Nemyslím teraz pätnásť minút slávy, ale vznik pätnásť-minútových miest kvôli klimatickému ohrozeniu resp. v klimatickej núdzi. Keď som sa dopočul, že mesto Oxford toto zavádza a potrebujete tam špeciálne povolenie, aby ste sa autom vzdialili od svojho bydliska, tak jedna z mojich reakcií bola to, že nech idú poskokovia WEF t.j. Svetového ekonomického fóra do pekla, a to nebola len moja prvá reakcia, lebo pekných pár ľudí malo takúto reakciu s tým, že prakticky okamžite som si zároveň uvedomil, že aj tak padnú na hubu.
Prečo si to myslím?
Nuž prvá vec je to, že dav je nepokojný a nielen netreba veľa, aby začal utekať ako splašené stádo pred anglo-americký močiar s centrálou v Londýne a jeho okultné vedenie neželaným smerom, ale aj popritom dav prestal byť davom.
Druhá vec je to, že niektorým dochádza fakt, že tieto 15-minútové mestá nielenže vôbec neriešia deklarované problémy, ale ich zhoršujú a vytvárajú ďalší set problémov s tým, že to dávajú dosť hlasne najavo.
Tretia vec je, že tá hore uvedená vokálna (zatiaľ) menšina hlása to, že tieto tzv. „smart“ 15-minútové mestá sú v podstate nielen lágrom, t.j. 24/7 sledovanie, ale v kontexte s CBDC (digitálne meny vydávané centrálnou bankou), kde budú uzatvorení ľudia kontrolovaní, ale aj smrteľnou pascou.
Posledná vec je, že pri presadzovaní tejto agendy používajú viditeľne fašistické metódy a toto vyvoláva dosť silný odpor.
Dodávam, že Budaj pracoval na tejto agende, ale skosili ho tou jeho ŠTBáckou minulosťou, lebo si nedal povedať.
Ako to skončí?
Zlá správa je, že 15-minútové mestá tu budú. Dobrá správa je to, že budú opakom toho, čo Klaus Schwab a čvarga od WEF predstavuje a presadzuje.
Prvá vec je, že v mnohých ohľadoch sa vrátime k veciam, ktoré fungovali t.j. k mestským častiam, kde všetko potrebné k životu je asi v 15 minútovej pešej vzdialenosti s tým, že jednotlivé mestské časti majú aj určitú špecializáciu. Ďalšou vecou je, že tieto mestské časti si budú pestovať časť svojich potravín (ak nie všetko). Treťou vecou je to, že malé podniky a živnosti spolu s družstvami by v takomto prostredí prosperovali. Poslednou vecou je to, že tieto mestské časti by boli spojené a aj rozdelené hlavnými cestami. Nie je to pritom moja fantazmagória, lebo niektoré mestské časti Tokia (po starom Edo) počas Tokugawa šogunátu boli potravinovo čiastočne sebestačné a vo všetkých prebiehala neskutočná ekonomická aktivita, pretože mnohé veci sa tam nielen vyrábali, ale aj opravovali a recyklovali. Dodávam, že moderné technológie umožnia pracovať v priemere 2 hodiny denne len na zabezpečenie živobytia (3-4 ak niekto má nutkanie pracovať).
* ZDROJ
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz