Dobrý deň, volám sa, Adam Husár. 9.5.2023 budem mať 18 rokov. Som chalan so zdravotným postihnutím, nemal som chodiť, nemal som rozprávať.
Moja matka obetovala svoju prácu kvôli môjmu zdraviu a životu.
Ako poberateľka opatrovateľského príspevku na syna s ŤZP/S, bola aj je evidovaná na ÚPSVAR, ako opatrovateľka osoby s ŤZP/S, za jej ,,funkciu´´ bol mojej matke priznaný dôchodok vo výške cca. vo výške 355 €.
Stále bola aj je na mňa 24 hodín denne sama, namiesto toho, aby ma ,,odložila´´ do starostlivosti štátu, kde by sa o mňa starali minimálne 3 osoby 24 hodín denne, myslím si, že aj matke by mal byť priznaný dôchodok vo vyššej miere, ako poberá, pretože nie svojou vinou skončila na minimálnom dôchodku, určeného štátom, pretože vykonávala činnosť ako matka určite lepšie, za čo je ohodnotená, ako matka…
Je vina štátu a zdravotne znevýhodnených, kde by štát platil za 24 hodinovú starostlivosť 3 služby / zmeny po 8 hodín? Moja mama to robila a robí sama.
Kde je tu pomoc zdravotne postihnutým a ich rodičom prípadne príbuzným?
Skúste žiť z príjmu 355€/mesačne a usmievajte sa!!!!
Pozdravujem veselý sociálny štát.
S pozdravom Adam s mamou
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz