Sú to lídri z našej planéty?
Štvrtá časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru.
Deviaty rok plynie odkedy viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik – sebazničenie našej civilizácie.
Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky, a predovšetkým ich riešenia v záujme života, boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.
Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie (asi) v kóme. Podobne je to aj v informovanosti o štátnych prevratoch a následných občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov v nich.
Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani Spojené národy, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum.
Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako štvrtého prezentujeme cestovateľa a podnikateľa, laureáta ocenenia Prominent ekonomiky a člena Medzinárodného mierového výboru Ing. Jiřího Mikulenku.
- Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment – udalosť – proces vás najviac znepokojuje ?
Medzinárodnú situáciu vnímam ako veľmi znepokojivú a neistú. Najviac ma znepokojujú kroky USA, ich satelitov a rôznych „neziskových“ a nimi ovládaných medzinárodných organizácií a inštitúcií. Viac ako znepokojujúce je manipulovanie vedy, ľudí, poznania a historických faktov. Úplne alarmujúce je umlčovanie názorov odlišných od „oficiálnych“ a všeobecná cenzúra prerastajúca do policajnej totality. Toto spolu dáva priam vražednú kombináciu pre ľudstvo, asi s výnimkou úzkej skupiny vyvolených vybratých na prežite (dočasné).
- Ktoré obdobie vo vašom živote bolo pre najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Možno paradox pre niekoho, ale pre mňa je to obdobie do novembra roku 1989. Pocit bezpečia, sociálne istoty, veľmi kvalitné školstvo aj zdravotníctvo, morálka, takmer nijaká kriminalita, skoro úplná sebestačnosť, najmä v potravinách, udržiavanie národnej kultúry, histórie, dedičstva predchádzajúcich generácií… Čo z toho máme teraz, čo ostalo? Asi už pomaly nič…
- Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov?
Veľmoci boli vždy veľmocami a mali svoje záujmy v priorite pred všetkým ostatným. No i veľmoc sa k svojmu „chudobnejšiemu“ okoliu môže správať ako partner, s úctou a rešpektom. Toto ale nie je platné pre „rýchlokvasné“ veľmoci bez podstatnej národnej histórie a identity. Taká má len chute na všetko a všetkých, bezohľadne a za každú cenu, najmä ak cenu navyše platia tí druhí… Práve takéto správanie sa „rýchlokvašákov“ podnecuje stupňovanie napätia, preteky v zbrojení a je nimi vykonávaný export – import farebných revolúcií. Čo nie je po našom, nebude! To je ich princíp správania sa a konania. EÚ nie je svojprávna, a už vôbec nie je veľmoc, je to len korupčný, úradnícky moloch, zbytočné sa vyjadrovať. Je to len príklad toho, ako sa pôvodná dobrá myšlienka otočí proti všetkým…
- Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov?
Politika mocnosti môže byť buď zodpovedná alebo devastujúca. „Rýchlokvašáky“ rozhodne zodpovedné nie sú. Ale totálna hegemónia so všetkým okolo, je tá ich pravá šálka kávy. Myslím, že toto nikto nepotrebuje a azda je to nad slnko jasnejšie. Aký len krásny svet bude bez „rýchlokvašákov“ – rado by naveky hegemónov! Už aby to bolo! Ale asi by sme pre to mali urobiť niečo my všetci a nie čakať, že to za nás urobia len tí druhí.
- Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Občania sú naopak len dezinformovaní, manipulovaní a zavádzaní. A úplne ideálne hromadne udržiavaní v strachu. Poznanie, informovanosť, rozhľad a zdravý sedliacky rozum očividne ostali len veľmi malej časti populácie. Z osobnej skúsenosti viem, že ľudia si vôbec nie sú schopní uvedomiť ani pripustiť určité súvislosti, riziká diania okolo nás. Uzatvorili sa do osobných bublín a nechcú nič vedieť, ani počuť, ani sa pripravovať na možné krízové situácie. A ak by (dúfajme, že nie) krízové situácie nastali, potom to bude totálny masaker … žiadna branná výchova, cvičenia CO, nijaké masky, nijaké kryty, nijaké IPCHO, nič. A netreba ani jadrový výbuch, postačí x hodín bez elektriny a nastane Sodoma – Gomora, rabovanie, násilie, chaos a zmar…
- Kedysi český kráľ Juraj Podebradský „odstúpil“ od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, kým máme na mysli tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Kráľ Jiří, môj menovec bol na svoju dobu veľmi múdry. Vtedy sa rozhodol správne. No dnes nežijeme v jeho storočí. Existuje veľa súčasných citátov, ktoré by na túto otázku odpovedali, napríklad, „mier je len prestávka medzi dvomi vojnami“, alebo „vojna je len pokračovaním politiky, ale inými prostriedkami“, a podobne. Zdá sa, že dnes majú „rýchlokvašáky“ akési svoje vlastné „pravidlá“, svoju vlastnú „demokraciu“, svoje „hodnoty“. Opýtam sa: „A čo je to ta demokracia?“ Toto je pre mňa slovo bez obsahu, významu, filozoficky a inak nepodložené, len nálepka na ohlupovanie a manipulovanie más. (pozri: “DEMOKRACIA” ako nové náboženstvo) Pre „rýchlokvašáky“ je mier stavom, kedy si všetkých bezo zvyšku porobí a podrobí a bude ich spravovať svojimi pravidlami a hodnotami a to bude tá „skutočná demokracia“. Som hlboko presvedčený, že v multipolárnom svete, založenom na vzájomnom rešpekte, úcte, tolerancii a spolupráci už slovo „mier“ nebude predmetom výkladových ťahaníc a nebude potrebná ani nálepka „demokracia“. A konečne bude opäť kvitnúť národná identita, história, kultúra a všeobecný rozvoj vo všetkých multipolárne zúčastnených krajinách a národoch.
- Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub – Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.
* prevzaté
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz