Otec Zory Jaurovej (Progresívne Slovensko) rozkradol štátny poklad a bol agentom ŠTB
Všimnite si tie prepojenia,
mnoho ŠTBákov malo deti a tí sú teraz liberálmi bojujícimi za komunistickú EÚ, kde nič nebudete vlastniť a budete šťastní. Novodobí bolševici.
Jaurová je líderkou kandidátky Progresívneho Slovenska. Jej otec Markuš – exšéf Matice Slovenskej je odsúdeny za “stratenie” slovenského štátneho majetku.
Toto je budúcnosť pod vedením Progresívneho Slovenska/Spolu, tešia sa na rozpredanie obrovských zásob pitnej vody a taktiež na predaj do zahraničia vyše 1700 minerálnych prameňov. V čom Slovensko je unikát a je Saudskou Arábiou pitnej a minerálnej vody…
Keď omylom nazývaš zlodeja intelektuálom Štúrovskeho typu
Progresívne Slovensko vyzerá ako zbierka narcistických porúch osobnosti s cieľom parazitovať na práci poctivých občanov. Svoju kampaň zameriavajú najmä na voličov do 30 rokov, tí sa dajú najlepšie strhnúť, nakoľko politike nerozumejú a minulosť zlodejov nepoznajú. Jaurová nerada nazýva Slovensko Slovenskom, ale hovorí o “tejto krajine”, na ktorej jej otecko podvodne zbohatol.
Zora Jaurova, dcéra Jozefa Markuša:
- “Svojho otca si vážim.”
- “Svojho otca považujem za utopického intelektuála štúrovského typu.”
Matica slovenská vyplatila svojmu bývalému predsedovi Jozefovi Markušovi na rozlúčku viac ako dvadsaťtisíc eur a musela odkúpiť služobný byt, z ktorého sa odmietol vysťahovať.
Markuš dvadsať rokov vládol Matici ako kráľ. Svojvoľne rozhodoval o nakladaní s matičným majetkom, samostatne uzatváral zmluvy a dokonca mal vlastný legendárny účet 128, ku ktorému nemal nikto iný dispozičné právo a kde sa, samozrejme, nachádzali matičné peniaze. Cez ten účet robil finančné operácie v hodnote niekoľkých miliónov korún. Neskôr pri zúčtovávaní nevedel finančnému útvaru doložiť žiadne bankové výpisy ani iné pokladničné doklady, takže v matičnom účtovníctve vznikali nevyrovnané položky. Mnohé peniaze skončili na jeho sexuálnych alkoholických radovánkach.
Celková škoda bola vyčíslená ako následok rôznych pochybných obchodov a nevýhodných zmlúv z tohto obdobia takmer na tristopäťdesiattisíc eur. K tomu treba pripočítať ešte trištvrť milióna eur, ktoré sa nenávratne stratili počas investičných operácií Nadácie Matice slovenskej pod vedením Jozefa Markuša.
Jozef Markuš sa ako predseda Matice slovenskej pokúšal v roku 1995 predať zlatú časť Národného pokladu do Austrálie
Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky podľahli mnohí ľudia národnému dojatiu a v dobrej viere odovzdávali do rúk Nadácie Matice slovenskej pod vedením Jozefa Markuša rodinné šperky i peniaze. Verili, že tak prispejú na Národný poklad, ktorý mal slúžiť na podporu národnej kultúry a sebavedomia mladého štátu. Jeho zlatá časť sa mala použiť na vytvorenie zlatých devízových rezerv Národnej banky Slovenska. Nič také sa však nestalo. Jozef Markuš sa snažil s vyzbieraným zlatom od začiatku živo obchodovať. Konkrétne ho ponúkal na predaj Johnovi Grexovi do Austrálie, ktorý bol pravdepodobne slovenský emigrant. Neskôr ho plánoval ponúknuť na verejnej aukcii, pričom celkovú hodnotu vyčíslil takmer na milión korún.
V Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti sa nachádza zväzok agenta s krycím menom Ekonóm, pod registračným číslom 20489, ktorému prislúcha meno Jozef Markuš s dátumom narodenia 13. marec 1944.
Neografia Martin
V októbri 2014 ho polícia obvinila z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorý mal spáchať ako predseda a štatutárny orgán Matice. Podozrenia sa týkali údajného prevzatia dlhu skrachovaného Matičného fondu a.s.,[6] ktorý spravoval zbierku na národný poklad[7], organizovanú po vzniku samostatnej SR v roku 1993 a poskytnutia prostriedkov nebankovej spoločnosti, ktorá takisto zbankrotovala.[8] Zmluvu o prevzatí dlhu Matičného fondu 202-tisíc eur Markuš podpísal v roku 2007.[5] Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov tlačiarenskej spoločnosti Neografia, v ktorej mala Matica 80-percentný podiel.[5] Národný poklad mal pôvodne hodnotu asi 30 miliónov slovenských korún (zhruba milión eur). Matica z “pokladu” “investovala” približne 23 miliónov korún (takmer 870-tisíc eur) do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré v roku 2011 skrachovalo a s ním zmizla aj značná časť národného pokladu.
Markuš bol slobodomurár.
zdroj: idemvolit.sk (2018)