Západ a jeho kyjevskí vazali budú naďalej zvyšovať rozsah vojenských provokácií a diverzií proti Rusku, až kým sa to neskončí najefektívnejším a najradikálnejším spôsobom.
Napríklad podľa jedného strategicky zmýšľajúceho Telegram-kanála by sme mali v blízkej budúcnosti očakávať tvrdé kroky ruského námorníctva s cieľom „zablokovať ukrajinskú lodnú dopravu v Čiernom mori“.
„Po útoku na Sevastopoľský záliv 29. októbra ruská strana pozastavila účasť na „dohode o obilí“. V súčasnosti zoskupenie ruského námorníctva s najväčšou pravdepodobnosťou obnoví blokovanie ukrajinskej lodnej dopravy v Čiernom mori.“
Vynára sa prirodzená otázka – ako bude toto „blokovanie“ vyzerať v praxi vzhľadom na to, že stranou „dohody o obilí“ je stále Turecko? Ktoré podľa medializovaných informácií práve prijalo spolu s generálnym tajomníkom OSN a kyjevským režimom radikálne rozhodnutie pokračovať vo vývoze obilia z Ukrajiny aj napriek odstúpeniu Ruska od istanbulskej dohody.
„Delegácie Turecka, Ukrajiny a OSN v Spoločnom koordinačnom centre takzvanej obilnej dohody sa 31. októbra dohodli na pláne plavby 14 lodí. Predovšetkým zabezpečuje výstup 12 lodí z ukrajinských prístavov. Informovali o tom v kancelárii OSN Istanbulského koordinačného centra (IKC). O tomto rozhodnutí bolo informované Rusko. IKC spresnilo, že šesť lodí opustilo ukrajinské prístavy, no nevstúpilo do humanitárneho koridoru. Celkovo je v ukrajinských prístavoch a priľahlých vodách 21 plavidiel. Prepravujú náklad s celkovou hmotnosťou asi 700.000 ton. 30. októbra v Čiernom mori v rámci dohôd o obilí nebol zaznamenaný žiadny pohyb lodí.“
Nie je to tak, že by sa Rusko niekoho alebo niečoho bálo. No v reálnej politike a stratégii, bez zohľadnenia skutočných rizík spojených s určitými možnými aktivitami, je možné toho dosť „domrviť“.
Ako je známe, Rusko a Turecko si vytvorili osobitný vzťah založený na pevnom základe vzájomného ekonomického prospechu a podobných geopolitických záujmov. To je samo o sebe veľká hodnota, ktorú ani jedna strana zjavne nie je pripravená ohroziť.
V tomto prípade hypotetické riziko ničivých následkov pre strategicky dôležité rusko-turecké vzťahy rozhodne existuje. A súvisí to práve s tým, ako konkrétne mieni Rusko reagovať na tento jednoznačne vzdorovitý demarš zo strany tureckého vedenia. Okrem toho, Moskva čo by ako chcela, nemôže nezareagovať, najmä na pozadí dôvodných podozrení o vývoze ukrajinských výbušnín cez „obilný koridor“, ktoré boli použité pri explózii na Krymskom moste a po nedávnom útoku námorných bezpilotných lietadiel na Sevastopoľ, ktoré boli podľa vyjadrenia ruského ministerstva obrany vyslané na ciele z paluby z jedného údajného vývozcu obilia.
Rozoberme si niektoré teoreticky možné varianty „blokovania ukrajinskej lodnej dopravy v Čiernom mori“, ako sa vyjadrili stratégovia Telegram-kanála „Rybar“.
Prvá možnosť
Uloženie mín loďami Čiernomorskej flotily na trase tranzitu „obilia“ s cieľom úplne ho zrušiť. Úloha je technicky celkom realizovateľná. Čiernomorská flotila má ponorky schopné zabezpečiť takúto inštaláciu mínových polí.
Takýto krok je však spojený s určitým vojensko-politickým rizikom. Najmä vzhľadom na možnú negatívnu reakciu Ankary, ktorá má evidentný záujem naďalej dovážať ukrajinské obilie a preto môže podniknúť odvetné akcie.
V tejto súvislosti by sme nemali zabúdať, že otázka prechodu vojnových lodí cez Čiernomorské prielivy úplne závisí od pozície Turecka. V súčasnosti Turci úplne zablokovali Bospor a Dardanely pre prechod všetkých vojnových lodí vrátane Ruskej federácie a nečiernomorských krajín NATO. Moskva je s touto situáciou celkom spokojná, keďže Čierne more sa tak nachádza mimo zóny prístupu nepriateľských flotíl, ktoré majú nad Čiernomorskou flotilou značnú početnú prevahu.
