Na prepojenie TEÓRIE (z predchádzajúceho príspevku) s PRAXOU, ktorú ponúkam v tomto pokračovaní, pripomeniem opäť smerodajnú biblickú asociáciu, ktorá vyjadruje podstatu obsahu tohto i predchádzajúceho príspevku.
V prípade tohto príspevku už so zámerom priblížiť uvedené myšlienky cez fakty, skutky a svedectvá. V záujme naplnenia myšlienky vyjadrenej v už spomínanom Evanjeliu podľa Matúša. V záujme jej podpory, ktorá nestratila za tie veky nič na svojej živej aktuálnosti. Cez príznačné slová, s vypovedacou hodnotou, akú nejde lepšie napísať a adresovať občanom Slovenska. Lebo idú na koreň veci. Na podstatu problému, s ktorým dnes zápasíme, ktoré s hlbokou, krutou pravdou ukazujú prstom na pôvod zla, odhaľujúci príčiny, pre ktoré dnes nemôžeme vidieť veci také, aké v skutočnosti sú.
A ktoré unikajú rozhodujúcej väčšine, lebo ich nepozná. A nemá sa tak z čoho poučiť. Preto pripomeňme ešte raz odkaz Matúša: Tomuto ľudu otupelo srdce: ušami ťažko počujú a oči si zažmúrili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom neporozumeli.
A ak prehodíme list, a z teórie, akokoľvek poučnej, prejdeme na praktickú časť problému, potom neostáva nič lepšie ako sa nechať poučiť od toho najlepšieho učiteľa, aký pre každého súdneho človeka musí byť akceptovaný – od HISTÓRIE.
A tentoraz nemusíme ísť za ňou do vzdialeného času. Stačí len vytiahnuť na svetlo zaznamenané fakty a svedectvá, ktoré samé osebe odhaľujú, žalujú aj súdia. Nie selektívne manipulatívnym spôsobom, ako to robia média, tie mainstreamové, ale v ich „pôvodnom stave“, v znení, v akom boli prezentované vo verejnom priestore. S autorstvom – ktoré nejde nepriznať.
A to je slovo do „bitky“. Prijať hodenú rukavicu , a nechať sa poučiť sa tým najlepším možným spôsobom–adresným príkladom. S cieľom odhaliť (pokryteckú) podstatu veci:
- dvojaký meter, dvojaký slovník, dvojakú morálku, dvojaké kritéria pre hodnotenie, stíhanie, žalovanie a súdenie vecí a ľudí.
A umožniť tak bez masky a bez prifarbovaného obalu odkryť obsah „VYBRANÝCH SLOV“ z tej povestnej druhej strany mince, osobitne slová:
- „SLUŠNOSŤ“
- „NENÁVISŤ“
- „ZÁPADNÉ HODNOTY“
- SLOBODA“
- „DEMOKRACIA“
- „DEMOKRAT“
- „EXTRÉMISTA“
- „DEZOLÁT“
- „FAŠISTA“…
- tak často bezobsažne používaných ako MANTRA,
- tak nehanebne zneužívaných ako falošný FETIŠ,
- tak rado ich podsúvajúc ľuďom ako ZAKLÍNADLO doby, ktoré odvádza pozornosť od podstaty problému,
- tak zlovestne, nenávistne, pod-prahovo využívaných ako NÁLEPKA s podtextom nadávky určenej pre opozitných politikov. A tým aj čoby kompas pre lepšiu orientáciu a poznateľnosť „našich ľudí“ v dave…
A v sumáre sa im za tak krátky čas podarilo urobiť z uvedených vážnych, úcty hodných slov vyprázdnené FRÁZY, slúžiace na jednej strane už len ako karnevalová maska na zakrytie chýbajúceho obsahu. A na druhej strane dávajúc im novú (výbušnú) ideologickú náplň.
Sémanticky vzaté ide o SLOVÁ, ktoré dostali za posledné 3 roky úplne iný význam, inú dimenziu, pre ktorú stratili už nadobro pôvodný obsah a účel. A to už nielen v politickom slovníku, ale bohužiaľ už aj v spoločenskom diskurze.
A to je už dnes právoplatne „trestné“. S vykonateľnosťou pri najbližších parlamentných a prezidentských voľbách..
I.
Tak otvorme nový Slovník slovenského pravopisu. S novými výrazovými prostriedkami, ktoré obohatili nielen slovník, ale aj naše politické prostredie, z ktorého následne neblaho prenikol aj do našich civilných životov. Do rodín, do škôl, do komunít ľudí spôsobom, ktorý už načisto zmenil ich pôvodný (civilný) význam.
A nejde začať inak a inde, ako tam, kde sa rodila nová história. História „SLOVA prvého dňa“, ktoré stálo doslova a do písmena – v onom biblickom význame – na začiatku všetkého obludne pokryteckého, ktoré toto, dnes už zlovestné slovo v sebe „integruje“.
A tým „slovom prvého dňa“ v novej dobe, ktorú toto slovo vo veľkom štýle odštartovalo, bolo slovo „SLUŠNOSŤ“. A nielen odštartovalo, ale aj reálne pohlo našou novodobou históriou. Nebojac sa povedať, že už históriou samotného štátu a práva.
