učilište. Prejavom nekompetentnosti a výsmechom ústavného súdu je, že si za veľké peniaze dáva vypracovávať posudky právnickým kanceláriám.
Čaputová vymenovala Matovičovu a následne Hegerovu a Ódorovu vládu bezcharakterných a nenávistných amatérov, plagiátorov, buzerantov a iných podvodníkov, čo spôsobilo ešte väčší chaos a situácia dnes pripomína nástup totalitatúry – podobne ako bolo vymenovanie Hitlera za kancelára Nemecka prezidentom P. von Hindenburgom, ktorý mu navyše podpísal ako figúrka aj zmocňovací zákon. Členom ústavného súdu sa stal sobášny podvodník Szigeti, ktorý falšoval súdnu zápisnicu a prokurátor Trnka zastavil jeho trestné stíhanie (Harabin 2019, s. 153). Trestne stíhaného sudcu Mészároša vymenovala p-rezidentka za člena súdnej rady. Na konferencii Globsec sa prezentovala likvidačným vyjadrením o tom, že podporuje Nemecko v jeho návrhu zrušiť v Európskej únii právo veta pre jednotlivých členov vrátane Slovenskej republiky, čiže je proti zvrchovanosti Slovenska. Oháňajúc sa „demokraciou“ schizofrénne zarezala referendum. Sľúbila, že nepodpíše okupačnú zmluvu so SŠA, a. s., no po jej nedemokratickom schválení ju okamžite podpísala proti vôli väčšiny národa. Túto lož a dvojitú morálku chazarských židov potomkov analyzoval americký psychológ (Mac Donald 2002). Jej antihumánna a anticivilizačná činnosť počas covidteroru bola v súlade s jej morbídnym výrokom: „… aby sme sa stali krajinou, kde sa ľudia nebudú báť zomierať“ a to vysvetľuje jej aktivity nielen pri potláčaní „demokracie“, ale najmä tlak na povinné „očkovanie“ s biologickou zbraňou. Lady Death. Čaputová deklaruje boj za mier, no ako golem sionistov a politická prostitútka vyzvala k podpore fašistického vraždenia ukrajinskou nelegitímnou vládou na Ukrajine, čo je typická židovská chucpe. V rozpore so všetkými princípmi deľby moci a neutrality prezidentského úradu pred pár mesiacmi postavila pred národ a zastala sa gangu z NAKA: vyšetrovateľov-čurillovcov.
Čaputová ako trápna figúrka zbierajúca režimové pseudoliberálne totalitné ocenenia je predstaviteľka teroru predstieranej slušnosti, solidarity a zodpovednosti (https://cz24.news/, 31.12.202). Prejavuje sa ako kognitívne impotentná marioneta davovo-„elitárskych“ globalistických skupín. Skládková excelencia Čaputová preferuje budhizmus, jej aktivity prezidentky v oblasti medializovania otázok homosexuality sú za hranou normálnosti – podporuje zvrátenosti buzerantov, protizákonne vyvesovala dúhové zástavy na Prezidentský palác, podporuje sobáše párov rovnakého pohlavi a adopcie deti homosexuálmi. Veľkou mierou prispela k tomu, že sú naše základné ľudské a občianske práva potláčané, popierané a odstraňované. Absolútne dno – morálne i odborné – na úrovni lumpeninteligencie (Dudáš 2013; Dudáš 2021). Vytvorila Augiášov chliev v prezidentskom úrade a práve.
Prejav intelektuálnej a morálnej biedy exprezidentov Schustra, Gašparoviča i Kisku bolo prijatie pozvania p-rezidentky Čaputovej v roku 2024 na spoločný obed – dali jej (mimochodom veľmi úbohé) kytičky kvetov ako vďaku za škody a posmechy, ktoré celým svojim „p-rezidentovaním“- pácha „v mene slovenského národa“ svojou bezhraničnou tuposťou, nekompetentnosťou a servilnosťou voči cudzím?!