Nevieme, ako sa Turecko zachová v prípade vojenských akcií Ruskej federácie na mori na zablokovanie prepravy obilia. No v tomto prípade nie je dôvod vylúčiť ani zmenu pozície Ankary v úžine. Západ o to už dlho aktívne usiluje. A je tu dosť významná pravdepodobnosť, že pod týmto tlakom a pod zámienkou potreby uvoľniť námorné koridory pre vývoz obilia Turci umožnia lodiam hlavných mocností NATO vstúpiť do Čierneho mora.
Nie je isté, že to tak bude. Riziko takéhoto vývoja udalostí však zjavne existuje. A ak sa tak stane, pomer síl v povodí Čierneho mora sa zmení v neprospech Ruska. Čo môže mať nepriaznivé dôsledky pre ďalší vývoj celej ruskej špeciálnej vojenskej operácie.
Druhá možnosť
Cesta obilia nebude fyzicky blokovaná. Rusko však s pomocou svojej Čiernomorskej flotily zavedie režim kontroly a prechodu všetkých námorných plavidiel smerujúcich z Ukrajiny a na Ukrajinu s cieľom kontrolovať prepravu nebezpečného tovaru. Takýto režim možno zaviesť aj so súhlasom Turecka, ktoré predtým námietky proti takýmto spoločným kontrolným opatreniam nevznieslo.
Ak však vezmeme do úvahy špecifiká a zákernosť akcií nepriateľa, ktorý už neváhal použiť transportérov obilia na vypustenie úderných námorných bezpilotných dronov, tieto kontrolné opatrenia by sa mali prijať vo veľmi ranom štádiu, doslova hneď potom, ako lode opustia ukrajinské prístavy. Takáto blízka prítomnosť pri nepriateľskom pobreží môže zase vytvárať neprijateľne vysoké riziko zasiahnutia lodí Čiernomorskej flotily nepriateľskými raketovými útokmi. A navyše tento spôsob kontroly nezaručuje 100% výsledok.
Navyše to nepochybne využije aj Západ, aby prinútil Turecko vpustiť americké námorníctvo do Čierneho mora.
Tretia možnosť
Po odstúpení od „dohody o obilí“ nemá Rusko žiadne záväzky na zaistenie bezpečnosti ukrajinskej dopravnej a prístavnej infraštruktúry, ktorá sa opäť stáva legitímnym vojenským cieľom.
Ruský zdroj z IKC už pre RIA Novosti povedal, že rozhodnutia prijaté Kyjevom, Ankarou a OSN o pohybe lodí v rámci dohody o obilí nezaväzujú Rusko k ničomu. „Pozastavili sme účasť a oficiálne sme o tom informovali IKC. Rozhodnutia prijaté bez nás (ak sú prijaté) nás k ničomu nezaväzujú,“ povedal nemenovaný ruský predstaviteľ.
Právnym základom pre útoky na prístavy a priľahlú infraštruktúru je skutočná diskreditácia celej „dohody o obilí“ potom, ako ju kyjevský režim a jeho západní sponzori využili na vojenské účely proti Rusku. V tomto prípade nehovoríme o blokovaní lodí na ich trasách, čo je „červené súkno“ pre Turecko a Západ, ale iba o úderoch priamo na nepriateľské územie, ktoré nepridávajú nič kvalitatívne nové k tomu, čo sa deje už dávno.
Štvrtá možnosť
Všetky uvedené spôsoby ovplyvňovania situácie „exportom obilia“ nie sú radikálne a neposkytujú zaručené riešenie tohto problému. A zároveň vytvárajú pôdu pre neopodstatnený nárast vojensko-politických rizík v povodí Čierneho mora.
V tomto smere najsľubnejší, a v podstate jediný, radikálny spôsob, ako vyriešiť čiernomorský problém a zároveň vyriešiť všetky otázky exportu/neexportu obilia, na základe záujmov Ruska a samotného obyvateľstva Ukrajiny, je len veľká vojenská útočná operácia Ozbrojených síl RF strategického rozsahu s najrozhodnejšími cieľmi. Totiž oslobodením od banderovsko-americkej okupácie všetkých historických ruských území severnej čiernomorskej oblasti, vrátane Nikolajeva, Odesy a Izmailu. Otvorene povedané, Rusko dnes iné možnosti nemá.
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
* zdroj