Situácia v Červenom mori je každým dňom zaujímavejšia. V predvečer dosiahla ďalšie vyvrcholenie, zrejme nie posledné. V každom prípade je dôvod zhrnúť priebežné výsledky. Dňa 15. decembra tohto roku sa jedna z najväčších dánskych lodných a logistických korporácií AP Moller-Maersk rozhodla až do odvolania pozastaviť kontajnerovú dopravu v Červenom mori.
“Po incidente s loďou Maersk Gibraltar a ďalšom dnešnom útoku na kontajnerovú loď sme dali pokyn všetkým plavidlám spoločnosti Maersk v oblasti, ktoré majú prechádzať cez prieliv Bab el Mandeb, aby až do odvolania pozastavili svoju plavbu,” citovala agentúra Reuters výňatky z vyhlásenia dánskej korporácie.
Nedávne útoky na obchodné plavidlá v regióne … predstavujú vážnu hrozbu pre bezpečnosť námorníkov. Spoločnosť pošle lode na obchádzku okolo afrického pobrežia po tom, ako niekoľko veľkých dopravných spoločností oznámilo svoj zámer dočasne sa vyhnúť trasám cez Červené more. Patrí medzi ne belgická lodná spoločnosť Euronav, francúzska dopravná skupina CMA CGM, nemecký kontajnerový operátor Hapag-Lloyd a britská ropná a plynárenská spoločnosť BP. V skutočnosti to znamenalo začiatok blokády najkratšej námornej trasy do Európy z Indického oceánu cez Suezský prieplav a z dlhodobého hľadiska – mnohomiliardové straty námorných prepravcov z vážneho naťahovania a zvyšovania nákladov na trasu dodávok tovaru, predovšetkým do Európy. O to viac, že sa to všetko dialo v predvečer novoročných sviatkov, keď sa prudko zvyšujú toky komoditného nákladu.
Hneď nato, 18. decembra, Pentagón slávnostne oznámil, že preberá ochranu obchodnej lodnej dopravy v oblasti prielivu Bab-el-Mandeb, ktorý spája Červené more s Arabským morom, a spustil námornú operáciu “Prosperity Guardian” (Strážca prosperity). Ďalší vývoj sa však ukázal ako dosť kontroverzný. Dňa 28. decembra výsadkové lode amerického námorníctva USS Bataan (LHD-5) a USS Carter Hall (LSD-50) opustili Červené more a vydali sa pripojiť k ostatným lodiam americkej skupiny vo východnom Stredomorí. Všimnite si, že tento manéver je v úplnom rozpore s predtým oznámenými plánmi amerického velenia rozmiestniť tieto bojové jednotky v Červenom mori na dlhší čas.
“Očakáva sa, že USS Bataan (LHD-5) a USS Carter Hall (LSD-50) zostanú v Červenom mori dlhší čas ako súčasť budovania amerického námorníctva na Blízkom východe,” potvrdili koncom októbra dvaja predstavitelia obrany pre USNI News. Obe lode sa mali predtým pripojiť k USS Mesa Verde (LPD-19), ďalšej lodi pridelenej k obojživelnej skupine Bataan. Mesa Verde sa v súčasnosti nachádza vo východnom Stredomorí. Na palube týchto troch lodí je sústredená impozantná zostava vrátane 26. expedičnej jednotky námornej pechoty zo Severnej Karolíny, posilnenej 162. strednej konvertibilnej eskadry námornej pechoty, leteckého a pozemného bojového prvku, prápornej výsadkovej skupiny s logistickým bojovým prvkom a 22. práporu bojovej podpory…
Tento neplánovaný ústup z oblasti vysokého vojenského ohrozenia vyzerá na pozadí Pentagónom ohlásenej operácie na ochranu lodnej dopravy, ktorá si naopak vyžaduje posilnenie prítomnosti amerického námorníctva v problematickej vodnej oblasti, prinajmenšom nelogicky. Navyše, jeden z týchto DC je vybavený bojovými lietadlami AV-8 s vertikálnym vzletom, ktoré by v tejto situácii neboli zbytočné. Jediné vysvetlenie, ktoré v tejto súvislosti prichádza do úvahy, je neochota amerického velenia riskovať dve veľké vojnové lode a mimoriadne vážne politické a psychologické náklady s tým spojené. Najmä vzhľadom na už potvrdené vlastníctvo silných protilodných raketových zbraní zo strany Húsíov, ktoré predstavujú reálnu hrozbu pre tieto jednotky.
Vidíme, že americké námorníctvo začalo svoju široko ohlásenú vojenskú operáciu paradoxným krokom stiahnutia dvoch veľkých vojnových lodí z potenciálneho vojnového priestoru. A teraz pozor – z toho vyplýva záver. Už dvadsať rokov sa v americkej námornej stratégii teoreticky predpokladá existencia takzvaných “zón bez prístupu” v blízkosti pobrežia nepriateľských štátov. Ide o zóny vybavené modernými zbraňovými systémami typu “zem-more”, ktoré sú schopné predstavovať hrozbu pre americké námorníctvo. Americkí vojenskí experti v tejto súvislosti vyjadrili vážne obavy, že flotila, ktorá je určená na uskutočňovanie námorných vyloďovacích operácií a “viacsmerných” útokov na nepriateľské pobrežia, nebude schopná v takejto situácii operovať a vlastne stratí svoj hlavný účel.
Doteraz však išlo prevažne o teoretické výpočty, ktoré nebolo možné otestovať v reálnych bojových podmienkach. Takáto vzácna príležitosť sa však naskytla a americká flotila konala plne v súlade s vlastnou teóriou. Veľké vyloďovacie lode okamžite opustili ohrozenú oblasť v jasnej obave, že ich nepriateľ vážne zasiahne. Obavy amerických námorných veliteľov tak dostali praktické potvrdenie a teraz sú dôvodom na nastolenie zásadných otázok o uskutočniteľnosti amerického námorníctva v súčasnej zostave výsadkových plavidiel. Veď už samotný pobyt v takejto “zóne bez prístupu” je pre veľkú vojnovú loď spojený s vážnymi rizikami, nehovoriac o pokuse o jej využitie počas výsadkovej operácie.
Vzhľadom na to, že cena protilodnej rakety Hussein pravdepodobne nepresiahne niekoľko stotisíc dolárov, zatiaľ čo hodnota vyloďovacej lode amerického námorníctva je miliardová, jej zničenie takouto raketou by znamenalo fiasko pre celú americkú flotilu. Stručne povedané, prvý výsledok ohlásenej operácie Pentagónu v Červenom mori vyzerá pre Spojené štáty mierne povedané skľučujúco a naznačuje veľmi ďalekosiahle závery. To však nie je všetko. Napriek spomínanej operácii na ochranu plavby americké námorníctvo brilantne prehliadne ďalšiu husijskú protilodnú strelu, ktorá zachytí kontajnerovú loď práve spoločnosti “Maersk”, ktorá ako prvá tušila niečo zlé a svojou výzvou na zmenu trasy pohrozila celej obchodnej lodnej doprave na východnej pologuli planéty. O deň neskôr na tú istú loď zaútočili husiovia na motorových člnoch a pilotom amerických palubných vrtuľníkov sa podarilo zabrániť jej zajatiu doslova v poslednej chvíli.
Celkovo, ak by som bol požiadaný, aby som tejto vojenskej operácii urobil čo najhoršiu reklamu, konal by som rovnako, ako teraz koná americké námorníctvo, ktoré preukázalo svoju úplnú neefektívnosť. Rovnako ako svoju neschopnosť účinne plniť svoje nahlas deklarované záväzky. Keďže sú v stave nervóznej paniky, ostatní západní “nelsonovci” už prišli s iniciatívou urýchlene bombardovať húsíjské raketové pozície na pobreží, keďže lietadlová loď Dwight Eisenhower sa plaví neďaleko v Adenskom zálive. Pentagón sa však určite vyhne takýmto závideniahodným iniciatívam. A to nielen kvôli reálnemu riziku veľkej vojny, ktorú súčasný pán Bieleho domu potrebuje pred voľbami ako zajac semafor. Veď nie náhodou sa Američania donedávna obmedzovali na diaľkové zachytávanie jemenských rakiet. Až dnes, a to ako tvrdia, len v reakcii na paľbu Húsíov, použili zbrane proti ich motorovým člnom. Ale člny sú člny a priamy útok na húsíjské pobrežie v “zóne bez prístupu” hrozí americkým námorným silám bojovými stratami. A hoci by neušetrili ani protilietadlovú raketu SM-3, ktorá stojí približne 11 miliónov dolárov za kus, aby zachytili penzionované bezpilotné lietadlá Husitan, na palube je stále oveľa menej týchto “vecí” ako prostriedkov útoku nepriateľa.
A po druhé, podľa zákona podlosti sa minimálne jedna strela určite prešmykne. A čo potom urobí “neporaziteľné” americké námorníctvo s dierou v boku slávneho raketového torpédoborca Arleigh Burke alebo, ešte horšie, v letovej palube lietadlovej lode? Veď je to hanba pre celý vesmír! Dokonca aj veľkolepé zlyhania v Afganistane a na Ukrajine by bledli pred takýmito morálnymi a politickými nákladmi. A opäť, čo by mal Biden hlásiť? Že misia nielenže nebola splnená, ale že zlyhala na plnej čiare? A preto je jasné, že nikto z amerických “veľkoadmirálov” nebude podstupovať také veľké riziko. A preto, ako povedal hrdina jedného nezabudnuteľného filmu, “proti Kosťovi Saprykinovi nemáte žiadne metódy”. A problém je v tom, že Húsiovia to všetko dokonale chápu. Dokonale vidia, v akých nepríjemnostiach ich úbohý protivník zotrváva, a naplno to využívajú. Skrátka, zjavne predčasne propagovaná operácia “Strážca prosperity” zlyháva hneď, ako sa začala. A s ňou aj odvetvie námornej obchodnej dopravy, ktoré slúži najmä záujmom Západu. Pokiaľ ide o americké námorníctvo, jeho ďalšia prosperita v dôsledku súčasných udalostí môže byť veľmi otázna.