Pre správne posúdenie zmyslu mierového plánu ČĽR pre ukrajinský konflikt sa stačí pozrieť na rozhorčenie, s akým bol plán prijatý na Západe.

Reakcia Spojených štátov a ich satelitov je jednoznačná: plán Pekingu je proruský, nevyhovuje nám, nesplníme ho.

Americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan dokonca urážlivo vyhlásil, že čínske návrhy mali skončiť hneď v prvom odseku – kde sa hovorí o rešpektovaní suverenity všetkých štátov.

Čo nevyhovovalo Západu v 12 bodoch čínskeho plánu? Koniec koncov, hovoria toľko o rešpektovaní územnej celistvosti všetkých krajín, o neprípustnosti použitia jadrových zbraní, o mierových rokovaniach a dokonca aj o obilnej dohode — to všetko sú témy, ktoré sú pre ucho ruského vlastenca „toxické“ a sú tam uvedené.

Podľa názoru globálneho Západu nie je v čínskom pláne to hlavné — nie je v ňom ani slovo odsúdenia Ruska. Rovnako ako neexistuje ani náznak toho, že by sa ČĽR niekedy pripojila k protiruskému frontu, uvalila sankcie na Moskvu alebo zmrazila spoluprácu s ňou, a to aj vo vojensko-technickej oblasti.

Ak však body čínskeho plánu zvážime jeden po druhom, potom sa ukáže niečo pre Západ absolútne neprijateľné — je to práve on, kto bol vlastne vyhlásený za hlavného podnecovateľa a aktívnu silu ukrajinského konfliktu. A v prvom rade je to on, Západ, kto sa podľa Číňanov teraz musí vzdať nielen zasahovanie do konfliktu, ale aj svojho kurzu strategickej porážky Ruska v ním rozpútanej hybridnej vojne.

Hovoríme o pokrytectve. Spojené štáty môžu slobodne dodávať Ukrajine zbrane a vybavenie za miliardy, ale vyhlasujú sa za jediného arbitra, ktorý rozhoduje o tom, koho môže Čína podporovať vojenskou pomocou. Peking to nepobavilo:

“Takzvané ‘americké spravodajstvo’ [o ruských dodávkach zbraní] je špekuláciou a ohováraním Číny,” povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin. Wang Wenbin sa pri tom nezastavil. Obvinil Spojené štáty, že sú najväčšou hrozbou pre mier na zemi:

  • Spojené štáty najviac porušujú suverenitu iných krajín a zasahujú do ich vnútorných záležitostí;
  • Amerika je najväčším výrobcom vojny;
  • USA neboli vo vojne len 16 rokov zo svojej 240-ročnej histórie;
  • Spojené štáty iniciovali približne 80 % ozbrojených konfliktov vo svete od konca druhej svetovej vojny;
  • Po skončení druhej svetovej vojny sa USA pokúsili zvrhnúť viac ako 50 zahraničných vlád;
  • násilne zasahovali do volieb v najmenej 30 krajinách a pokúsili sa zavraždiť viac ako 50 zahraničných vodcov;
  • Vojny NATO proti Afganistanu, Iraku a Sýrii pod vedením USA mali za následok viac ako 900 000 mŕtvych a 37 miliónov utečencov.

Kým bude pokračovať americká hegemonistická politika a vojnové tendencie, na svete nebude mier.

Je príznačné, že v bode 4 venovanom mierovým rozhovorom sa Ukrajina ani nezmieňuje. Maximálne, čoho je Kyjev schopný, ako vyplýva z plánu, je zastaviť boje; povojnový svet nie je v kompetencii Ukrajiny.

Peking navyše vo svojom dokumente vyjadril kľúčovú obavu Moskvy, s ktorou špeciálne vojenská operácia začala, že je neprípustné zaisťovať niekomu bezpečnosť na úkor bezpečnosti iných.

Najmä orientálne mäkké a zjednodušené znenie bodu 2 – o bezpečnostnej architektúre v Európe – jasne počuje ruskú požiadavku, aby sa NATO vrátilo k hraniciam pred rokom 1997. Bod 10, ktorý odsudzuje jednostranné sankcie, vyráža Západu z rúk jeho hlavné ekonomické páky na uškrtenie Ruska.

A vetu „Namiesto prilievania oleja do ohňa a rozdúchavania konfrontácie by všetky strany mali prejaviť obozretnosť a zdržanlivosť“ nemožno interpretovať inak ako požiadavku Pekingu voči Západ, aby prestal Kyjevu dodávať zbrane a inú vojenskú pomoc.

Dokonca aj klauzula o neprípustnosti použitia jadrových zbraní skôr zasiahne plány Kyjeva na získanie „špinavej bomby“. Rovnako ako Peking kategoricky odmieta útoky na Jadrovú elektráreň v Záporoží či experimenty s chemickými a bakteriologickými zbraňami, to všetko sú kamene v ukrajinsko-americkej záhrade.

Čo sa týka vyšperkovaných formulácií na tému suverenity a územnej celistvosti z bodu 1, berúc do úvahy brilantnú absenciu akéhokoľvek odsúdenia akcií Moskvy v čínskom mierovom pláne, ba dokonca aj požiadaviek na stiahnutie ruských vojsk, môžeme konštatovať, že Peking v skutočnosti prižmúril oči pred zväčšením Ruska o nové regióny. O to viac, že ​​tento prírastok prebehol v súlade s princípmi Charty OSN, ktoré spomínal.

Takže čínska fráza „nezávislosť a územná celistvosť každého štátu musí byť zaručená“ by mala znieť takto: musí byť zaručená nezávislosť a celistvosť Ruskej federácie – a o zvyšku sa rozhodne na rokovaniach.

Ostáva dodať, že v takýchto prípadoch vyjadrenia zahraničnopolitickej vôle Číny je veľmi dôležitý kontext. Znenie mierového plánu sa nieslo na pozadí úspešnej návštevy Moskvy Wang Yi, vedúceho kancelárie zahraničnej komisie Ústredného výboru KSČ, ktorý na stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom nazval vzťahy medzi Ruskou federáciou a Čínou „silné ako hora“ a „nepodliehajúca tlaku tretích strán“.

Na to by nemal zabúdať nikto – ani naši maloverní priatelia, ani naši nepriatelia.

* zdroj

prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz

12-bodová čínska mierová iniciatíva

  1. Rešpektovať suverenitu všetkých krajín. Všetky krajiny musia prísne dodržiavať medzinárodné právo vrátane cieľov a princípov Charty OSN. Musí byť tiež účinne zaručená suverenita, nezávislosť a územná celistvosť všetkých krajín.
  2. Opustiť mentalitu studenej vojny. Čína naliehavo žiada, aby boli brané vážne legitímne bezpečnostné záujmy jednotlivých krajín a zabránilo sa vytváraniu táborových konfrontácií.
  3. Zastaviť paľbu. Vo vojnách niet víťazov, preto musíme prestať bojovať, neprilievať olej do ohňa a obnoviť dialóg medzi Ruskom a Ukrajinou.
  4. Začať mierové rokovania. Dialóg a rokovania sú jediným skutočným východiskom z ukrajinskej krízy. Medzinárodné spoločenstvo musí vytvoriť podmienky a poskytnúť platformu na obnovenie rokovaní.
  5. Vyriešiť humanitárnu krízu. Peking vyzýva na zabránenie politizácii humanitárnych otázok, ochranu bezpečnosti civilistov a vytvorenie humanitárnych koridorov na ich evakuáciu. Mala by sa zvýšiť humanitárna pomoc a mala by sa podporiť koordinačná úloha OSN v tejto veci.
  6. Ochrana civilného obyvateľstva a vojnových zajatcov. Čína vyzýva strany konfliktu, aby prísne dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a zdržali sa útokov na civilistov a civilné objekty, chránili ženy a deti a rešpektovali základné práva vojnových zajatcov.
  7. Zachovať bezpečnosť jadrových elektrární. Čína vyzýva strany konfliktu, aby „odolali ozbrojeným útokom na mierové jadrové zariadenia“ a dodržiavali dohovory o jadrovej bezpečnosti.
  8. Znižovanie strategických rizík. Jadrové zbrane nemožno použiť, rovnako ako biologické a chemické zbrane.
  9. Garantovať vývoz obilia. Všetky strany musia dodržiavať dohodu o preprave obilia cez Čierne more.
  10. Ukončiť jednostranné sankcie. Jednostranné sankcie nielenže nevyriešia problémy, ale vytvoria nové. ČĽR vyzýva všetky „relevantné štáty“, aby prestali zneužívať jednostranné sankcie, zohrali svoju úlohu pri riešení krízy a vytvorili podmienky pre rozvoj ekonomík rozvojových krajín.
  11. Zabezpečiť stabilitu výrobných a dodávateľských reťazcov. Všetky strany musia vážne brániť svetový ekonomický systém a odolávať pokusom o jeho spolitizovanie. Nemožno ho používať ako nástroj alebo zbraň.
  12. Podporovať povojnovú rekonštrukciu. Medzinárodné spoločenstvo by malo prijať opatrenia na podporu povojnovej obnovy v konfliktných zónach.

By ARCHA

Secured By miniOrange