Site icon Spolok ARCHA o.z.

A na počiatku bolo SLOVO…

Tentokrát ako zbraň a zároveň aj ako okno do duše človeka

Voľné pokračovanie v téme „praktickým cvičením“

s cieľom nastaviť autentické zrkadlo charakteru a duše dnešného trendového svetoobčana, samo považovaného za intelektuálny a kultúrny predvoj“ spoločnosti. Dnešnej ľudskej odnože, správajúcej sa ako „jedovitá“ a toxická invázna rastlina z čeľade glejkovitej, ktorej nebezpečenstvo spočíva v tom, že vytvára rozsiahle „zmladené kolónie“, ktorých zákernosť vzrastá v dôsledku tzv. alelopatického javu, neznášanlivosťou voči okolitým domácim pôvodným kultúram. A tým – svojím agresívnym pôsobením na svoje pokojne spolunažívajúce rastlinné spoločenstvo – cieľavedome ničí a dusí domácu „kultúru“.

Preto je treba tak vážne a tak naliehavo mať na zreteli charakter a zhubné účinky negatívnej biologickej interakcie v našej národnej záhrade, proti ktorej sa už treba v istej fáze premnoženia existenčne brániť. A ten čas „pilnému domajšiemu a poľnému hospodárovi“ práve odrátava posledné hodiny.

V tomto zmysle má nasledujúci príspevok význam signalizačnej správy o stave a úrovni ich premnoženia a závažnosti ničenia domáceho občianskeho spoločenstva v podmienkach Slovenskej republiky.

Na úvod k tomu 2 „technické“ poznámky

1. Predložená faktografická bilancia za ostatné roky je zozbieranou súvahou „náletových rastlín“, bez obsahovej a jazykovej úpravy. S pripomenutím, že ide o súborný „svätoplukovský zväzok“, ktorý svojím záberom a cielenou adresnosťou nemôže nechať nikoho na pochybách, že nešlo pri nich o náhodný nálet.

V tomto zmysle ide o široko profilovaný „hodnotový dokument“, ktorý má ambíciu podať „jasnú správu“ o sebe vlastnej mravnej úrovni dnešnej „elitnej“ referenčnej vzorky spoločnosti – venovanú tomu druhému, nevedomky stále búvajúcemu (občianskemu) spoločenstvu. Nespochybniteľnú správu o charakterovej výbave novej, cudzorodej generácie bojovníkov za lepšie a šťastnejšie zajtrajšky..

2. S poukazom na obsah zdieľaných výpovedí sa neodporúča ďalej čítať ľuďom, citlivým na extrémistické, vulgárne a amorálne prejavy „slobody slova“ v slovenskom vydaní.

I.

Obávajúc sa, že sa predsa len nájdu takí, ktorým „zakázané ovocie“ chutí, predosielam aperitív pred hlavným menu. Pripraviť žalúdok. Aj keď treba upozorniť, že to ovocie už muselo prejsť prinajmenšom prvou destiláciou..

1. Dorota NVOTOVÁ, herečka, speváčka, toho času, prepytujem „demokratka“..

2. Emil HODÁL, ten, vtedajší študent bilingválneho Gymnázia v BA (ktorý išiel študovať právo (!) do Prahy..), ten, čo verejne vyhlasoval, že po volebnom víťazstve Čaputovej budú označených prvých strieľať..

II.

Súc už pripravený na najhoršie, ako 1. chod nejde začať inak ako firemnou vlajkovou loďou, denníkom SME, firemnými vlajkonosičmi a kormidelníkmi na jej palube, Schutzom a Tkačenkom. Slovným „smrtiacim kokteilom“, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani sám Lucifer. Lebo predosielam, že to rozhodne nie žiadne kaviarenské „latečko“ ..

1. TKAČENKO, komentátor, „stĺpčekár“ SME v komunikácií s  Ondřejíčkom, známejším akocynická obluda“, s tretím do mariáša, a R. BAŤOM, bývalým poradcom Čaputovej, terajším poradcom Druckera, ministra školstva, teda všetko ľudí s preukazne rovnakou krvnou skupinou – na adresu SIMY Magušinovej:,

2. Peter SCHUTZ, líder-mentor, komentátor SME

Ohavné, beštiálne..? Áno, aj..

Lebo ten kľúčový, meritórny problém Slovenska nespočíva(l) len v samotných výrokoch týchto 3-och spustnutých dobových tragédov, ktorí prekročili neprekročiteľnú mravnú latku pod ľudskú dôstojnosť, ale v oveľa hlbších príčinných súvislostiach a dôsledkoch. V reakcii spoločnosti vrátane vtedajších politických špičiek, mienkotvorných médií, mimovládneho sektora a samozvanej kultúrnej elity na ne.

Presnejšie v ich chýbajúcej reakcii. Ešte presnejšie v lojálnom tichu dobových farizejov, ktorí – v mene „vyššieho princípu“ – solidárne, bez viny a bez hanby, mlčiac tieto výroky akceptovali. V mene konkrétneho dobového účelu (ktorý svätí prostriedky), obhajovaného svojou (jedinou) pravdou, vyhlasovanou tými z toho „správneho brehu“..

V tomto chápaní je preto treba dešifrovať aj príčiny dnešnej súčasnosti – solidárne, lojálne TOLEROVANIE ZLA na báze beztrestného znefunkčnenia mravných bŕzd a protiváh. A bezuzdného nerešpektovania hraníc v ničom. V morálke, v etike, v politike, v prejavoch a správaní sa verejných činiteľov na verejnosti i v osobnom živote. Slovom i písmom. Aby takto flagrantne dostalo nekontrolované zlo na Slovensku zelenú..

A to sa vinou “voľných radikálov“ schutzovského a matovičovského razenia, už nezastaviteľne rozšírilo ako rakovina po tele štátu. Až do jeho dnešných metastáz. S tichou podporou onoho falošne solidárneho a lojálneho mediálneho, mimovládneho a „kultúrneho“ krovia, ochotného za finančný a kariérny profit zaprieť samých seba. Vyradiť z funkcie ľavé mozgové hemisféry a najmä však svoje spýtavé, spreneverené svedomie.

LEBO – takto farizejsky sa správa politik, ktorý sám o sebe neskromne šíril naratív, že je „prezidentom všetkých ľudí na Slovensku“..? Že je „citlivý“ na problémy druhých, keď vieme, že Čaputová ani ústa neotvorila, keď išlo o Simu, rovnako ako keď išlo o polovicu národa, toho na tej „nesprávnej“ strane brehu, čo sa nechcela dať zaradiť iba do pouličného stáda, čo uvažovala spomínanou ľavou mozgovou hemisférou, čo sa chcela na počiatku iba pýtať.

Zato si ešte (príkladne) dobre pamätáme, ako vehementne, ako nahlas sa zastávala verejne svojej dcéry, len zato, že T. Taraba zverejnil na sociálnej sieti fotografiu dcéry Zuzany Čaputovej, ktorou podnietil uživateľov komentovať jej vzhľad. „Počujete“ dobre, za zverejnenie fotografie dcéry. Pritom išlo o fotografiu z verejného podujatia Fashion Live, kde vystupovala ako „modelka“. A za toto sa div nešla sťažovať do Bruselu. A podobne tomu bolo aj v prípade účelového vystúpenie na obranu herečky Z. Fialovej1.

A tak sa nejde – aj s chladnou aj s horúcou hlavou – nespýtať : kde trčala zavretá vtedy – pri ozajstne nehanebnom, neľudskom a nebezpečnom útoku na SIMU..? Žeby to bolo tým, že si Sima zachovala vždy svoju tvár, svoju dôstojnosť, svoj morálny status – na rozdiel od „nášho človeka“, spriaznenej hereckej prívrženkyne..?

A kde boli vtedy tie dvojtvárne politické mimovládky na čele s platformou SME TU,  ktoré z dôvodov, ktoré nejde ani za zbla prirovnať k útoku na SIMU, mali tak naponáhľo zrazu vyjadriť neochvejnú podporu „nášmu človeku“, Fialovej. Rozum sa zastavuje pri tom dvojakom (kilo)metri..

LEBO – takto pštroso sa správajú tvorcovia univerzálnych a stavovských Etických kódexov..?

Lebo takto impotentne sa správajú ctihodní členovia radu etických komisií, pre ktorých sa tie brzdy v kódexoch zapísané stávajú v aplikačnej praxi iba prázdnym zdrapom papiera..?

LEBO – takto sa správa denník, ktorý nesie v záhlaví „tvrdenie“, že je konzervatívny..? Keď celé osadenstvo POSTOJ-sa strčilo hlavu do piesku. Z lojality..? Zo solidarity..? Nepochopiteľne. O to viac, že jej manžel bol a je v ňom hrdým redakčným spolu-nositeľom kresťanských ideí.

LEBO – takto sa správa šéfredaktorka tejto pekelnej kuchyne (B. Balogová)..?

Tá, ktorej trvalo celé 3 dni (slovom tri dni), aby sa k tomuto bezprecedentnému morálnemu excesu s (nevyvodenými) právnymi dôsledkami vôbec, čo len vyjadrila. To, ako obštrukčne, to je už hanba, ktorú za podobný spôsob správania sa v krízovej situácií nezmyl čas ani po 2000 rokoch..

A tak hádam najpotupnejším vrcholom bolo, že sa dodnes nenašiel ani 1 relevantný odvážlivec z toho druhého brehu, ktorý by sa bol verejne postavil na obranu tohto čistého hudobného zjavenia na slovenskej verejnej scéne. Pravdaže, ak nerátam, ak sa nemýlim, jej charakterného švagra..

A o tej moralizujúcej mase „bezpohlavných“, volajúcich po námestiach po slušnosti, po vrátení etiky a kultúry do verejného života – z „kultúrneho predvoja“ – to platí obzvlášť.

A TOTO je najväčší kameň úrazu doby, perfídne svedectvo tejto časti spoločnosti. S ostrým perom v ruke, a s dvojakým (pokryteckým) metrom po boku. A dnes už aj vtedy, ak už ostré perá prehlušia ostré patróny..

III.

Ako druhý „kultúrny“ chod sa bez prestávky podáva „vlastenecké menu“ ..

Arpád ŠOLTÉSZ, píšuci si spisovateľ, novinár. o. i., scenárista filmu SVIŇA..

Reálie po slovensky. Spomienky po anticky. Rovnako tragické..

Aby sa to ticho tých inokedy vreštiacich a do hrude sa bijúcich figurantov za nové hodnoty dalo, a dodnes sa dá – na margo tohto patologického krmiva pre nenažraných a neukojených – krájať..

PS :

Neodchádzajte prosím ešte od stola, rekviem za zomierajúcou morálkou, štátnosťou a národnou hrdosťou ešte nedoznelo do úplného konca..

Laco Kopál

1Vyjadrujeme podporu a solidaritu herečke Zuzane Fialovej, ktorá sa po statuse člena vlády kritizujúcom RTVS stala objektom verbálnych útokov na sociálnych sieťach. Ponižujúce komentáre spôsobujú bolesť aj opodstatnené obavy o bezpečnosť. Na takéto konanie neexistuje ospravedlnenie a dôrazne ho odsudzujeme !“ uviedla hlava štátu na sociálnej sieti.

Exit mobile version