Politické publikácie v Spojených štátoch sú v poslednom čase preplnené znepokojivými článkami o neprípustnosti politizácie armády a jej účasti na zúčtovaní v rámci krajiny. Novinári píšu, experti vystupujú, analytici sa mračia.
Je zaujímavé, že predtým bola táto téma prísne tabuizovaná. Na americkom informačnom poli nebol ani náznak toho, že by armáda zrazu chcela otriasť režimom a postaviť svojho kandidáta do Bieleho domu. Dnes sa však hra otvorila.
Prvú tému nastolila samotná armáda. V septembri sa k verejnosti prihovorilo naraz osem bývalých ministrov obrany USA spolu s piatimi bývalými predsedami Zboru náčelníkov štábov. Vo svojom otvorenom liste upozornili na bezprecedentnú úroveň napätia vo vzťahoch medzi armádou a spoločnosťou, naliehali na armádu, aby zostala nad politickým bojom, nezasahovala do volieb, plnila rozkazy civilných orgánov a vo všeobecnosti „nerozkývala loď“.
Vo výzve je dokopy 16 bodov. Niektoré z nich sú veľmi zaujímavé. Napríklad desiaty: „Volení (a menovaní) civilní úradníci majú právo mýliť sa, <…> teda vydávať príkazy, ktoré sa neskôr ukážu ako chybné“. Za ním nasleduje bod 11: „Od armády sa vyžaduje, aby vykonala aj tie rozkazy, o rozumnosti ktorých sa dá pochybovať“.
Je pozoruhodné, že táto smernica bola zostavená v predvečer strednodobých volieb a predstavitelia Demokratickej strany (zvolení a vymenovaní) sa vážne obávali, že by od armády mohli dostať po prstoch za ich „neprístojnosti“ so sčítaním hlasov.
Keď sa však voľby skončili, možnosť nepokojov v radoch americkej armády vôbec nevyhasla. Výzvy armáde, aby nepodľahla propagande politikov a plnila rozkazy „o múdrosti ktorých pochybujú“, sa dnes ozývajú z každej strany. Tu je napríklad čerstvé odhalenie z „Foreign Affairs“: „Strážcovia republiky. Len nestranícka armáda môže brániť americkú demokraciu“.
Počas mnohých desaťročí, kedy sa Spojené štáty extenzívne rozvíjali, a to aj prostredníctvom vojenských intervencií, bola americká armáda skutočne vylúčená z politiky. Dnes, keď logika kapitalistického vývoja viedla k tomu, že miestna oligarchia začala požierať ich vlastnú krajinu, sa všetko skomplikovalo.
Najvypuklejší príklad toho, že velenie armády nezverí vrchnému veliteľovi ani bicykel, dal súčasný predseda Zboru náčelníkov štábov Mark Milley. V januári 2021, v predvečer Trumpovho odchodu z Bieleho domu generál prikázal dôstojníkom zodpovedným za odpálenie jadrových rakiet — ak dostanú príkaz od prezidenta, najprv sa majú hlásiť jemu a on sám rozhodne, čo ďalej. Pritom Milley žiadne právo pri rozhodovaní o odpálení rakiet nemal. To bola výhradná právomoc najvyššieho veliteľa Donalda Trumpa.
Navyše Milley potom zavolal svojmu čínskemu kolegovi – náčelníkovi spoločného štábu Ústrednej vojenskej rady Li Zuochengovi – a povedal, že ak dostane rozkaz na odpálenie rakiet, najprv mu zavolá a varuje ho. A to aj napriek tomu, že Čína je oficiálne označená za hlavného strategického protivníka USA.
Republikáni vtedy veľa kričali, že to bola čistá zrada, ale nič nedosiahli. Trump bol nútený odísť a Markovi Milleymu sa v úrade stále darí.
Nedá sa však povedať, že by americká armáda hrala úplne na strane Demokratickej strany. Áno, generáli a celá elita sa z väčšej časti preplietli s demokratmi v obojstranne výhodnom objatí. Ambiciózni plukovníci, ktorí nemajú cestu hore, však so záujmom počúvajú republikánov. Starší vyslúžilci verejne podporujú Trumpa a jeho kandidátov.
Musíme vziať do úvahy aj objektívnu krízu v americkej armáde. Plán náboru na minulý rok bol dokončený len z polovice. Také zlé ukazovatele neboli v USA viac ako pol storočia. Na regrútov sú zo zdravotných dôvodov tiež veľké sťažnosti – vojenské normatívy spĺňa len 23%.
Existuje zaujímavé vysvetlenie, prečo sa „wokizmus“ so záujmom o práva menšín, zdravotne postihnutých a duševne chorých v americkej armáde tak rozšíril. Faktom je, že presne takto dnes vyzerá väčšina regrútov – sú to zástupcovia najviac znevýhodnených vrstiev farebného obyvateľstva, ľudia s nadváhou, cukrovkou, psychickými problémami vrátane sklonu k homosexualite a transvestizmu. Do armády idú za bezplatnou medicínou a možnosťou ďalšieho bezplatného vzdelávania na univerzite.
Demokrati sa tvária, že to tak má byť a vydávajú nové pravidlá na podporu menšín v armáde. Republikáni by to chceli zmeniť, a tým prilákať srdcia mnohých dôstojníkov, ktorým nie je všetko jedno.
Republikánski politici darmo karhajú amerických generálov a nižším šaržiam naznačujú, že kariérne príležitosti sa im otvoria len vtedy, ak z Bieleho domu odvedú predstaviteľa Demokratickej strany. Potom budú môcť nielen rásť v službe, ale aj vytvoriť „armádu zdravého človeka“ — bez jednonohých čiernych lesbičiek.
Tieto kampane sú obzvlášť zreteľné bezprostredne po nejakej epickej porážke. Útek z Afganistanu bol v tomto zmysle pre republikánov neoceniteľným darom. „Preceňovaní lúzri“, „horda tupcov a báb“ – Donald Trump vtedy takto „ocenil“ amerických generálov.
Vlastenci v armáde s ním úplne súhlasili. Porážku v Afganistane nasledovali rozsiahle protesty vyslúžilcov smerujúce proti Joeovi Bidenovi a požiadavky, aby vrchný veliteľ odstúpil a nerobil hanbu.
Verejne kritizovať velenie si dokonca dovolili aj aktívny regulárni dôstojníci — a to je v USA niečo bezprecedentné. Podplukovník námornej pechoty Stuart Scheller bol zažalovaný za sériu tweetov o bezhlavom úteku z Kábulu, vyhodili ho, no obratom sa stal idolom nahnevaných vlastencov.
Dnes republikáni nevedú len kampaň za armádu. Ikonický guvernér Floridy Ron DeSantis prevzal a zorganizoval „Florida State Guard“ — dobrovoľné združenie obyvateľov Floridy so strelnými zbraňami a skúsenosťami v boji. Nie je tam miesto pre žiadny „wokizmus“ a šibrinkovanie s „menšinami“. Ku garde sú ochotní pridať sa ďalší dobrovoľníci.
V republikánskych štátoch organizujú vlastné milície a priťahujú k spolupráci polovojenské organizácie. Demokrati sú pripravení bojovať proti svojimi ozbrojenými skupinami – tzv. „antifa“ a BLM.
Nezabúdajme ani na súkromné vojenské spoločnosti. Zakladateľ legendárnych PMC „Blackwater“ a „Academi“ Erik Prince je napríklad blízkym priateľom a spolupracovníkom Donalda Trumpa.
Navyše sú tu ozbrojené jednotky, ktoré strážia amerických oligarchov. Podľa legendy si miliardári najímajú veteránov, aby sedeli v bunkri a pripravovali sa na koniec sveta. Koniec sveta však nepríde a dobre trénovaní chlapci s bojovými skúsenosťami sú tu — pripravení.
Kedy môže všetka táto výbušná zmes explodovať? Vysokí vojenskí predstavitelia sa domnievajú, že prezidentské voľby v roku 2024 by mohli byť ideálnym momentom na prevrat a následné ozbrojené povstanie. Vzhľadom na rozsah podvodov je to celkom reálne. Ľudí už naozaj nebaví útrpne sledovať machinácie demokratov, ktorým sa zakaždým podarí vyhrať voľby proti vôli väčšiny národa.
Zvesti o zradných generáloch nachádzajú širokú podporu medzi americkým obyvateľstvom. Nahnevaní vlastenci volajú po ukončení krádeží Pentagonu, zámerne idiotskej politiky povzbudzovania menšín a „urobte armádu opäť skvelou“. Zvláštnu hrôzu vyvoláva aj vyhliadka, že vrchným veliteľom bude opäť zúbožený a vyšinutý Joe Biden.
Američania preto na puč čakajú a pripravujú sa naň. Štyridsať percent obyvateľov je pripravených podporiť vojenský prevrat. Viac ako polovica týchto ľudí sú republikáni.
V tejto chvíli sa čitatelia zvyčajne pýtajú: čo je pre nás Hekabé? Aký je rozdiel, ak dôjde k vojenskému prevratu v USA? Aj tak je už dávno jasné, že tam nie je demokracia, je to obyčajná banánová republika v celej svojej kráse?!
Otázka prevratu v Spojených štátoch sa nás však dotýka priam bytostne. Faktom je, že volieb sa tam ani nemusia dočkať. Bolestivé a ponižujúce porážky na bojisku sú už tradične dôvodom nepokojov vo vnútri americkej armády. Tu začnú snahy každého zvrhnúť, odsúdiť a uväzniť. Tamojší patrioti si zasnene hladkajú hlavne.
To vysvetľuje, prečo sa Washington dnes zo všetkých síl tak drží Ukrajiny. Áno, pre Rusko je tento konflikt jednoznačne existenčný. No pre Spojené štáty sú stávky tiež mimoriadne vysoké. Druhý Afganistan tam nemusia udržať.
AUTOR: Viktoria Nikiforova, ZDROJ, Preklad: NF
* zdroj