Prvým premiérom slovenskej vlády v roku 1990 sa stal bývalý člen KSS, prof. JUDr. M. Čič, pred rokom 1989 minister spravodlivosti SSR za KSS. Ministrom vnútra bol JUDr. V. Mečiar z VPN, ktorý národovcom, požadujúcim samostatnú Slovenskú republiku oznámil, že väznice pre rozvracačov štátu sú poloprázdne. Po voľbách v roku 1990 zvíťazila VPN, V. Mečiar sa stal premiérom a zostavil vládu, ktorú po puči červeno-čiernej koalície v roku 1991 vystriedala vláda protislovenských síl na čele s protislovenským premiérom J. Čarnogurským. KDH spolu s Maďarským Spolužitím hlasovali proti samostatnosti Slovenska – proti Deklarácii i Ústave SR. V ateliéri V. Hornáčka vznikla 11. 9. 1990 iniciatíva „Za zvrchované Slovensko“, ktorú V. Mečiar neochotne podpísal ako 17. v poradí (Hornáček 2016). Z politických subjektov bola za samostatnosť a zvrchovanosť Slovenska iba Slovenská národná strana pod vedením predsedu J. Prokeša a Hnutie za oslobodenie Slovenska, ktoré však nemali politickú silu na jej presadenie. HZDS išlo do volieb v roku 1992 s piatimi alternatívami štátno-právneho riešenia.
Rok 1991 bol prelomový v oblasti obchodu a služieb. Realizoval sa zákon o prevode vlastníctva štátu na iné právnické alebo fyzické osoby a úkony bez právnej zábezpeky spôsobili čiastočný zmätok (Matejka 2019). Malé i veľké zosúkromňovanie sa diali podľa účelovo deravých federálnych zákonoch džungle. Liečbu šokom dostal za úlohu naordinovať československému hospodárstvu federálny minister financií Klaus, ktorý kopíroval zničenie ekonomík Latinskej Ameriky okolo roku 1975. Klaus v svojej trápnosti stále obhajoval svoje „reformy a myšlienky“, no žiadne nemal (Stráský 2018). Vláda spustila privatizáciu bez zabezpečenia efektívnej regulácie a kontroly kapitálového trhu. Zákonom zrušili ľudovú kontrolu a všeobecný dozor prokuratúry, zrušili trestný čin špekulácie a ochranu štátneho majetku. Štátu prisúdili úlohu „nočného strážnika“ so slabým svetelným zdrojom a bez adekvátnej výzbroje. Navyše Klaus a Dlouhý rozbili ekonomicky pre ČSFR výhodné RVHP, v rámci ktorého mala ČSFR zabezpečené energonosiče a suroviny za protihodnotu exportu priemyselných výrobkov, navyše neuplatniteľných na západných trhoch z dôvodu nekvality či colných bariér. Zosúkromňovanie – privatizačný proces na Slovensku sa riadil platnými deravými zákonmi federácie o transformácii majetku štátu podľa nariadení MMF a SB za účelom vytvoriť oligarchickú ekonomiku pre malú časť zbohatlíkov a vytvorenie chudobnej väčšiny. Realizoval to ekonomický šarlatán a antinárodohospodár V. Klaus so svbojou kamarilou za účelom vytvorenia vrstvy vlastníkov rozkradnutím národného majetku. Po rozdelení sa táto legislatíva naďalej uplatňovala ako v Čechách, tak aj na Slovensku.
Myšlienka obnovenia samostatnosti Slovenska sa vykryštalizovala a postulovala časťou uvedomelej slovenskej inteligencie združenej v Koreňoch (Hornáček, Handžárik, Ťažký a iní) v ateliéri akad. maliara Viliama Hornáčka dňa 30. 3. 1990 ako reakcia na šovinistický prejav M. Zemana predchádzajúci deň v Bratislave (Dudáš 2019).V parlamentných voľbách v roku 1992 zvíťazilo HZDS a protislovenské VPN – ODU sa prepadlo na smetisko dejín. Mečiar sa preorientoval z piatich variantov štátoprávneho usporiadania medzi SR a ČR na požiadavku samostatnej SR, odmietnuc centralistickú tzv. unitárnu autentickú federáciu ako koncepciu českých politických subjektov na čele s ODS a jej predsedom V. Klausom (potomok prisťahovalcov z Haliče – Andrey 1996). Intelektuálny potenciál pronárodnej inteligencie stál pri formovaní rozhodujúcich cieľov samostatného Slovenska.
Druhá Slovenska republika vznikla 1.1.1993 po predchádzajúcom odobrení globálnym parazitom v Londýne ústavnou cestou, teda legálnym a legitímnym spôsobom na rozdiel od vojnovej prvej Č-SR. Od tohto dátumu ju začali uznávať jednotlivé štáty a nadväzovať diplomatické styky. Bola prijatá aj do globalistických štruktúr globálneho parazita ako OSN, WTO, WHO, OECD a ďalších. Po roku 1992 sa Slovenská republika integrovala do svetovej ekonomiky ako kolónia, a to z hľadiska ekonomiky aj ideológie. Podmienky nám začal dávať MMF. Poradcovia spoza oceánu prichádzali na Slovensko v stovkách a „pomáhali“ novým politickým špičkám transformovať systém na svoj obraz v mnohých oblastiach – ekonomike, politickom systéme, v tvorbe novej legislatívy, v radách atď. (Bekmatov 2017). Divoká privatizácia, ktorá zruinovala slovenský priemysel, sa začala uskutočňovať z Prahy naordinovanou prvou vlnou kupónovej privatizácie.
HZDS na čele s V. Mečiarom patrí hlavná zásluha na obnovení štátnosti Slovenska od 1.1.1993. Druhá SR vznikla demokratickejším spôsobom ako prvá Č-SR. Kryptokomunisti Fogaš a kol. zo SDĽ spôsobili odslovenčenie niektorých značiek ústredných podnikov a inštitúcií vypustením adjektíva „slovenský“, napríklad NR SR namiesto SNR, Železnice SR namiesto Slovenské železnice a podobne (Gašparovič 2016). Po opätovnom puči červeno-čiernej koalície v roku 1994 bol premiérom nevýrazný právnik Moravčíka a v predčasných voľbách zvíťazilo opäť HZDS. Mečiar mal víziu budovania štátu, mal leví podiel na vytvorení štruktúr štátu. HZDS navrhlo zákon o strategických podnikoch, ktorý bol prijatý a ktorý mal tvoriť kostru nášho národného hospodárstva. Bola to „slovenská cesta“, ktorá nekonvenovala globálnemu parazitovi. Mečiar sa usiloval o štátne vlastníctvo strategických podnikov, uskutočnilo sa aj referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ale voliči ho odignorovali! Zákon o územnom a správnom členení SR stanovil 8 krajov a 79 okresov, po schválení v NR SR ho prezident Kováč nepodpísal, NR SR prelomila veto prezidenta a bol prijatý 3. 7. 1996 (Matejka 2019).
Mečiarova politika bola proslovenská, presadzovala koncepciu rozvoja Slovenska so štátnym vlastníctvom ťažiskových oblastí hospodárstva – strategických podnikov. HZDS v koalícii so SNS a ZRS realizovali proslovenskú sociálnu, hospodársku a kultúrnu politiku ako relatívneho samostatného štátu. Mečiar sa snažil hájiť záujmy Slovenskej republiky a nepodľahol snahám globálneho parazita a jeho vyššej „obslužnej pseudoelity“ z MMF a SB. Na Slovensku po rozpade ČSFR sa majetok nerozpredával do zahraničia, iba malá časť domácim, čo bolo príčinou masívneho ovplyvňovania vnútorných pomerov zahraničím na čele s americkým veľvyslancom R. Johnsonom, ktoré nakoniec zmietlo pronárodné sily (aj kleptokratické). Mečiarova vláda nechcela odpredať strategické podniky zahraničiu, bola aj za spoluprácu s Ruskou federáciou. Podlí Anglosasi preto zakročili, pomocou domácej opozície z radov KDH, SDKÚ, maďarských etnických strán a kryptokomunistickej SDĽ spustili mediálnu štvavú kampaň. Americký veľvyslanec R. Johnson sa v rozpore s medzinárodným právom miešal do vnútornej politiky a zjednocoval opozíciu. Klamstvá opozície pod vedením M. Dzurindu, že celá politika HZDS bola nemorálna, kriminálna, nedemokratická a neperspektívna pre mladých ľudí, boli spojené so znehodnocovaním, ktoré robili analytické zoskupenia napojené na rôzne zahraničné nadácie. Chybou Mečiara a celého vedenia HZDS bolo, že ponechali tieto obvinenia bez adekvátnej odozvy (Matejka 2019, s 204 – 241).
Po opätovných víťazných voľbách HZDS v roku 1994 sa vytvoril autoritatívny systém. Navyše sa v hnutí udomácnila arogancia, neomylnosť, nerešpektovanie politických funkcionárov zvrchu až nadol. V období vlády HZDS mal štát 34%-nú účasť na vlastníctve podnikov a zástupcovia štátu z FNM podľa nemenovanej pracovníčky daňového úradu nechodili ani na zasadanie rád podnikov. Je vôbec možné neplniť si základné povinnosti štátnych zamestnancov? (in Dudáš 2011, s. 322). Vláda nezabezpečila dohľad štátu cez Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) nad hospodárením manažmentov (ktorým bolo umožnené privatizovať), či dodržujú podmienky stanovené štátom na získanie majetku. Nadobúdatelia privatizovaného majetku mali byť kontrolovaní štátom a pri neplnení záväzkov im mal byť majetok odobratý na ďalší odpredaj (Matejka 2019, s. 226). Mečiar prepustil tri strategické podniky svojim priaznivcom a neskôr nadobudol majetok (napríklad jeho vila Elektra v Trenčianskych Tepliciach), ktorý v časti obyvateľstva vyvolával otázky. Korupcia, rozkrádanie a neefektívnosť panuje nielen vo vysokej politike, ale ešte viac na municipálnej úrovni. Na nižších stupňoch verejnej správy jej decentralizácia a deetatizácia neviedla k jej zefektívneniu a k zvýšeniu jej ústretovosti voči občanom, ale naopak, k prenosu byrokracie a korupcie z centrálnej úrovne na miestnu a regionálnu. Krikľavý prípad v Bratislave (primátor z KDH) je len jeden z mnohých (Straka 2010).
Mečiar však neskôr podpiloval konár nielen pod HZDS, ale aj pod SR. Na nominačnom sneme v Nitre sa dopustil osudovej politickej chyby, keď predstavil kandidátku bez obvyklých opôr HZDS, kvalitných osvedčených poslancov, ktorých nahradil mladými, no neskúsenými kádrami. V geopolitike nevzdelaná koalícia na čele s HZDS nezrevidovala ústavu a neodstránila z nej štátoborné články, obzvlášť najnebezpečnejšie – o tlači, absencii povinnosti verejných činiteľov skladať účty, o povinnosti bezpečnostnej previerky členov NR SR a podobne. Veľkou chybou bola katastrofálna mediálna politika, ak vôbec nejaká bola, vraj bola pod palcom Keltošovej (údajne chazarského pôvodu). Ďalší zásadne štátoborný čin bol Mečiarov partokratický volebný zákon s jedným volebným obvodom, prijatý parlamentom v roku 1998, ktorý zabezpečil zvolenie neznámych kandidátov i špičiek strán z kandidačných listín. Mečiar pod nátlakom chazarsko-židovskej ideovovo politickej obci kultovej obce, ktorá je všade „štátom v štáte“, a vedeniu evanjelickej cirkvi, dal vyradiť zo škôl objektivizujúcu knihu historika profesora M. Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov ako príručku pre výučbu dejepisu, ktorá poskytla faktografický materiál dejín Slovenska, zamlčiavaný režimovými pahistorikmi a protohistorikmi.
Vladimír Mečiar sa snažil hájiť záujmy Slovenskej republiky a nepodľahol snahám globálneho parazita a jeho vyššej „obslužnej pseudoelity“ z MMF a SB. No masívnehovplyvňovanie vnútorných pomerov zahraničím na čele s americkým veľvyslancom R. Johnsonom, ktorý organizoval opozíciu na čele s Dzurindom, viedlo k deštrukcii štátu. Na zorganizovanom protivládnom proteste TV Markíza v roku 1998 vystúpil proti Slovensku Dzurinda, založil SDKÚ, ale aj kryptokomunista R. Fico (SDĽ), ktorý založil stranu Smer – Sociálna demokracia po tom čo nedostal funkciu podľa svojho priania.
Mečiar mal strategické vízie pre Slovensko, no nasledujúce vlády nemajú žiadnu. Štátotvorné myslenie neexistuje, SR nemá ani štátnu ideu, ani štátnu doktrínu, ani víziu, všetko sa pohybuje vo volebnom limite 4 rokov – vyhráme voľby a budeme si robiť, čo chceme. Slovensko môže zachrániť len skutočná národná elita, no jej vytvorenie je ťažkou, no najdôležitejšou národnou úlohou.
Proti slovenskej vláde po Mečiarovi nastúpili ničitelia Slovenska – politickí a ekonomickí šarlatáni Dzurinda a Mikloš. Vládnutie Dzurindu (cigánskeho pôvodu?), jeho kamarily (1998 – 2006) „kresťanských“ strán KDH a SDKÚ i kryptokomunistickej SDĽ (1998 – 2002), bolo podľa nôt z Washingtonu. Urobili zo Slovenska kolóniu perfídnych Anglosasov presunutím riadenia Slovenska z Bratislavy do rúk globálneho parazita v londýnskej City a Wall Street v New Yorku, centier úžerníckej mafie. V rokoch 1998 – 2006 nastal masívny výpredaj zlatých sliepok zahraničiu, obrovská korupcia v justícii a v politike, došlo k okradnutiu štátu a občanov. Ekonomická základňa štátu bola vytunelovaná. Schéma vyvlastňovania štátov bola urobená pomocou schémy SB a MMF. Globálny parazit ovládol v roku 1998 SR pomocou kresťanských subjektov SDKÚ, KDH a kryptokomunistickej SDĽ. Vládu M. Dzurindu a kresťanských strán KDH, SDKÚ a SDĽ charakterizuje protiľudová politika, deindustrializácia Slovenska výpredajom bankového sektora a 82 % národného majetku do zahraničia, kým za Mečiara bolo sprivatizovaných 18 %, a to domácim vlastníkom. Dzurindova vláda urobila deindustrializáciu Slovenska, ktorá vždy vedie k desocializácii, k sociálnej a duchovnej chudobe, k sociálnej anarchii. KDH zničilo poľnohospodárstvo, spolu s SDKÚ zničil politiku, národné hospodárstvo (priemysel), nadviazali na devastačnú činnosť VPN aj v školstve a kultúre. Ďalšia deštrukcia práva a štátu pokračovala kupovaním poslancov, financovaním SDKÚ čiernymi peniazmi, kolapsom daňového systému, kurzovou stratou SPP, vytunelovaním tunela Branisko, kauzy vláčiky, Gorila. V roku 2010 po odhalení spisu Gorila o kradnutí boli masové protesty, a za vlády I. Radičovej (chazarský pôvod?) policajný prezident JUDr. J. Spišiak a minister pravosúdia JUDr. D. Lipšic (obaja z KDH) dali rozohnať dav protestujúcich v tejto kauze vodnými delami, obuškami a slzným plynom v marci v roku 2012. Gorila súvisí s rozkrádaním štátneho majetku v dôsledku vládnutia antinárodohospodárov a ekonomických šarlatánov typu Dzurindu a Mikloša. Navyše Dzurindova vláda čierno-červenej protislovenskej koalície tzv. kresťanských strán SDKÚ, KDH a kryptokomunistickej SDĽ spáchala trestný čin a v rozpore s medzištátnym právom schválila prelet lietadiel NATO nad územím SR za účelom bombardovania Juhoslávie. Bombardovanie bez schválenia Bezpečnostnou radou OSN bolo hrubým porušením medzištátneho práva, teda barbarským zločinom korporátnych SŠA, a. s. a NATO. I napriek zločinnému prepadu Juhoslávie táto vláda zatiahla SR bez referenda do NATO, urobila ďalší protištátny čin – zrušila povinnú vojenskú službu. Preteky o vstup do globalistickej EÚ bolo jediné úspešné referendum, pri ktorom politické subjekty porušili zákon – moratórium počas dvoch dní pred dňom referenda. Vstup do pasce EÚ v roku 2004 vyvolal z integrácie preteky relevantných politických subjektov s absenciou skutočných osobností v naivnej viere v humánnu formu EÚ. Naivní nevzdelanci v politike typu J. Figeľa a iní, navyše mnohí bez chrbtovej (národnej) kosti, si zvolili submisívnosť voči agresívnemu Západu, nevedeli si predstaviť svojprávne konanie v medziach existujúcej slovenskej legislatívy a medzinárodného práva.
– koniec piatej časti, pokračovanie
Doc. Ján Dudáš, DrSc.
- celý dokument (30 strán) si môžete stiahnuť tu