Fed môže poraziť infláciu spustením recesie.
Americkú ekonomiku už niekoľko mesiacov sužuje neúnosná inflácia. Tu sú mesačné hodnoty inflačného rastu cien v USA (na ročnej báze,%): január — 7,5; február — 7,9; marec — 8,5; apríl — 8,3; máj — 8,6; jún — 9.1. Koncom júna inflácia vzrástla na nové maximá za posledných 40 rokov. Ide o najvyššie číslo od decembra 1981.
Aby sa nepríjemný obraz nejako zahladil, začalo americké ministerstvo práce počítať takzvanú jadrovú infláciu. Teda rast cien bez zohľadnenia takých skupín komodít, akými sú energie a potraviny. Aj takáto jadrová inflácia dosiahla značnú výšku – 5,9% v júni. A do výpočtu nezahŕňajú potraviny a energiu, pretože ich považujú za „skresľujúce faktory“. Pravda, Rusko sa nazýva konečným „skresľujúcim faktorom“: hovoria, že vyvolalo rýchly rast cien na svetových trhoch s energiou a potravinami. Niektorí americkí experti idú ešte ďalej: za „skresľujúci faktor“ označujú Vladimíra Putina. Dokonca aj Joe Biden nazval inflačný rast cien pozorovaný v Amerike „Putinovou daňou“.
Prezident Joe Biden aj predseda americkej centrálnej banky Jerome Powell veria, že v ekonomickej sfére sú dve hlavné hrozby pre Ameriku recesia a inflácia. Zakiaľ však recesia svieti niekde na obzore, potom milióny Američanov vidia infláciu každý deň a každý deň ňou trpia.
Jerome Powell a ním vedená americká centrálna banka sa preto pustili do sprísňovania menovej politiky – osvedčeného prostriedku boja proti inflácii. Doteraz, s určitými prestávkami, Federálny rezervný systém od roku 2008 presadzoval politiku uvoľňovania menovej politiky. Po prvé sa to prejavilo v tom, že kľúčová sadzba postupne klesala, dostala sa takmer na nulu. Po druhé, došlo k zvýšeniu peňažnej zásoby; uskutočnila sa odkúpením centrálnej banky USA na finančnom trhu štátnych dlhopisov a cenných papierov krytých hypotékou. V dôsledku tejto politiky (nazývanej kvantitatívne uvoľňovanie) aktíva amerického Fedu vzrástli z 0,8 bilióna USD na konci roka 2007 na 8,9 bilióna USD na začiatku tohto roka. Nárast asi 11-krát. V dôsledku toho o takýto pomer vyrástla aj dolárová masa.
Obdobie od začiatku roku 2020 do začiatku roku 2022 je obdobím, kedy sa zdalo, že Fed spí. V tomto období bola kľúčová sadzba americkej centrálnej banky na úrovni základu 0 – 0,25%. Od februára 2022 sa však americká centrálna banka dostala do veľkého oživenia. A vždy opatrný vo svojich slovách, Jerome Powell sa stal odvážnejším. Bez zvyčajných polovičných náznakov a nejasností vyhlásil: Federálny rezervný systém smeruje k sprísneniu menovej politiky a bude ju presadzovať dovtedy, kým to bude potrebné na zničenie inflácie (alebo skôr na jej zníženie na úroveň 2-3%).
K ďalšiemu kroku došlo 4. mája, keď sa kľúčová sadzba zvýšila o dva štandardné „kroky“ naraz (t. j. o 50 bázických bodov) a dostala sa na úroveň 0,75 – 1,0%.
Ďalší krok bol urobený 16. júna. Tento krok mal veľký ohlas v USA aj v zahraničí. Federálny rezervný systém zvýšil kľúčovú sadzbu o tri „kroky“ naraz (o 75 bázických bodov), čím sa jej hodnota dostala na 1,50 – 1,75%. Naposledy urobil Federálny rezervný systém takýto trojkrokový skok v roku 1994.
Napokon 27. júla prišla z Washingtonu správa, že FOMC urobil ďalší krok. Kľúčovú sadzbu opäť zvýšil o tri „kroky“. Teraz je jeho hodnota 2,25-2,50%. Vina opäť zvalili na ruskú špeciálnu operáciu.
Aby Fed skočil tri kroky dvakrát za sebou – to sa v povojnovom období nestalo.
Aké sú dôsledky posledného zvýšenia kľúčovej sadzby americkej centrálnej banky pre ruskú ekonomiku? Za starých čias sa dalo s istotou povedať, že by boli v podstate negatívne. Zvyšovanie kľúčovej sadzby je ako magnet, ktorý priťahuje kapitál do USA z iných krajín. A tým aj oslabenie ekonomík iných krajín. Udalosti na Ukrajine a sankčná vojna kolektívneho Západu však viedli k tomu, že vo februári až marci Rusko zaviedlo obmedzenia na cezhraničný pohyb kapitálu, čo účinok „magnetu“ neutralizuje. Takže podľa väčšiny domácich expertov by zvýšenie kľúčovej sadzby americkej centrálnej banky nemalo mať pre ruskú ekonomiku žiadne negatívne dôsledky.
Zvýšenie kľúčovej sadzby je doplnené o kroky smerom ku „kvantitatívnemu sprísneniu“. To znamená predajom tých istých štátnych pokladničných a hypotekárnych papierov z portfólia Federálneho rezervného systému, ktoré sa nahromadili v priebehu rokov. Mesačné predaje štátnych dlhopisov v hodnote 30 miliárd USD a cenných papierov krytých hypotékami v hodnote 17,5 miliardy USD sú stanovené na tri letné mesiace. Predaj sa v septembri zdvojnásobí na 60 miliárd USD za štátne dlhopisy a 35 miliárd USD za cenné papiere zabezpečené hypotékou.
Na správu o zvýšení kľúčovej sadzby okamžite zareagoval americký akciový trh. 27. júla o 22:00 moskovského času vzrástol index Dow Jones o 1,15%; index S&P 500 — o 2,25%; Index NASDAQ Composite – o 3,6%.
Všetci analytici kladú otázku: aké silné je telo americkej ekonomiky, bude schopné vydržať silný liek na infláciu nazývaný „monetárne uťahovanie“? Niektorí veria, že aj súčasná dávka lieku je plná vážnych následkov. Mike Wilson, hlavný americký akciový stratég v „Morgan Stanley“ povedal, že investori by práve teraz nemali vkladať svoje peniaze do akcií, napriek prudkému nárastu akciového trhu po rozhodnutí Fedu zvýšiť sadzby o 75 bázických bodov. Americký akciový trh bude v dôsledku hospodárskeho poklesu naďalej klesať, varoval Wilson.
„Trh vždy stúpne, len čo Fed zvýši sadzbu, ale kým nezasiahne recesia. Je nepravdepodobné, že tentoraz bude medzi koncom kampane Fedu a recesiou veľká medzera,“ povedal.
Niektorí odborníci sa prikláňajú k názoru, že krátkodobú liečbu (zvýšenie kľúčovej sadzby maximálne o dva alebo tri ďalšie „kroky“) telo americkej ekonomiky vydrží. Ak sa však boje na Ukrajine a vojna so sankciami pretiahnu, ceny energií a potravín na svetových trhoch zostanú na bezprecedentne vysokých úrovniach. A potom, ak americká centrálna banka zvýši kľúčovú sadzbu na najbližšom zasadnutí FOMC 20. – 21. septembra dokonca o štyri kroky, inflácia v Amerike nezmizne. Pokles však bude nevyhnutný a takmer okamžitý. Ničivé dôsledky hospodárskej krízy, ktorú tak vyvolala Federálna rezervná banka, je ťažké čo i len posúdiť.
Jedinou výhodou takejto krízy môže byť len to, že ceny začnú klesať, keď sa ekonomika dostane do fázy depresie (štádia po recesii). A inflácia bude porazená. Tento spôsob boja proti inflácii mi pripomína čierny vtip, že najlepším liekom na bolesť hlavy je gilotína.
P.S.
Makroekonomické údaje amerického ministerstva obchodu za druhý štvrťrok 2022 boli práve zverejnené. Americká ekonomika v druhom štvrťroku medziročne klesla o 0,9%. Pripomínam, že v prvom štvrťroku klesol HDP USA o 1,6%. Pokles HDP v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch spĺňa technickú definíciu recesie. Recesia bola hlásená aj Národným úradom pre ekonomický výskum (NBER) a jeho definícia recesie je odlišná od technickej. Pre NBER je recesia významným poklesom ekonomickej aktivity v celej ekonomike, ktorý trvá niekoľko mesiacov. Firemné fixné investície klesli v druhom štvrťroku o 3,9%, zatiaľ čo výdavky federálnej vlády klesli o 1,9%.
A táto správa prišla len dva dni po tom, čo Jerome Powell, ktorý oznámil zvýšenie kľúčovej sadzby, povedal, že v americkej ekonomike neexistujú žiadne známky recesie.
Valentin Katasonov, FSK
prevzaté z sk.news-front.info