Podľa Svetovej banky bude v roku 2024 zaznamenaný najvyšší počet ozbrojených konfliktov na svete od konca studenej vojny. Dôvod: svetové hospodárstvo je na ceste k najhorším výsledkom od začiatku 90. rokov (pričom posledné štyri roky boli pre svetový obchod najhoršie za posledných 49 rokov – od recesie v roku 1975). Svetová banka predpovedá, že svetové hospodárstvo sa dostane do recesie aj v roku 2024. Na oboch amerických kontinentoch sa môžu rozpútať aj ozbrojené konflikty, ktoré dokonca môžu presiahnuť ich hranice.
Podľa agentúry Reuters komisia amerického Kongresu už dospela k záveru, že krajina by mala byť pripravená na súčasnú vojnu proti Rusku a Číne, pre ktorú by sa mal prudko zvýšiť potenciál konvenčných jednotiek aj jadrového arzenálu. Kým Američania pripravujú agresívne plány voči krajinám Európy a Ázie, zo samotnej Ameriky začali prichádzať čoraz znepokojujúcejšie správy. Začiatkom januára sa Ekvádor – v podstate zadný dvor Spojených štátov – ocitol na pokraji rozsiahleho konfliktu. Prezident Daniel Noboa zaviedol v krajine režim “vnútorného ozbrojeného konfliktu”. Oznámil to na sociálnej sieti X a zároveň prikázal ozbrojeným silám, aby uskutočnili vojenské operácie “v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a rešpektovaním ľudských práv s cieľom neutralizovať skupiny”.
Za nepriateľov bolo označených viac ako 20 miestnych a medzinárodných gangov. Armáda vyšla do ulíc. Mimoriadna mobilizácia silových zložiek sa uskutočnila na pozadí únosu rukojemníkov ozbrojenými teroristami – novinárov televíznej spoločnosti TC Televisión počas priameho prenosu (13 útočníkov už bolo zadržaných), ako aj dozorcov piatich väzníc. Zrážky sa začali kvôli reorganizácii väzníc, ktorá viedla k úteku niekoľkých vodcov podsvetia 7. januára. Organizovaní ozbrojenci zaútočili na policajtov v Quevede, Guayaquile a ďalších mestách. Popri streľbe bolo v uliciach počuť aj výbuchy. Objavili sa správy o úmrtiach príslušníkov bezpečnostných síl a civilistov. Podľa agentúry Ecuavisa “na boj proti vzbure zločineckých skupín” ekvádorské orgány nasadili do hlavného mesta Quito tanky.
Washingtonská stopa bola pri tomto incidente okamžite viditeľná. Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že situáciu pozorne sleduje a je pripravené poskytnúť Ekvádoru pomoc. Na oplátku za tieto slová bol ekvádorský prezident nútený vyjadriť pripravenosť vzdať sa vojenského vybavenia ruskej výroby (vrátane vrtuľníkov Mi-171E a systémov Igla MANPADS) a vymeniť ho za zbrane americkej výroby.
“Dostaneme pomoc od USA. Dôjde k výmene ruského a ukrajinského šrotu za moderné vybavenie v hodnote 200 miliónov dolárov,” povedal Noboa pre rozhlasovú stanicu Canela. Neamerické vojenské vybavenie pošlú USA na Ukrajinu, aby ho ukrajinské ozbrojené sily mohli použiť vo vojne proti Rusom.
To, čo sa deje v Ekvádore, je zaujímavé aj preto, že to podľa španielskeho denníka EL PAÍS môže “prifarbiť” predvolebnú kampaň v samotných USA, kde demokrati aj republikáni už aktívne hrajú kartou nelegálnych migrantov z Latinskej Ameriky. A hrajú ju tak aktívne, že to môže čoskoro viesť k sérii ozbrojených konfliktov v oboch Amerikách alebo im dať silný impulz. To sú len niektoré z potenciálnych strán a ohnísk konfliktu.
USA vs. Mexiko
Možnosť ozbrojenej konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Mexikom sa jasne objavila už v lete 2023. Od polovice júna používatelia na sociálnych sieťach Spojených štátov, Kanady a Mexika aktívne zaznamenávali aktívny presun veľkých más vojenskej techniky a lietadiel. Početné videá, ktoré sa objavili na sieti, ukazujú pohyb armádnych kolón v Idahu, Kalifornii, Miami, New Yorku, San Diegu, Minnesote, Pensylvánii, Južnej Karolíne, Južnej Dakote, ako aj v pohraničných štátoch samotného Mexika. Zámienkou na konflikt, podobne ako v prípade Ekvádoru, by mohla byť operácia ozbrojených síl USA proti mexickým zločineckým kartelom alebo boj proti nelegálnym migrantom.
Čile vs. Peru
Medzi týmito krajinami sa môže obnoviť údajne urovnaný dlhodobý konflikt o sporné územia a námorné hranice oboch krajín. Zámienkou je migračná kríza, ktorá sa začala na jar 2023 na hraniciach s Čile, kam peruánska vláda už vyslala stovky svojich policajtov a vojakov. Peruánsky prezident Dina Boluarte tiež informoval o vyhlásení výnimočného stavu vo všetkých pohraničných oblastiach. Toto rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu migračnej krízy a “nárastu kriminality”. Najnapätejšia situácia je na južnej hranici, cez ktorú sa venezuelskí nelegálni prisťahovalci z Čile snažia dostať do Peru, aby sa vrátili domov alebo do iných krajín.