Zhrnúc to, išlo o zmenu obsahu slova SLUŠNOSŤ vo význame, o ktorom dnes už vieme, že sa stal symbolom novej, dekadentnej politickej a spoločenskej „subkultúry“ prejavu, novým dobovým fenoménom, ktorý tomuto slovu vtlačil pečať falošnej, vo svojej podstate podvodnej rétorike, vytvárajúcej klamlivý obraz o skutočnosti, zakrývajúcej tým (iný) škodlivý úmysel jeho interpreta.
A počiatky jeho vzniku sú natrvalo spojené s verejnými zhromaždeniami pod názvom „Za SLUŠNÉ Slovensko“, s logistikou zabezpečujúcou jej organizáciu, mobilizáciu ľudí, ich informovanosť a v neposlednom rade zabezpečenie vzájomnej spolupatričnosti spôsobom, ktorá nemôže nikoho nechať na pochybách o tom, že to bolo organizačne a ekonomicky manažérske dielo s profesionálnym zahraničným krytím.
A nie hocijaké. S cieľmi, tak nápadne podobnými tým, ktoré štartovali revolučné procesy s farebnými prívlastkami, organizovaných pod patronátom známych „firiem“ doma i v zahraničí..
A u nás na Slovensku sa to začalo „mimoriadne emocionálne a explicitne“. Smrťou novinára a jeho partnerky. A naň nadväzujúcim vyhlásením Šeligu, ktoré by bolo načim vytesať na náhrobný kameň zavraždených mladých ľudí. Pre jeho nebotyčné podupanie piety po nich.
A v širšom spoločenskom i politickom význame – ako výraz všetkého nehorázneho, nemorálneho, klamlivého a nedôveryhodného, čo s ním a celým novým „slušným hnutím“ prišlo na slovenskú politickú scénu. Nová subkultúra, ktorá s príchodom „novej generácie“ otvorila dvere zlu, v duchu filozofie otvorenej spoločnosti, ktorá prevrátila, stihla prevrátiť spoločnosť ľudí na Slovensku naruby.
Do politiky nepôjdem(e). DOVERUJTRE nám. SĽÚBILI sme to rodičom zavraždených (!!!)
Čo nasledovalo potom, nechajme v origináli prehovoriť človeka, o ktorom nemožno mať najmenších pochybnosti o nežičlivosti, či dokonca o zaujatosti voči tejto novej „kultúre prejavu“. Petra Weisenbachera, občianskeho aktivistu, mimochodom – aktivistu stojaceho v samom počiatku za protestami proti GORILE
„Vo chvíli, keď sa organizátori „Za slušné Slovensko“ stretli s prezidentom Andrejom Kiskom, už nešlo mlčať. O to viac ma sklamala a nahnevala informácia, že Juraj Šeliga vstupuje – do novovznikajúcej politickej strany prezidenta Kisku“.
„Ak by som to mal povedať jedným slovom, prichádza mi na um: HNUS…“
Je treba ešte sa pýtať na pohnútky spoluorganizátora protestov Šeligu – prečo dostal priestor na javisku ako prvý práve KISKA?
Je treba sa v tejto spojitosti (ešte vôbec) pýtať, či išlo o získanie „politického ratingu“ pre možnosť vstupu Šeligu do Kiskovej strany..?
A HLAVNE, či v tomto počine nie je motív na vtedy získanie popredného miesta na kandidátke – špinavého VÝŤAHU do vysokej politiky?
Časový úsek, ktorý ubehol od doby, kedy bola dotyčná osoba v organizačnom tíme a pokým vstúpila do strany.
Koľko to bolo v prípade pána Šeligu? Týždeň či 10 dní..?
Reč je o dnešnom poslancovi Jurajovi Šeligovi, stojacom v tom čase spoločne v čele tejto iniciatívy, dnes už politickej figúry personifikujúcej v sebe celú obludnosť tejto „mimovládnej iniciatívy“, v jej skrytých cieľoch a účele jej vzniku. V záujme lepšej uveriteľnosti. V osobu i v cieľoch iniciatívy.
V sumáre to zhrnul sám Boris Kollár slovami, ktoré personifikujú celé „slušné hnutie“ :„Niečo tak odporne farizejské ako je Šeliga, som v politike nestretol..“
A celé verejné vystúpenie nesúce v sebe vážne štátno-mocenské a politické požiadavky má mimoriadne nemorálny a neetický podtext – využitie vhodnej klímu – smrť novinára a jeho partnerky – na zmenu režimu, na presmerovanie politiky štátu, na zúčtovanie s dovtedajším mocenským postavením Smeru spôsobom, akým sa to podarilo predtým – podobne po moci bažiacemu zvrhlíkovi (Dzurindovi) – voči Mečiarovi. Poslať ich rovnako nečestným spôsobom na „smetisko politických dejín“. Ako vždy, ak išlo o moc – v mene účelu, ktorý svätí prostriedky.
A tieto chúťky trvajú dodnes – dnes už však fungujúce len v opačnom garde – už len v záujme udržania sa pri moci formou „udržovania ohňa“ týmto ohavným spôsobom – prostredníctvom už osvedčeného trvalo opakujúceho sa (verejného) pripomínania tejto smrti a jej účelového spájania so stranou Smer a jeho predstaviteľmi. Dnes už aj proti vôli ich pozostalým..
A ako sa ukázalo – tu je jadro nového obsahu a významu tohto slova pre súčasnosť. Tu treba hľadať korene jej nečistej stigmy pre dobu, ktorá nasledovala potom.
LEBO (paradoxne) jediné „slušné“ v pôvodnom význame tohto slova v celej „organizácií“ v tejto vtedy ešte „mimovládnej nežnej revolúcie“ na Slovensku, ktorá odštartovala sériu zmien na vládnej a straníckej úrovni – bolo odstúpenie Fica z pozície premiéra a R. Kaliňáka z funkcie ministra vnútra.
Všetko ostatné, čo sa udialo potom, bol jazykovedný prečin na pojme SLUŠNOSŤ, spáchaný čoby „organizovanou skupinou“, a dokonaný spôsobom, ktorý je exemplárne desivým príkladom toho, čo dokáže už dnes nekontrolovaný tretí sektor v spojení s hlavnými informačnými/spravodajskými zdrojmi v našom štáte, držiteľmi verejného priestoru pod svojou kontrolou.
Hovoriac už nielen o potenciálnom mocenskom vplyve mimovládnych organizácií v spojení mainstreamom, ale už o ich reálnom význame v štáte, ako o (ne)regulárnej „politickej“ sile, a jej vplyve na jeho riadenie, spravovanie a smerovanie vo vnútornej aj zahraničnej politike.
A z tohto pojmu sa iba odkrajovalo, až zostal iba prázdny obal. Nie naraz, postupne, s narastajúcou chuťou po moci, po funkciách, postavení a po vplyve na riadenie štátu.
Ako a prečo, to už odporúčam dočítať v Mňačkovej knihe „Ako chutí moc“. Aby ste sa mohli presvedčiť, že len doba a pomery v nej sa zmenili. Zato pokušenie a slabosť charakterov zostali..
PS 1:
A prepojac tie základy, od čias, kedy sa na protestoch ZA slušné Slovensko pripravoval PROJEKT na výstavbu dnešného domu hrôzy novou technológiou (ako sa dostať k moci) – s jeho dnešnou pokrivenou strechou – niet exemplárnejšieho a názornejšieho príkladu, ako vidieť v priamom prenose figúrku (doslova) ešte včera bez chuti, bez farby a bez života, prikrčenú na zemi len ako kuchynské náradie doterajšieho pána Váhu a Tatier.
Len pozrite, čo dokázala (tajomná) noc zo 6. na 7. marec 2023..
Ani slovenský tetrov počas párenia by sa nedokázal tak nafúknuť a vyčarovať toľkú zmenu „obalu“, vyjaviť zrazu toľkú energiu, toľký životodarný vplyv sily, toľko odvahy, chuti a moci nového „Samsona“ na Slovensku zmeniť ho zase len k lepšiemu, SLUŠNEJŠIEMU a DEMOKRATICKEJŠIEMU ako bolo doteraz..
A zrazu, (po 3 rokoch) prichádzajúci už aj s poznaním riešení…
A stačila na to iba jedna, jediná noc. Čo noc, pár hodín po polnoci na 7. marca..
(Wow..)
PS 2:
Otec, syn i duch svätý v jednej osobe môžu iba ticho závidieť tomuto Supermanovi, novej supernove na (slovenskom) nebi – koľko toho vie zvládnuť v záujme obety pre Slovensko. Už nielen cez deň, ale aj nocou…
Len počítajme „SPOLU“ (+ Modrá koalícia = DEMOKRATI):
Počnúc mandátom dočasného obmedzeného a nedôveryhodného „vládneho vrchného“ , pokračujúc 1+ 2 násobným ministerským mandátom
Končiac „straníckym vrchným“ (spolu s 3-mi služobníkmi vo vládnom aj straníckom košiari..)
(to si zaslúži „Wow“.)
Štiavnické (rytierske) jahňatá, či neprišiel už čas?
Či nie je už zrelá doba poobzerať sa po novom bačovi?
Po takom, čo vie nielen spájať delením a lovením. (z cudzích rybníkov),
Čo vie nielen šíriť prázdne frázy mlátením (hubou, ukazovaním stále na tých istých vinníkov)
A nemíňať našu špajzu neustálym „atómovým“ TROVENÍM…
Ale plniť dané sľuby a zodpovedať sa za ne,
brať ju (na seba) aj v novej strane…
Bo poctivosti nám dnes viacej treba.
Mať čisté ruky, a na stole vždy peceň chleba…
A presadzovať záujmy a myšlienky z vlastnej hlavy.
Nie ako lokaj,
nie spôsobom, občan, TY nekecaj, Ty len makaj…
LEBO NIE preberať ich zvonka, ale pre našinca potrebným, zmysluplným TVORENÍM.
Z aktualizovanej Štúrovej Modry…
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz