ANARCHIA A CHAOS V PRÁVE
Keby ľudstvo obmedzilo moc obmedzencov, získalo by neobmedzené možnosti.
2.5.1 Zákonodarná moc
Tvorcovia ústavy – absolventi a učitelia na právnych meštiankach či učilištiach, nerozhľadení a nevzdelaní v geopolitike a histórii, sa naivne upäli na mantru najnebezpečnejšieho náboženstva „demokracie“. Ignorujúc princípy meritokracie a nepoznajúc činnú kompetenciu (Dudáš 2019; Dudáš 2023) ako princíp a podmienku o uchádzanie sa o funkcie, vytvorili neoliberálnu ústavu, ktorú si dali schváliť právnickým kruhom v štátoch ovládaných globálnym parazitom, napríklad „chazarskému Francúzsku“ (Fursov 2021, s. 104).
Nositeľom moci je národ. Ústava je základný zákon štátu. Ústavodarca je ľud, teda najvyššia inštitúcia, ktorá má legitimitu schvaľovať ústavu. Parlament je len ústavozákonodarca. Ústavné právo upravuje politicky najvýznamnejšie vzťahy v spoločnosti a je priestorom na interakciu práva a politiky, má najbližšie k politike (Drgonec, Laššáková 2021, s. 20).
Ústava druhej Slovenskej republiky bola prijatá Slovenskou národnou radou dňa 1. 9. 1992 ako zákon č. 460/1992 Zb. ešte v rámci existencie ČSFR po predchádzajúcej Deklarácii o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. 7. 1992 a zakotvovala okrem iného hodnoty uznané Chartou OSN, medzištátnymi dokumentmi, dohovormi, zmluvami a princípmi, obsiahnutými aj v iných tzv. demokratických ústavách (Čič 1995), a to nekriticky. Infantilné „demokratické“ nové myslenie s abstraktnými „demokratickými“ princípmi charakterizuje tvorcov ústavy. Navyše nedovzdelanosť, zápecnícka nerozhľadenosť a benešovsko-komunisticko-trockistická indoktrinovanosť poslancov SNR vyústila do ich štáto-právnej schizofrénie, keď tí istí poslanci dňa 29. 9. 1992 odhlasovali zákon o vyhlásení 29. augusta sa štátny sviatok SR, pričom vražedný deň 29. 8. 1944 bol dňom strašnej národnej tragédie a začiatkom samovraždy Slovenskej republiky (Bielik 1993; Dubovský 2023; Podolský 2021; Nemčok 2016).
Treba podotknúť, že viaceré do ústavy zahrnuté dokumenty boli prijaté nekriticky ako „sväté“, napríklad – schizofrénne konštatovanie z deklarácie OSN o ľudských právach, že „človek sa rodí ako slobodný“. To je v rozpore so skutočnosťou, pretože človek by po narodení bez pomoci iných zahynul, teda nerodí sa ako slobodný. Rockefellerovskí úžerníci založili globalistickú organizáciu OSN na ovládanie ľudstva (Allen 2013). Valné zhromaždenie OSN prijalo 10.12.1948 Deklaráciu ľudských práv, no všeobecnú deklaráciu ľudských povinností nikdy neprijalo, čo je anticivilizačný jav a logicky nezmysel, lebo podľa imanentných zákonov práva a povinnosti majú byť vyvážené (Dubovský 2023). Nie je ani zmienka o práve každého človeka na národnú kultúru, na vzdelávanie v školách v rodnom jazyku, na komunikáciu v tomto jazyku v médiách, na zhromaždeniach, v súdnom konaní, v štátnej službe, na verejných miestach. Ide o jeden z kľúčových nedostatkov deklarácie, čo je faktický ústup od dôsledného uplatňovania princípu rovnoprávnosti všetkých občanov, nezávisle od rasy, národnosti, pohlavia, postavenia, presvedčenia a jazyka. Valné zhromaždenie OSN posvätilo dokument, ktorý „pánom sveta“ rozviazal ruky a poslúžil im na ospravedlňovanie hrubého a bezohľadného zasahovania do vnútorných vecí nepohodlných štátov pod zámienkou ochrany ľudských práv. Globálny parazit v mene ľudských práv bojuje proti ľudským právam, čo je typická židovská chucpe a cez diktatúru ľudských práv pretláča diktatúru menšín a médií, čo predstavuje predstavuje smrť ľudských práv. „Ľudské práva“ sa stali nástrojom slúžiacim na ospravedlňovanie akýchkoľvek podvratných operácií proti iným štátom a zámienkou na zasahovanie do ich vnútorných záležitostí. Ľudská spoločnosť cielene deformuje vzťah k práci a pre glorifikáciu fiktívnych ľudských práv a nekonečných slobôd bez zodpovednosti považuje prácu iba za nevyhnutný prostriedok na získanie materiálnych bonusov. Výsledok neomarxistickej filozofie a jej najrôznejších neomarxistických mutácií v službe GP deformoval tieto prístupy do absurdných pozícií, že dnes sa ľudské práva chápu predovšetkým skupinovo. Globálny prediktor/parazit pretláča práva úchylných a deviantných menšín na úkor väčšinovej spoločnosti, aby ju rozložil.
V liberálnej „demokratickej“ ústave je viacero nedokonalostí, schizofrénií v humanizme i v jej deklarácii, ktoré by sa v ústave ako v principiálnom konzistentnom právnom dokumente vôbec nemali objaviť a ktoré zužujú jej deklaratívnu hodnotu. Tieto zásadné nedostatky sú dôkazom nerozhľadenosti v geopolitike a medzištátnom práve, ktoré podľahli globálnemu parazitovi, teda dôkazom rurálnej úrovne tvorcov a schvaľovateľov ústavy. Aj keď sa ústava nehlási k žiadnej ideológii, v podstate štátnou ideológiou sa stala ideológia politického systému najnebezpečnejšieho náboženstva „demokracie“ (Dubovský 2022; Romanoff 2022), pretláčajúca ideológiu dogiem liberalizmu. Uveďme aspoň niektoré.
Za hlavné nedostatky ústavy z hľadiska atribútov právneho štátu a spravodlivého prirodzeného práva možno považovať nasledovné ustanovenia (Dubovský 2023).
1) Podľa ústavy SR moc pochádza od občanov, občania sú ústavodarca a parlament je ústavozákonodarca. Preambula ústavy začína vetou: „My národ slovenský…“, podľa ktorej ústavu prijíma ľud. Ľudu ako ústavodarcovi však nebola ústava daná na schválenie ani po 1.1.1993, čo je v rozpore s deklarovanou požiadavkou „demokracie“. A navyše ani jedná právnická organizácia a ani jeden právnik to nepodrobili kritike, čo je svedectvom tristne nízkej odbornej úrovne remeselníkov práva na úrovni právnickej protointeligencie.
2) Ústava je formulovaná na iracionálnej paradigme nedefinovanej „demokracie“, čo je neurčitý pojem ľavičiarskych marxistických a neomarxistických síl v službe globálnemu parazitovi – úžerníckej mafii (Romanoff 2022). To je porušenie atribútov právneho štátu 5 a 10 (Bröstl, A. a kol. 2000; Dudáš 2011). „Demokracia“ nie je z princípu možná, a čo je nemožné, to nemožno ani definovať (Dolejší 2014; Dubovský 2022). To je dôkaz neznalosti podriadenosti práva geopolitike tvorcov ústavy – remeselníkov v práve. Takže ide de facto o iracionálnu paradigmu. Paradigma imperatívu humánneho bytia človeka a poznania ako najvyšších hodnôt bola terra incognita pri tvorbe ústavy.
3) Ústava v rozpore s požiadavkou trojdelenia moci, postulovaná už Ch. L. Montesquieuom, na tri nezávislé zložky – zákonodarnú, výkonnú a súdnu, formálne ich vytvorila, no anticivilizačne podriadila súdnu moc výkonnej a zákonodarnej moci, čo je porušenie atribútov 2 a 8 (Bröstl, A. a kol. 2000). Navyše porušením tohto základného princípu právneho štátu je aj skutočnosť, že tie isté osoby môžu byť – a aj sú – súčasťou zákonodarnej moci aj výkonnej moci súčasne. A to dokonca na najvyššej úrovni. Ide o primátorov, starostov, županov, ktorí sú volení a stávajú sa poslancami NR SR.
4) Ústava nestanovila zodpovednosť verejných činiteľov za výkon funkcie, neexistuje hmotná zodpovednosť verejných činiteľov v zákonodarnej, výkonnej i súdnej moci, absentujú dôsledné a nederavé zákony o ich hmotnej zodpovednosti. Vlastizradu za hlasovanie v parlamente dnes nie je možné stíhať. Tým sa ústava stala garantom rozvratu celej spoločnosti. Etický kódex politika ako aj volebný odpočet moci je terra inkognita.
5) Ústava nestanovuje žiadne požiadavky na kvalifikovanosť a kompetenciu kandidátov do zastupiteľských orgánov na štátnej centrálnej ani municipálnej úrovni, ergo v extrémnom prípade aj analfabet môže byť premiérom, predsedom parlamentu i prezidentom, starostom, čo zakladá budúci možný chaos a anarchiu v práve i spoločnosti.
6) Neexistuje bezpečnostná previerka poslancov NR SR, teda aj agenti zahraničných služieb sa môžu stať poslancami (V. Mečiar, Slobodný vysielač, 29. 4. 2022), čo je samovražedné pre SR. A dôkaz rurálnosti všetkých vlád a parlamentov SR od roku 1993.
7) Ústava nepozná ani peniaze ako politický faktor, ktorý je určujúci pre politické rozhodovanie v „demokracii“ a ktorý sa používa v britskom parlamente už vyše 200 rokov, ako to dosvedčil už Spengler a ako je to evidentné napríklad v barbarských SŠA. Peniaze sú utajený hlavný prostriedok na ovplyvňovanie politikov, na korupciu poslancov podľa plánov skrytých síl (Spengler 2017). Pomocou peňazí uskutočňujú sily spoza opony akékoľvek akcie a procesy, aj proti civilizačnému napredovaniu ľudstva a realizáciu všetkých anticivilizačných dejov.
8) Ústava v rozpore s deklarovaným princípom rovnosti ho porušuje zavedením dvoch kategórií občanov. Poslanci NR SR a sudcovia ÚS majú imunitu, poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu NR SR. Poslanecká imunita teda dovoľuje poslancovi a sudcovi páchať akúkoľvek trestnú činnosť počas funkčného obdobia. Ide o návrat do stredoveku, o návrat do 14. storočia (Anglicko).
9) Schizofrénny zákon o referende v porovnaní s volebným zákonom, čo sa týka kvóra a záväznosti referenda, popiera požadovaný princíp „demokracie“. Je to ďalší anticivilizačný čin remeselníkov v práve. Pritom eferendum je najvyšší nositeľ moci – ústavodarca. Referendum je viac ako ústava.
10) Ústava pripúšťa slobodu akejkoľvek viere, náboženstvu, ideológii, politickému i inému hnutiu – pri absencii požiadaviek civilizovanosti a humánnosti – teda pripúšťa slobodu aj silám, ktoré sú nedemokratické, antihumánne, totalitátne, svetovládne, otvorene či skryte vražedné a anticivilizačné. Uvedená formulácia je obsahovo totožná so zámermi štáty rozkladajúceho slobodomurárstva: „… no differentiation is made between races, peoples, religions or social and political belief“ (nerobí sa rozdiel medzi rasami, národmi, náboženstvami alebo sociálnymi a politickými hnutiami, H. Heydrich and D. Schwarz, The World-View of Freemasonry, Berlin 1938 in Lina 2004, s. 34). A aby sa tomu zabránilo, stačilo upresniť: „… akejkoľvek humánnej viere, náboženstvu, ideológii, politickémum i inému hnutiu“. Alebo „ ideológie, spolky , združenia či iné organizácie nacistického, fašistického, antidemokratického charakteru, ako aj ich činnosť v akejkoľvek forme, sú zakázané a pod hrozbou trestu“. Tým ústava zabezpečuje najvyšším zákonom nmožný rozklad štátu, znemožňuje odhaľovanie anticivilizačných síl a umožňuje vytvárať „štát v štáte“ rozkladným silám chazarských slobodomurárov ako zločineckých organizácií (Lina 2004; Lina 2014; Malý 2023).
11) Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu, na rozdiel od iných činností podnikania, čo je schizofrénne. Vzhľadom na výrok: „Kým nemáme v svojich rukách tlač celého sveta, je všetko, čo robíme, márne. Musíme ovládnuť a podrobiť svojmu vplyvu noviny celého sveta, aby sme národy zaslepili a klamali“ (anglický sionista barón Montefiore na konferencii židov v Krakove in Program 2000, s. 244; Ford 1920, s. 66), ako aj na antihumánnu a anticivilizačnú činnosť médií dezinfomainscreamu, tzv. mainstreamu, ústava tým podpílila konár pod samostatnosťou Slovenska. Médiá ovplyvňovaním väčšiny obyvateľstva, keďže až dve tretiny populácie majú podpriemerné IQ (Weiss 2000) podliehajú manipulácii médiami, ktoré vytvárajú asymetrický politický model – zvolení politici vs. nikým nevolení vlastníci súkromných médií. Médiá ovplyvňujú a zastrašujú zvolených politikov s výsledkom, že výkonná, zákonodarná i súdna moc sa bojí mainstreamu a podriaďuje sa mu.
12) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám nestanovuje povinnosť ovládať štátny jazyk, len právo, čo je schizofrénny dezintegračný princíp štátu.
13) V ústave je aj ďalšia priepasť – chýba štátny orgán, ktorý by sa vždy angažoval za dodržiavanie ústavy a zákonov. V prvej Slovenskej republike túto funkciu vypĺňala štátna rada.
14) Sloboda prejavu a právo na informácie sú obmedzene zaručené, čo je proti slobode ducha, ktorý je základom slobody, a navyše chýba explicitné zaručenie slobody po prejave. Ústava podmieňuje slobodu prejavu tým, že výslovne dovoľuje obmedziť základné práva a slobody zákonom, teda právnym aktom nižšej právnej sily, čo je nielen schizofrénia z logiky konštrukcie legislatívneho systému, ale aj v rozpore s prirodzeným právom. Inými slovami ústava vlastne hovorí, že sloboda slova je, okrem prípadov, keď nie je. Je to analogické výrokom: „Voda tečie od prameňa k ústiu a niekedy aj opačne“, resp. „Súhlasné póly magnetu sa odpudzujú, niekedy aj nie.“ Sloboda prejavu je teda podmienená. Je to schizofrénne, zneužiteľné a zneužívané proti slobode ducha, slobode myslenia, ktoré sú základom pre slobodu slova, v konečnom dôsledku anticivilizačné. Paragraf o slobode prejavu svedčí, že je zakázané mať vlastný mozog, teda svoje vlastné presvedčenie na základe faktov.
15) Ústava zamlčala existenciu nadštátnej konceptuálnej a ideologickej moci a neuviedla, na základe akej koncepcie sa zákony vymýšľajú (Petrov 2023, s. 283). Existencia troch mocí bez zjednocujúcej idey (koncepcie zjednocovania) predpokladá ich konfrontáciu a boj medzi sebou.
Tvorcovia ústavy ako servilovia nevedeli, čo schválili a navyše ústavu dali odobriť do štátov, ktoré ovládajú skryté sily (Dubovský 2023). Ústavní právnici, ako o tom svedčí aj najnovšie dielo ústavného právnika (Drgonec 2021), sú stále v zajatí limitov rímskeho práva, ktoré postavilo zákony nad prirodzené zákony a nad morálku, čo je anticivilizačný jav. Navyše sa pohybujú v limitoch prázdneho, resp. falošného pojmu „demokracie“, vypožičaného cielene nepresne z gréckej antiky, ktoré ako politika korupčníctva slúži siono-internacionálnemu socializmu (internacizmu) na podriadenie národov euro-amerického konglomerátu konceptuálnej a ideologickej anticivilizačnej moci úžerníckej mafii. Tieto fakty svedčia o ich intelektuálnej nezrelosti, nerozhľadenosti či rurálnosti. Nechápali ani sociálny pohyb v hospodársky vyspelých krajinách, nevedeli nič o geopolitike, davo-„elitárnom“ politickom modeli globálneho úžerníka, o previazanosti nadštátneho a vnútroštátneho práva v prospech globálneho úžerníka, realizovaného globalistickými organizáciami ako OSN, SB, MMF, WTO, WHO, EÚ, OECD a ďalšie. Prevládal naivný právno-politicko-ekonomický optimiznus, prevzatý zrejme opticky z plných výkladných skríň Západu.
Ústava bola osemkrát novelizovaná ústavnými zákonmi, no ani raz nebola daná na verejnú diskusiu a schválenie obyvateľstvom, čo je v ostrom rozpore s požadovanou, deklarovanou no nedefinovanou „demokraciou“ ((Michelko 2011; Duiovský 2023). Prácu navrhovateľov a schvaľovateľov ústavy a jej novelizácií možno vzhľadom a uvedené pripomienky hodnotiť len známkou nedostatočný. Títo v geopolitike a medzištátnom práve nerozhľadeni servilovia ako právni remeselníci ani nevedeli, čo schválili (Drgonec 2022); Romanoff 2022), čo navrhli a čo schválili. Ideológia právneho pozitivizmu vyústila do presvedčenia, že: čo je zákonom dovolené alebo zákonom nezakázané, je zároveň aj, je zároveň aj mravne prípustné. Ústavných právnikov, ktorí vytvorili ústavu druhej SR, vrátane jej novelizácií, ani poslancov NR SR nezaujímali otázky spravodlivého práva.
Okrem nevyhnutnej legislatívy by mal existovať celonárodný kódex, a tiež špecifický kódex sféry riadenia, zabezpečujúci očistenie riadiacej sféry od osôb zneužívajúcich svoje služobné postavenie a mal by predpisovať bezpodmienečné prepustenie z riadiacej funkcie každého úradníka alebo funkcionára, ktorý bol prichytený pri lži počas plnenia svojich služobných povinností. Oba kódexy – celonárodný i riadiacej sféry – by mali začínať článkom potvrdzujúcim nedopustenia sa informačného monopolu. Sporné prípady mimo právne normy by mala mimozákonne riešiť etická komisia, napríklad s názvom „Rada cti a práva“. Zneužitie zákonodarnej moci a lajdáckosť pri tvorbe zákonov by mali byť trestané na právnom základe, najmä v prípadoch, keď sa medziregionálna mafia schováva za legislatívu (Vnútorný Prediktor 2011, s. 365, 366, 368, 370).
A aký je stav subústavnej legislatívy? Kritická analýza časti subústavnej legislatívy bola prezentovaná v polytematických dielach kritických autorov (Dudáš 2011,s. 285 – 305; Dubovský 2023). Mýtus právneho štátu je ďalší mýtus, ktorý nás obchádza. Právny štát je, ak v ňom vládne právo a nie ľudia. Právny štát má vytvorený účinný a fungujúci systém právnych a politických záruk proti porušovaniu práva. Konzistentnosť a vnútorná integrita ústavných a subústavných noriem je terra incognita v slovenskom práve, výsledkom je vnútorne nekonzistentná legislatíva, čoho výstižným dokladom je fakt, že z desiatich atribútov právneho štátu (Bröstl 2000) je porušených päť, tých najpodstatnejších a navyše opakovane. Ponechanie právnych medzier v súdnom systému a jeho dohľadu svedčí aj o absencii integrity právnickej inteligencie. Právnici pomocou reformy súdnictva vsúvaním nebezpečných právnych formulácií do legislatívy umožňujú veci, ktoré sú objektívne zločinom. Vo výsledku je zlo legalizované, a nielenže je legalizované, ale ono je ľuďom prikazované. Rurálnosť právnickej inteligencie je vo vrcholných orgánoch troch zložiek štátnej moci, o čom svedčia články a paragrafy, navrhnuté skrytými silami sluhami globálneho parazita, prijaté bielymi proti bielym už v ústavách. Tvorcov ústavy a legislatívy je adekvátne hodnotiť známkou nedostatočný.
Aká je úroveň zákonodarnej moci? Veľkým hriechom parlamentov je úmyselné ponechávanie nedokonalosti v zákonoch. Gumové paragrafy, čo znamená, že znenie príslušného zákona je tak nejasné, tak všeobecne a vágne formulované, že vlastne ponecháva sudcovi na voľné uváženie jeho výklad, sú prejavom odbornej právnickej a politickej podlosti remeselníkov v práve ako navrhovateľov a schvaľovateľov zákonov. A parlamenty tak môžu pripravovať a opakovať pád celej spoločnosti. Rozšírila sa zámerná tvorba právnych dier na ich zneužitie momentálnymi mocenskými skupinami, aj interpretačná svojvôľa pri výkladoch zákona.
V právnom štáte je výsledok súdneho procesu predvídateľný, v slovenskom súdnictve je nepredvídateľný.
Absentujú kvalitné procesné normy, ktoré by v nezmenenej podobe platili aspoň desať rokov (Poláčková 2005). Nepresnosť, interpretačná viacznačnosť formulácií legislatívnych zákonov odlišuje právnikov od vedcov, ktorí formulujú zákony vylúčením dvoj- či viacnásobnej interpretácie. Potom sa človek nemôže čudovať právnickej „tvorivej“ demencii, ktorú reprezentujú mnohí právnici výrokom: „Právnik má aspoň dva právne názory.“ Limitným je výrok českého ministra spravodlivosti JUDr. Pelikána: „Každý právnik má aspoň tri právne názory“ (ČT 24, 2016) a bývalý český premiér „Moše“ Zeman pritvrdil výrokom: „Neznám línější a hloupější bandu, než jsou soudci v České republice“ (Zeman 2004). Výrok platí aj v súdnictve SR, ba i v súdnictve celého euro-amerického konglomerátu. Je to evidentný dôkaz nielen anarchie práva, ale navyše dôkaz, že právo nie je veda, veď vo vede napríklad na Ohmov zákon je len jedna jediná interpretácia.
