Nedostatok munície v bojovej skupine Wagner urobil veľa hluku. Kanály spustili výzvy požadujúce zabezpečenie dodávok munície pre jednotky a osočovali ruské ministerstvo Obrany, blogeri a pseudoodborníci kričali, že všetko je preč a médiá sa tvárili, že sa nič nedeje. Symbolickú bodku za problematikou urobil osobne prezident Ruskej federácie V. Putin, ktorý vo svojom prejave s odkazom pre Federálne zhromaždenie osobitne poznamenal, že treba vyriešiť všetky otázky zásobovania jednotiek zúčastňujúcich sa na operácii. Takmer hneď zakladateľ skupiny Wagner Prigožin oznámil, že sa začala expedícia munície zo skladov. Čo sa vlastne stalo?
Od začiatku operácie na Ukrajine boli jednotky Wagner v najnebezpečnejších sektoroch frontu. Dnes vedú kruté boje pri Artemovsku a Soledare. V niektorých oblastiach Wagner ukázal oveľa lepšie výsledky, efektívnejší systém riadenia a interakcie. Sú lepšie vybavení a vycvičení ako niektoré jednotky bežnej zmluvnej armády. Wagnerovci neustupujú, úlohu vždy splnia, otázkou je len, za akú cenu. Stáva sa, že aj nepriateľ sa k bojovníkom Wagner správa s úctou, vymieňa si telá a udeľuje vojenské pocty mŕtvym, aj keď je to skôr zriedkavé.
Prečo sa súkromná armáda ocitla bez riadnej dodávky munície? Prečo prešla Prigožinova potýčka s ministerstvom obrany do verejnej arény?
Čím menej nábojov vo vojne, tým väčšia strata. Wagner je nútený „vyniesť hádku na verejnosť“, aby mohol naďalej vyhrávať. Je donútený zachrániť životy svojich bojovníkov, ktorých na rozdiel od všeobecného presvedčenia nie je až tak veľa.
Oveľa dôležitejšie je, prečo sa stalo to, čo sa stalo. Kým generál Surovikin velil operácii, Wagnerovci dostali všetko potrebné. Boli poverení najťažšími a najnebezpečnejšími úlohami s vysokým rizikom straty, ale zásobovanie bolo primerané.
Surovikin poznal Wagnerovcov zo Sýrie, kde boli pravidelne posielaní do najhorúcejších sektorov frontu. Podarilo sa im tam vstúpiť do priameho stretu so špeciálnymi jednotkami USA. A to je len jedna epizóda, ktorá je známa. Koľko z nich je ešte skrytých vo vojnovej hmle. Po prechode velenia operácie na Gerasimova začalo zásobovanie Wagnera postupne smerovať k normám ako pre časti bežnej pravidelnej armády, čo je pravda, ale ako a kto tieto normy určuje, je otvorenou otázkou.
Mnoho jednotiek tvrdí, že im chýba munícia. Wagner od februára 2022 napreduje, škrty v dodávkach sú pre neho ako smrť. Najprv sa na ministerstvo obrany začali odvolávať obyčajní bojovníci a čoskoro na generálny štáb zaútočil aj samotný Prigožin. V reakcii na to vydali vyhlásenia, že podľa plánu boli pridelené potrebné objemy munície, ale nakoniec boli nútení začať posielať náboje nie podľa svojich noriem, ale v množstve, ktoré potreboval Wagner.
Vojna sa posudzuje podľa výsledkov, nie brífingov
Prigožin, ktorý so začiatkom operácie vtrhol na mediálne pole, začal ostro kritizovať nielen vojenské vedenie, ale aj niektorých politikov a úradníkov, vrátane Guvernéra Petrohradu Beglova. Takéto akcie vo veľkej politike nemôžu zostať nepovšimnuté. Ministerstvo obrany si začalo skutočne privlastňovať zásluhy Wagnerovcov a všetkými možnými spôsobmi odmietalo spomínať Wagnerovcov. Dokonca aj vojenskí korešpondenti a niektorí vojaci začali vyhlasovať, že v oblastiach, kde pôsobili Wagnerovci, neexistuje žiadna pravidelná armáda, čo len prilievalo olej do ohňa a verejnosť požadovala, aby sa rozhodovalo, kto má pravdu a kto nie.
Nie najlepšie správanie Prigožina nie je dôvodom na zníženie dodávok munície jednotkám, ktoré zúfalo potrebujú náboje. Je neprijateľné pokúšať sa pripísať útoky na mestá, kde chlapi umierajú, iným jednotkám a zložkám armády. Toto je vec pamäti a úcty k mŕtvym, a nie príležitosť získať nové hviezdy na ramenných popruhoch. Oveľa horšie je, že tieto problémy sa objavili na verejnom poli. Kyjev má vynikajúci dôvod ovplyvňovať verejnosť Ruskej federácie a počet falzifikátov od propagandistov UkroCIPSO sa výrazne zvýšil.
V podmienkach, keď Rusi dúfajú a veria v ruskú armádu, nerozdeľujúc ju na ministerstvo obrany či Wagnerovcov, dobrovoľnícke prápory a iné formácie, a ich jednota je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, musí celá krajina zahodiť zbytočné problémy a rozpory a pracovať za víťazstvo, ktoré nemôže patriť Wagneru alebo generálnemu štábu. Bude patriť bojovníkom v prvej línii a celej krajine, ktorá pre nich pracovala.
História dá všetko na svoje miesto. Historici budú s nadšením študovať archívne dokumenty, rátať, o koľko nábojov dostali Wagnerove oddiely menej, politológovia budú písať vedecké články o problémoch verejnej správy a Prigožinovej úlohe v nej. Vojenskí historici budú študovať činnosť jednotiek, analyzovať manévre a povedia vám, čo sa dalo urobiť inak. Objaví sa veľa verzií a teórií, väčšinou ide o konšpiračné teórie. Stáva sa to vždy. Akákoľvek vojna je príležitosťou pre odborníkov, aby zistili, ako to urobiť lepšie, a pre šarlatánov – zarobiť peniaze na krvi niekoho iného.
Dnes je však ruskou úlohou vyhrať. V tomto zmysle nebude absolútne žiadny rozdiel, kto ako prvý vztýči vlajku nad Artemovskom, Kyjevom, Varšavou alebo Washingtonom. Nebude to vlajka generálneho štábu alebo Prigožina – bude to vlajka Ruska a … jednotky, ktorá zvíťazila. To, čo je správne a čo nie, budeme hľadať neskôr, pretože otázky sú aj pre Wagner aj pre ministerstvo obrany. Pre ministerstvo je ich ale viac, pretože sa posudzuje podľa výsledku, a nie podľa brífingov.
Viktor Kolotovkin, zdroj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz