Tak napokon nie sú to ovčie kiahne, ktoré majú vrátiť čas. A dokonať nedokonané. Strata pamäti útočí na Slovensku v nevídanom rozsahu. Lebo fakty sú neúprosné. Plniace sa námestia, indikujúce (vírusovú) hrozbu, pri ktorej ako sa zdá, boli tie covidové manévre iba vojenským cvičením.
Všetci sme to počuli. Šimečka prirovnáva súčasnú dobu k NORMALIZÁCII. Tej z doby, kedy mimochodom ešte 90 % ľudí na Slovensku mohlo síce žiť skromne, ale zato dôstojne a bezpečne. A tých 10 % z rôznych dôvodov malo problémy. Aby to dnes bolo v číslach v obludnom obrátenom garde. A poriadne obrátenom, kde 10 % si žije nad pomery (mnohí ako prasce v žite) a drvivá väčšina, s vymazaním strednej vrstvy, na hranici alebo úplne pod hranicou biedy. Nehovoriac už o tej vrstve, pri ktorej musí srdce každého (normálneho) človeka s empatiou krvácať. Tých, čo musia žobroniť na ulici a popri kaviarenských terasách. O euro dve. Alebo len o cigaretku.
Smutne si pritom pripomínajúc si časy ostrakizovanej normalizácie, kedy nie mimochodom mať deti bolo NORMÁLNE, ozajstným požehnaním. Kedy bolo NORMÁLNE vychovávať ich v rodine, kde otcom je muž a matka žena. Kedy bola NORMÁLNE poskytovaná zdravotná starostlivosť. Kedy sa nemuselo rok aj viac čakať na operáciu. Kedy nemusel nikto čakať rok na zadržiavanú zdravotnú dokumentáciu pri úmrtí obvodného lekára. Dokumentáciu, bez ktorej vás žiadny špecialista nevyšetrí. Ako je tomu miestoprísažne odžité na vlastnej skúsenosti dnes, v NENOMÁLNEJ dobe, v ktorej sme sa z večera na ráno stali bezmocnými rukojemníkmi nastrčených vazalov s iným hodnotovým videním sveta. S hodnotami, ktoré popierajú prirodzený chod vecí. Identitou človeka a rodiny počnúc a národnou a štátnou likvidáciu končiac.
Až sa musí nožík vo vrecku každého citlivého človeka otvárať – kam nás tá progresívna a liberálna úderka ženie. Kam nás tá presadzovaná nová „kultúra života“ dostala (pre aktivistov s pripomenutím, že to bola iba metafora, mysliac na ten nožík..)
Alebo nám niečo ušlo..?
Lebo je tomu už vyše 20 rokov, od počiatku sľubovaného vyrovnávania rozdielov v životnej úrovni s tou západnou, aby sme v reálnom živote boli svedkami 3 až 4 násobne vyšších priemerných platov a dôchodkov ako u nás, s pokračujúcim otváraním „ekonomických nožníc“. Aby sme pritom boli neustále konfrontovaní s bezcharakterne stupídnym mudrovaním, ako odchádzajú mladí ľudia do zahraničia. Aby sme sa stali aj tu doma (už) načisto závislí žobráci v dôsledku totálnej protiľudovej politiky neschopnej, dosadenej garnitúry, ochotnej vždy servilne uprednostniť záujmy figúr z vedenia EÚ pred domajšími štátnymi, národnými a občianskymi záujmami.
Lebo to nebol nik iný ako dnešná servilná opozícia a nič iné ako PROTIRUSKÉ SANKCIE, kto a čo dostalo dnes ľudí tam kde sú, na kolená. S infláciou, ktorá bezducho, bez morálky a bez rešpektu k väčšinovému názoru bežných ľudí na nekonečné sankčné balíky znehodnotila celý dovtedajší hodnotový vejár. Mravný aj ekonomický.
Aj dôveru v štát a jeho orgány, aj finančnú zábezpeku v živote. Aj čoby celoživotné úspory, aj čoby súčasný reálny príjem. Vediac pritom, že si tie protiruské eskapády neodnesie nikto iný ako ten posledný bežný občan v rade. Ten, ktorý v tom rade aj reálne stojí. A ktorý už musí hanebne (po tých spomínaných 20-tich rokoch ťahania medových motúzov pod nosom) ešte šetrnejšie prepočítavať pri vstupe do obchodu čo si dovoliť kúpiť a čo nie.
A (počiatočnou) korunou toho všetkého, prečo sa ten pomyselný nožík v tejto súvislosti otvára znovu vo vrecku – je stále mátajúca spomienka na to najstupídnejšie a naj-protištátnejšie vyhlásenie (bývalého) prvého ústavného činiteľa, citujem : „Kto dnes ešte stále hovorí o tom, aby sme na ruskom plyne zostali naďalej závislí, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť našich občanov“. Sic. Naozaj. Fakt.
A nepochváľ ju v Bruseli. A neoceň ďalšou európskou cenou (za koloniálne zásluhy..).
A to isté na tému normalizácie, s tým samým protištátnym a protiľudovým zámerom si pustil jazyk na špacírku aj tento jej stranícky a ideologicky príbuzný. Ten, na ktorého nemala rodina Šimečkovcov v spomínanom relevantnom (normalizačnom) čase ešte ani pomyslenie. Ten, ktorý pri jeho záverečnom dejstve si akurát tak stihol nadobro vziať kýblik z pieskoviska.
Preto sa už verejne žiada pýtať, či nezostala tomuto ľudsky i politicky nepodarenému kvásku ani štipka súdnosti takto bezprizorne tárať o normalizačnej dobe, o ktorej nemá šajnu. Aby zavádzal svoj bezduchý fanklub, ale najmä žijúcich pamätníkov bez úcty k ich intelektu a skúsenostiam zo spomínaných čias, keď on ešte cikal do piesku v tom onom pieskovisku. To po prvé.
A po druhé, posunúc sa v čase, pripomínajúc mu zároveň NENORMÁLNOSŤ nehoráznych praktík, ktorých sme boli svedkami 3,5 krušných rokov. A mnohí (ktorí to prežili) už v pozícií poškodenej strany. Na fyzickom aj na psychickom zdraví. Na domácej ekonomike. A to všetko pri znásilňovaní práva, slobody a demokracie s nehoráznym dvojakým metrom v ruke.
I.
To už je tá AMNÉZIA, a či dačo horšie..?
Lebo akosi rýchlo stratil pamäť tento slovom i písmom pomätený vyslanec z Bruselu. Lebo je v tejto spojitosti už notoricky známe ako NENORMÁLNE sa VTEDY poľovalo na ľudí s iným názorom, ako sa nepripúšťali do verejných relácií, dokonca vo verejnoprávnej TV (pamätáme si dôsledky „skúšobne dovoleného“ vystúpenia p. Čarnogurského), aká nekompromisná cenzúra vládla vo všetkých hlavných tlačových a obrazových médiách, ako sa – bez predchádzajúceho súhlasu súdu a bez uvedenia dôvodov – zakazovali alternatívne média, ako špinavo aj dávali kopačky „nebezpečným“ ľuďom pre iný názor (prof. Hrušovský,..), ako s nimi skryto nepredlžovali pracovno-právne vzťahy a pomery (p. Chmelár, Bukovský,..)
Ako NENORMÁLNE sa porušovali ľudské a občianske práva, ako nehorázne urobili zo Slovenska národné experimentálne laboratórium, ako sa medicínsky klamlivo a právne nezákonne testovali a očkovali ľudia, ako dochádzalo k bezprecedentnej nadúmrti (podľa vypracovanej štúdie, mimochodom o. i. z dielne Ficovho neprajníka), ako sa psychicky účelovo týrali právne nevinní ľudia vo väzbe, ako prišli viacerí o život (generál Lučanský, advokát Krivošenko), ako sa zámerne manipulovalo v trestnom konaní, ako účelovo sa narábalo s výpoveďami kajúcnikov, a v tej súvislosti aj s vyšetrovacími spismi (už povestným sa stal „cvičný“ spis vedený pod č. 80, známy z káuz Očistec, Judáš a Mýtnik..)
Ako sa NENORMÁLNE sa zneužil legislatívny proces účelovým „ušitím“ zákona známeho „Lex Lipšic“ na osobu nespĺňajúcu podmienky na zastávanie funkcie špeciálneho prokurátora, nehovoriac o praktikách, aké je dnes už ťažšie nájsť aj v štátoch z afrického rohu, vediac o tom, že v inkriminovanom čase bol právne vo výkone trestu..
Ako nemravne sa pripravila vojenská zmluva s USA vo vianočnom čase, ako sa pritom porušili legislatívne pravidlá, nerešpektujúc povinnosť vysporiadania sa so zásadnými pripomienkami k nej (len GP ich predložila 35 !!!); ako sa mocensky zabránilo o nej rokovať štandardným spôsobom v NR SR; ako bola „rýchlosťou svetla podpísaná paňou v paláci (už je to zabudnuté, DEMOKRATI..?)
Aká NENORMÁLNA (odborná) „personálna politika“ sa robila (ministerka kultúry Milanová, pedagóg, ako sa vyjadril Matovič, však robila leporelá pre deti..; a jej amorálne vyjadrenia na margo „cigáňov“ neznesie ani papier, ministerka (aj) informatiky Remišová, vyštudovaná bábkoherečka, minister školstva, vyučený obuvník, predtým praktizujúci kaderník Groling, atď..
Ešte treba pokračovať, tobôž pripomínať ešte „včerajšie“ praktiky tých, ktorí sa dnes stavajú do role NORMÁLNYCH demokratov..? A pravdaže odborných expertov na „fšetko..“
Nekonečný výsmech. A opäť raz ten „nožík“.. O to viac, že zrazu stratil pamäť aj ten fanklub, s figurantami za chrbtom a pod tribúnami. Ten, ktorý sa tak náhle prebral, ktorý tak zrazu ohluchol a oslepol. A predstavte si, že v tom dave, tí v tých „županoch“ i bez nich, obnažení vo svojej prázdnote majú mnohí už aj šediny alebo redšie vlasy. Ba aj vysokoškolské diplomy.
Či už takto dáko funguje ten nový vírus..? Nuž aký dôvod, akú motiváciu môže mať táto, čosi si už pamätajúca generácia, robiť tajtrlíkov v dave..?
Motiváciu zatĺkať fakty a hrať sa na poctivých demonštrantov, na demokratov, na ochrancov právneho štátu, keď ešte včera pri tom bezprecedentnom znevažovaní najelementárnejších princípov právneho štátu, ohýbaní práva, porušovaní ľudských a občianskych práv a slobôd držali „klapačky“.
Nuž len jednu. Tú, už s fúzami. Nebotyčnú nenávisť voči Ficovi a Smeru. Neštítiac sa ničoho. Ani organizovaných aktivít, na ktorých sa protivládna činnosť vyvolávala už nielen podprahovo. Aktivít, ktorých evidentným výsledkom bola aj do neba volajúca nedokonaná vražda na ňom. Aktivít tých, ktorí rukou spoločnou a nerozdielnou (PS, SaS a KDH) spolufinancovali túto nebezpečnú hru. Verejne. A cieľavedome. Nezodpovedne. Vezmúc do rúk osud Slovenska čoby parafrázovaný „otec, syn a duch svätý“ v jednom.
A s týmto bremenom na pleciach nepriznať svoju politickú a mravnú (spolu)zodpovednosť za výsledok z Handlovej je rovnaké ako nepriznať nos medzi očami. Lebo každý uvažujúci človek vedel, že k tomu musí prísť. Nebolo známe iba to, KEDY a KDE sa to stane. A KTO z účastníkov tohto systémovo demonštrovaného protivládneho odporu sa stane katom. Jednotlivcom, či kolektívom, ktorému/ktorým „rupne v debne“, aby spečatil ohavné dielo skazy. V mene tam (opakovane) deklarovaných cieľov.
A čo horšie, pováženejšie už z kategórie trestno-právnej zodpovednosti tzv. progresívnej a liberálnej časti opozičného spektra to zjavne ešte nestačí. Hnaní médiami z rovnakej (zahraničnej) dielne – oproti roku 2018 – už pritvrdili, vyžadujúc novú pridanú hodnotu. Vyžadujúc už celú ruku. Od 1. dňa po prehratých voľbách. Už aj bez rešpektu k zaužívaným zvyklostiam dať vláde 100 dní. Povedané verejne, ústami hlavného protagonistu – hádzaním polien pod nohy vláde. Povaliť ju za KAŽDÚ CENU. S úmyslom znemožniť jednotlivých ministrov, aj vládu ako celok. S cieľom znevážiť a zdiskreditovať ich v očiach verejnosti. Aby nezostala na vládnej strane ani nitka suchá. Zahodiac pritom heslo tej predchádzajúcej vlády, ako ju formulovala vtedajšia i dnešná hlásna opozičná trúba, Kolíková – “Vláda bude určovať ako budú ľudia žiť“.
Už to zrazu neplatí. Už DEMOKRATI stratili pamäť…
A čo je obzvlášť obludné, na tejto „torte“ – je do očí bijúci fakt, ako o každej seba menšej, opozíciou komentujúcej aktivite vlády, informujú DNES ľudí média vrátane toho verejnoprávneho. Ako starostlivo. Ako „poctivo“. Ako dôsledne. A s akým oduševnením. A ide pritom o tých istých farizejov, o tie isté „demokratické karikatúry“, ktoré ešte včera opozičné pripomienky bagatelizovali alebo rovno zametali pod koberec. Ide o t tých istých žurnalistických a redakčných aktivistov, ktorí rovnako starostlivo a rovnako dôsledne nepripustili vtedajších oponentov do verejného priestoru, ako to už po zmene vlády robia dnes. Dnes už výstavne. Demokraticky. Hnus.
Preto len nezáväzne, ale s nadhľadom si pozriete ako ku každej „prkotine“ DNES dostane priestor opozícia. Nielen jej zástupca, ale už každej opozičnej strany zastúpenej v NR SR a častokrát aj neparlamentnej. Nehovoriac o priestore pre „nezávislých“ politológov, ktorí nezabudli Ficovi potupnú narážku na ich početnosť a „význam“. A pravdaže o nehoráznom priestore pre vyberaných aktivistov z mimovládok. Samozrejme len s viac alebo menej s negatívne názorom. Od toho až prekrvene bučiaceho – po ten len ťažko maskujúci podprahový podtext. Aby dnes už našli títo pokrytci stratenú „nezávislosť a názorovú vyváženosť“ v mediálnom priestore ako hľadanú archu.
LEBO TOTO je FOTOGRAFIA doby, snímajúca príčiny rozdelenia spoločnosti a zároveň dávajúca odpoveď na otázku, kde tkvie ono dobové „Samsonovo tajomstvo“ sily opozície na protištátny prevrat, na organizovanie verejných protestov na spôsob starého, osvedčeného Majdanu. Aby uverila mlčiaca väčšina.
A TOTO je zároveň odpoveď na otázku, v čom spočíva motivácia tej slepej, hluchej, naivnej a aj tej zbabelej časti občianskej verejnosti na účasť na nich. Presnejšie zo strachu pred dôsledkami neo-gottwaldovského kréda: „Kto nejde s nami, ide proti nám“.
Lebo tam treba hľadať doposiaľ spiaci a zrazu tak náhle objavený cit a zmysel „kultúrnej elity“ – pre odbornosť, pre spravodlivosť, pre slobodu, pre demokraciu. A povážte len, ešte aj pre obavy o právny štát.
Až sa slza súcitu nad toľkou bezduchosťou a stratou pamäti tlačí do očí..
PS :
A tie ŽUPANY, pod ktorými skrývate svoje charaktery predo dvermi, aj na námestiach, tie vám nepomôžu. Lebo vedzte, už Andersen to (s)poznal. A upozornil budúce generácie. Len nevedel, že je to vírusový problém.