Dzurindovská rurálna „kresťanská“ (KDH, SDK) NR SR schválením v roku 2003 Lipšicovej (chazarského pôvodu – Muránsky 2015) novelizácie trestného zákonníka zavedením „verbálnych trestných činov“ a vytvorením inštitútov politickej špeciálnej prokuratúry (ŠP) a politického špeciálneho trestného súdu (ŠTS), inštitútov analogickým nacistickému Hitlerovmu i fašistickému Mussoliniho Sondergerichtu, iniciovala vytvorenie Deep State v druhej SR, to jest ovládnutie štátu diktátorskou doktrínou svetovládneho sionizmu (Fleischhauer 1997), čím sa premenila na zradu slovenského národa, Popri rozbití poľnohospodárstva, výpredajom bankovníctva a priemyslu, deindustrializácii Slovenska, ďalšej degradácii a degenerácii školstva a kultúry urobila ďalší protislovenský čin.
Legislatívna predvídavosť je neznámy pojem. Zákonodarcovia sú príštipkári a drotári, len príštipkujú, plátajú a drôtujú vytrvalo, priam stachanovsky (Ferko 2000, s. 154). Poslanci sú v hlúpostiach sebestační. Prevláda právnický folklór, rozmanité právne normy, predpisy, ignorujúce skúsenosti z iných krajín a poznatky histórie. Legislatívna patológia, právna schizofrénia a právny nihilizmus navrhovateľov a schvaľovateľov spôsobili prijímanie protiústavných zákonov. Subústavná legislatíva, ktorá je v rozpore s ústavou, a navyše aj s medzinárodnou legislatívou, generuje otázku, aké sily na Slovensku sú iniciátorom tvorby legislatívy, teda kto spôsobil ďalší rozvrat ľavičiarskeho právneho štátu. Treba skúmať otázku, akým silám slúži tento politický a právny chaos. Sily, ktoré pretláčajú NWO (New World Order) – nový globalizmus, sú sily globálneho parazita a podľa kritických vzdelancov (Lina 2004; Lina 2014; Hoffman 2007; Allen 2013; Epperson 2007) do toho košiara patria aj slobodomurárske sionistické sily.
Kvalitu poslancov charakterizoval exminister zahraničných vecí: „… až 70 % poslancov NR SR tam nemá čo hľadať, lebo sú nekompetentní posudzovať veci a myslia si, že boli do parlamentu zvolení za modré oči a že to je ich dostatočná kvalifikácia“ (SRo1,Vec verejná, 5. 11. 2005). Navyše na sklonku volebného obdobia 2002 – 2006 nastalo najväčšie kupovanie poslancov a parlament sa stal synonymom verejného domu (Dudáš 2011). Exposlanec uviedol: „Súčasný parlament je plný idiotov, psychopatov, prostitútok, bývalých a terajších mafiánov“ (Cuper 2016). Nuž, a tak potom vyzerajú výsledky činnosti poslancov NR SR v tvorbe právnych noriem. Navyše právničina tak znetvorila právo, že bez právnika sa nedovoláte spravodlivosti.
Poslanecký korpus prechováva špeciálnu úctu k právnikom-remeselníkom, nechápajúc, že právo nie je veda o riadení spoločnosti, ale remeslo, ktorého pravým cieľom je dostať nemravnosť a zlobu davo-„elitárskej“ spoločnosti na bezpečnú úroveň z hľadiska jej ďalšej existencie. Činnosť „právneho“ štátu sa riadi legislatívou, činnosť mafie sa riadi jej vlastným chápaním toho, čo je účelné. Siono-internacistické slobodomurárske štruktúry sú tou najstaršou medzinárodnou mafiou (http://m.leva-net.webnode.cz/ products/vm-zaznobin-o-zidech/).
Slovákmi zvolení poslanci prijímajú zákony, ktorými zotročujú Slovákov
Je to personálny kompost v parlamente. Právo po sionistických majetkových prevratoch v socialistických štátoch v r. 1989 sa zmenilo na právo kradnúť, na právo podvodmi hromadiť majetok, na právo médií slobodne klamať. Liberalizácia práva znamená rozvrat práva, jeho rakovinu (nemenovaný sudca ÚS SR, 2018) v službe globálnemu prediktorovi, ktorý vytvoril zbraň hromadného ničenia Frankfurtskú školu degenerácie a hlúposti, tzv. neomarxizmu, ktorá je príčinou zlyhávania nielen práva, ale aj humanitných disciplín a celej spoločnosti. Nastal totalitný dystopický systém práva, právny idiotizmus. Pošliapané právo zakladá veľký požiar v správe štátu. Právo je v takom rozklade, že morálne imperatívy nenachádzajú odozvu v spoločenskej reakcii a amorálny čin je akceptovaný. Právo zabezpečuje moc, morálka hodnotový systém spoločenstva.