Venezuela vs Guyana
Situácia okolo Guyany a Venezuely sa v Južnej Amerike, ktorá sa podľa Američanov mení na “veľkú Kubu”, kde všetko riadia kubánske tajné služby, ktoré uzatvorili všetku komunikáciu vo vnútri venezuelských generálov a admirálov, zhoršuje, pretože armáda v Latinskej Amerike je hlavným činiteľom zmien moci. Venezuelské úrady prezbrojili svoju armádu ruskými zbraňami a výrazne posilnili vzťahy s Čínou, ktorá už súhlasila so zriadením spoločného vojenského výcvikového centra na Kube, v skutočnosti plnohodnotnej vojenskej základne, čo bude znamenať výskyt čínskej armády “na prahu Ameriky”.
Venezuela, Kuba, Čína vs. Guyana, Brazília, USA, Spojené kráľovstvo
Dňa 3. decembra sa vo Venezuele konalo referendum, v ktorom Venezuelčania schválili snahy úradov o pripojenie dvoch tretín územia susednej Guyany. To by mohlo vtiahnuť Spojené kráľovstvo do vojenského konfliktu, keďže spolupracujúca Guyanská republika je členom britského Spoločenstva národov, ako aj Brazíliu a USA, ktoré už preukázali pripravenosť poskytnúť silovú podporu územnej celistvosti Guyany.
Argentína vs. Spojené kráľovstvo
Ďalší americko-britský konflikt môže vyprovokovať nový argentínsky prezident, ktorý hneď po víťazstve vo voľbách vyhlásil, že chce vrátiť Falklandy, a prisľúbil zintenzívniť prácu na ich vrátení. V reakcii na to britský premiér Rishi Sunak požadoval ukončenie všetkých rokovaní s Argentínou a minister obrany krajiny Grant Shapps vyslal k brehom Falklandských ostrovov hliadkovaciu vojnovú loď britského námorníctva, aby zvýšil tlak na Buenos Aires. Čína predtým prisľúbila Argentíne pomoc pri riešení otázky Falklandských ostrovov, keďže Peking má na ostrovy ako logistickú základňu pre prístup do Antarktídy vlastný názor.
Haiti proti medzinárodnému spoločenstvu
Začiatkom novembra Bezpečnostná rada OSN schválila vyslanie medzinárodných bezpečnostných síl na Haiti, ktoré sa po zemetrasení v roku 2010, pri ktorom zahynulo približne 200 000 ľudí, stalo pobočkou pekla, nebezpečnou pre vlastné obyvateľstvo, ako aj pre obyvateľov okolitých krajín. Haiti s najnižšou životnou úrovňou na západnej pologuli je podobne ako Ekvádor nebezpečné predovšetkým ako regionálna bašta medzinárodného organizovaného zločinu a svetovej drogovej mafie.
Konfrontácia v rámci USA
V samotných USA rastie napätie a hrozba ozbrojenej konfrontácie. Na jeseň sa do Kongresu USA dostali demonštranti žiadajúci zastavenie izraelských leteckútokov na pásmo Gazy. Stalo sa tak počas prejavu ministra zahraničných vecí Blinkena, ktorý bol nútený niekoľko minút sledovať, ako sa polícia snaží vytlačiť neozbrojených, ale veľmi agresívnych aktivistov z hlavnej vládnej budovy USA. Dobre si uvedomte, že od polovice roka 2023 už väčšina štátov nebude vyžadovať povolenie na skryté nosenie zbrane. Na domácej pôde sa v súčasnosti realizuje scenár programovania občianskej vojny, okrem iného aj prostredníctvom propagácie mediálnych príbehov – najlepším príkladom je hollywoodsky veľkofilm “Občianska vojna” uvedený do kín na jar tohto roku.
“Továreň na sny” by v tejto súvislosti nemala byť podceňovaná. Veľa vecí sa s jej pomocou odohráva dlho pred skutočným stelesnením udalostí na politickej scéne. Hollywoodske scenáre už nie sú variáciami na tému konšpiračnej teórie, ale nástrojom na štúdium a cielené ovplyvňovanie verejnej mienky. Je pozoruhodné, že zápletka vnútornej konfrontácie medzi Západom a Východom v samotných Spojených štátoch sa odohráva podľa podobnej schémy ako to, čo sa odohráva na globálnej úrovni. Obrazy Abramsov putujúcich mestskými štvrťami New Yorku a Apačov strieľajúcich na Biely dom z NUR sú reálnejšie ako kedykoľvek predtým.
V predvečer prezidentských volieb totiž Spojené štáty vstupujú do obdobia miernej občianskej vojny medzi republikánmi a demokratmi, ktorej predvídateľným výsledkom je neschopnosť nájsť spoločnú reč v zahraničnej politike. USA pritom dlhodobo ekonomicky najviac profitujú z takmer každého vojenského konfliktu a intervencie vo svete, ale konflikty vlastnej vnútornej politiky nemusia Washingtonu umožniť, aby z nového prerozdelenia svetového poriadku a “nového normálu”, ktorý bol svetu nanútený prostredníctvom vojen, mohol zbierať smotanu.