Na pôde NR SR vznikla skupina priateľov Izraela dňa 30. 5. 2016 za účasti členov izraelského Knesetu. Skupina reprezentuje podporu antisemitského štátu Izrael, ktorý podľa izraelského historika etnicky čistí Palestínu (Pape 2014). Tento extrémistický čin zostal nepovšimnutý médiami i súdnictvom SR (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=pressConf&id=694). Kvalifikovali sa ako izraeloviči, resp. sionisti honoris causa. Je to čin na úrovni podpory Hitlerovho nacizmu alebo Mussoliniho fašizmu, reprezentuje anticivilizovanosť a antihumanizmus týchto poslancov.
Ojedinelý protiprávny jav v euro-americkom konglomeráte, ktorý nikde inde nenastal, iba v SR, je zrušenie nezrušiteľných amnestií Ficovou vládou, parlamentom a ich schválenie ústavným súdom, čo znamená ďalší rozvrat právneho štátu. Ďalšiu schizofréniu legislatívy a NR SR predstavujú politicky účelové diskriminačné zákony. Absolútnym popretím, zlyhaním a výsmechom spravodlivého práva sú zákony Lex Černák, Lex Harabin a Lex Lipšic. Prvým bol Lex Černák, kvôli nemu prijatý zákon umožnil držať vo väzbe tohto vraha, odsúdeného na doživotie. Druhý zákon prijala Ficova koalícia ako tzv. Lex Harabin. Temer všetci poslanci hlasovali za neústavný zákon Lex Harabin, ktorý je v rozpore s Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách. Dokonca aj v rozpore s judikatúrou ESĽP o tom, že sudca môže byť členom politickej strany (Harabin 2019, s. 89). A ďalší bol Lex Lipšic, prijatý v roku 2000 koalíciou psychopatického sociopata Matoviča, podľa ktorého prokurátorom sa môže voľbou v parlamente stať aj neprokurátor, čo je popretie odbornej i humánnej morálky. A NR SR na podnet dekana právneho učilišťa na KU v Bratislave docenta Bourdu zvolila neprokurátora, podvodného advokáta Lipšica – má podvodným spôsobom získanú justičnú skúšku a rovnako podvodným spôsobom aj bezpečnostnú previerku – náčelníka hráčskej mafie z BMG Invest (Harabin 2020), navyše v treste za zabitie človeka autom na prechode, zakladateľa Deep State Lipšica, za špeciálneho prokurátora politickej inkvizičnej špeciálnej prokuratúry. Je to prejav totálnej humánnej i právnickej debility ako Bourdu, tak NR SR ako aj Lipšiva a síl za nimi. Je to prejav hysterickej iracionálnosti či iracionálnej hysterickosti.
Riadená deštrukcia štátu nastúpila do finále koalíciou, ktorá vznikla po voľbách v roku 2020. Vládnuca koalícia – to neboli politické strany, ale politické sekty OĽaNO, SaS, Sme rodina, Za ľudí, ktoré sa po roku 2020 stali architektmi a realizátormi fašistického rozkladu Slovenska vrátane škandalóznej deformácie legislatívy a celej justície. Politickí nominanti boli dosadení na rozhodujúce súdne inštitúcie, ako je ústavný súd alebo najvyšší súd preto, aby podporili zločinecké kroky predstaviteľov výkonnej, zákonodarnej či súdnej moci. Bioroboti v NR SR stláčali gombíky podľa pokynov, ktoré sú v rozpore s poslaneckým sľubom a ústavou. Diletanti a vidláci (tí čo hádžu hnoj) sú vo vláde a parlamente. Oni vzhľadom na svoju intelektuálnu výbavu ani nevedia, o čom hlasujú. Došlo k preformátovaniu právneho systému a vznikla biometrická, biototalitná absolútna kontrola nad životom a smrťou, nad existenciou človeka. Vznikol absolutistický štát, zopár paragrafov zlegalizovalo odňatie základných ľudských práv, vlastníckych a občianskych práv. Je to obdoba Hitlerovho zmocňovacieho zákona. Štátomafia – koalícia politických siekt využíva na potláčanie obyvateľstva a opozície nástroje vytvorené Ficovým Smerom, ktorý kooptoval do Smeru protislovenských kryptokomunistov.
Zákon č. 179/2021 Z. z. o hospodárskej mobilizácii v krízových situáciách, ktorý umocňuje oprávnenia vlády, ministerstiev aj okresných úradov zhabať majetok občanovi, je na úkor ústavných záruk, je prechodom od právneho k totalitnému nevoľníckemu štátu. Legalizovaná diktatúra v zmysle nariadenia vlády SR z 31. 3. 2021 o hospodárskej mobilizácii. Zákon č. 176 zo 14. 5. 2021 zaviedol totalitu – moc štátu nad životom človeka. Sociálny hyenizmus mobilizačného zákona, na základe ktorého je možné komukoľvek skonfiškovať majetok, to nebolo ani za prvej SR, ani za socializmu.
NR SR v skrátenom legislatívnom konaní odobrala právomoc Ústavnému súdu SR rozhodovať o súlade ústavných zákonov s Ústavou SR, odobrala mu právo vykonávať ochranu ústavnosti. Ústavný zákon z 9. 12. 2020, podľa ktorého ÚS nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou, je analógiou Hitlerovho zmocňovacieho zákona (1933), ktorým jeho vláda obmedzila občianske práva a slobody na štyri roky.
NR SR prijala v roku 2020 na návrh ministrov I. Korčoka a J. Naďa po 16 rokoch novú Bezpečnostnú a obrannú stratégiu, ktorá sa opiera o „vrúcnu oddanosť“ perverznému bezhodnotovému chaosu Západu na čele so zločineckými SŠA, a. s. NATO a EÚ. Parlament schválil 25. 7. 2021 novelu zákona o verejnom zdraví, alebo skôr o zavedení apartheidu na Slovensku (https://www.hlavnespravy.sk/Je to definitívne). Parlament schválil normálny život pre očkovaných a špeciálne opatrenia pre neočkovaných. Čakajú nás digitálne covid-pasy. Ide o apartheid – je tu covidová diktatúra, ktorá segreguje časť ľudí, odrezáva neočkovaných od spoločenského života na základe nevedeckých dôkazov a dôvodov. Je to prvý prípad v histórii Slovenska, kedy „demokracia“ – porodila apartheidový parlament a apartheidovú vládu. Ďalší protidemokratický a anticivilizačný zákon je zákon o kyberšikane, ktorý je otvorene protiústavný, lebo je cenzúrou, ktorú ústava explicitne zakazuje. Ide o postih za slobodu ducha a slobodu slova, za kritické vyjadrenia. NR SR schválila zákon, ktorý dáva jednotlivcovi možnosť napadnutia protizákonných činov štátnych orgánov až od 1. 1. 2025.
Je smutnou pravdou, že opatrenia proti kovidu zabili viac ľudí ako sám kovid. A kde je vyvodenie zodpovednosti voči Čaputovej, bývalým vládam, justícii, Európskej komisii a Svetovej zdravotníckej organizácii? Prežívame veľmi hektické obdobie. Slovensko dostala Čaputová a tri bývalé vlády na cestu k strate suverenity, do úpadku ekonomického aj morálneho. Doslova riadili všetko na Slovensku podľa hesla čím horšie, tým lepšie. Stav ľudských zdrojov, čo sa týka zdravia, vzdelania a výchovy sa ocitol na historickom minime. Ale toto všetko zlé musíme prekonať! Nikdy nezáležalo na vedomostiach a postojoch ľudí tak veľmi ako dnes!NR SR je spolok remeselníkov v politike, geopolitike a v práve nevzdelaných politických amatérov – prospechárov a právnych príštipkárov, mnohých v službe globálnemu prediktorovi. Už tradične náš parlament „vyrába“ zákony, ktoré rady „ohýbajú“ právo a logiku. V tvorbe legislatívy panuje nekoncepčnosť, chaos a anarchia, paragraf je v rozpore s iným paragrafom, jeden odstavec toho istého paragrafu v rozpore s iným odstavcom, jedno písmeno stavca v rozpore s iným písmenom toho istého odstavca. Sú prijímané novely novelizovaných noviel – v tom sa ani divá sviňa nevyzná. Oseminterpretačný prístup k tvorbe legislatívy je zámer rozložiť a deštruovať právo. Princíp právnej istoty, vypočítateľnosti a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je zničený (Harabin 2024). Súdny systém je účelovo nefunkčný. Výsledkom je právna anarchia a chaos. Ústav štátu a práva SAV a ani právnické fakulty to nezaujíma, čo je totálna zrada ich poslania, sú nefunkčné a tým zbytočné.
– koniec štvrtej časti, pokračovanie
Doc. Ján Dudáš, DrSc.
- celý dokument (30 strán) si môžete stiahnuť tu