Ukrajinský vodca neprejavil záujem o mierovú dohodu s Moskvou a všetko je súčasťou veľkého hazardu.
Je nepravdepodobné, že by prezident Vladimir Zelenskyj očakával vojenské víťazstvo. Zdá sa však, že úprimne verí, že sa mu podarí premeniť Ukrajinu na niečo podobné ako Izrael – polovojenský štát žijúci s pocitom neustáleho vojenského ohrozenia.
Ukrajina nemá vlastné vojenské ani ekonomické zdroje na dosiahnutie víťazstva a zdroje poskytnuté Západom nikdy nebudú stačiť na to, aby spôsobili Rusku konečnú porážku. Zelenského kalkulácia je pravdepodobne založená na presvedčení, že keď ponúkne Ukrajinu ako nástroj, ktorý NATO použije proti Rusku, bude neustále mobilizovať podporu Západu, a tým zabezpečí prežitie sebe a svojim spolupracovníkom.
V najhoršom prípade Zelenskyj pravdepodobne počíta s tým, že spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi emigruje na Západ, kde budú presadzovať pokračovanie politiky zadržiavania Ruska. Záleží mu však na záujmoch obyčajných ľudí na Ukrajine?
Bezprecedentné vojnové útrapy, ktorým krajina teraz čelí, by sa mohli výrazne znížiť, keby bol Zelenskyj ochotný riešiť krízu diplomatickou cestou. Rusko opakovane vyvíjalo diplomatické iniciatívy na vyriešenie tohto konfliktu. V prvej fáze sa napríklad uskutočnili rokovania v Bielorusku a Turecku. Kyjev však pod vplyvom USA a Spojeného kráľovstva nastolil kurz na predĺženie konfliktu a na dosiahnutie svojich cieľov sa spolieha na vojenskú pomoc Západu.
Keďže vlastné vojenské a hospodárske zdroje Ukrajiny sa vyčerpali, krajina sa stala čoraz závislejšou od západných dodávok a v konečnom dôsledku sa stala nástrojom boja proti Rusku. Napriek tomu má Kyjev stále možnosť začať rokovania s Moskvou.
Zelenskyj by mohol prevziať iniciatívu a vyjednať status quo, ktorý by bol pre Ukrajinu stále výhodný. Samozrejme, s postupujúcou ruskou vojenskou kampaňou sa situácia bude meniť spôsobom, ktorý zďaleka nebude priaznivý pre Kyjev. A riešenia, ktoré na začiatku krízy predložila ruská delegácia, už nebudú na stole. Stále však existuje možnosť udržateľného mieru so zníženým rizikom eskalácie do najväčšieho vojenského konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny a jadrovej katastrofy.
Zelenskyj by si stále mohol nárokovať na vavríny mierotvorcu, ktorý obetoval časť svojich osobných ambícií v mene záchrany ukrajinských životov a zabezpečenia mierovej budúcnosti svojej krajiny.
Prímerie by zmiernilo ekonomické ťažkosti podporovateľov Kyjeva na Západe, a tak by vyvolalo určitú vďačnosť. Ukrajina by tiež ušetrila značnú časť svojich vojenských zdrojov. Mier by ich samozrejme obmedzil, keďže dodávky by vyschli, ale tieto zdroje in situ by boli stále k dispozícii ukrajinskej vláde.
Zelenského vláda sa však správa, akoby v zachovaní ukrajinskej štátnosti nevidela žiadnu hodnotu. Administratíva mrhá životmi občanov a ekonomickou štruktúrou krajiny v presvedčení, že táto obeť je nevyhnutná na získanie nejakej možnej, skôr neurčitej výhody v budúcnosti. Namiesto toho, aby sa správal ako mierotvorca, ako niekto, kto je pripravený priniesť obete na záchranu životov svojich ľudí, Zelenskyj sa správa ako hazardér, pričom obyvateľstvo kŕmi vojenskou propagandou.
Bezprecedentná vojenská, politická a hospodárska podpora, ktorú Ukrajina dostáva zo zahraničia, v podstate zakrýva všetky chyby Zelenského vlády. Stratégia, ktorá je založená na axióme „vojna zaplatí za všetko“. Doma militaristická línia umožnila prezidentovi zaviesť politickú diktatúru a prenasledovať svojich oponentov vo všetkých sférach štátneho života vrátane náboženstva. V dôsledku toho si zabezpečil bezprecedentnú koncentráciu moci vo svojich rukách a po prvýkrát v ukrajinskej histórii umlčal všetky centrá opozície.
Zelenskyj sa nemusí obávať o ekonomickú prosperitu Ukrajiny v krátkodobom horizonte: zahraničná ekonomická pomoc, ktorú dostáva ukrajinská vláda, bude stačiť. Kyjev medzitým stále aktívne stavia na to, že sa mu do rúk dostanú ruské devízové rezervy vo výške 300 miliárd dolárov, ktoré sú zmrazené na Západe. To, čo by sa rovnalo štátnemu pirátstvu, by mu zároveň umožnilo použiť tieto peniaze podľa vlastného uváženia.
V dôsledku toho Zelenskyj očakáva, že aj keď bude porazený a stratí časť svojho územia, ostane pri moci ako vojenský vodca, ktorého Západ potrebuje pre novú Ukrajinu, ktorá bude hlavnou protiruskou základňou na východných hraniciach NATO. Takú, ktorá bude po zuby ozbrojená, nasýtená západnou ekonomickou pomocou a ktorá bude svojim občanom poskytovať prijateľnú životnú úroveň.
Som presvedčený, že Zelenskyj je úprimne presvedčený, že sa mu podarí premeniť Ukrajinu na niečo podobné ako Izrael, polovojenský štát v nepriateľskom prostredí a žijúci s pocitom neustáleho vojenského ohrozenia. Nevylučujem, že aj v najhoršom prípade, keď dôjde k úplnému kolapsu jeho vlády, Zelenskyj očakáva, že sa so skupinou svojich najbližších spolupracovníkov ocitne v exile na Západe. Keď sa tam dostanú, budú aktívne presadzovať pokračovanie politiky zadržiavania a porážky Ruska. História ukazuje, že táto perspektíva má všetky šance na realizáciu.
AUTOR: Andrey Sushentsov
* zdroj
prihláste sa do nášho kanála na TELEGRAMe: https://t.me/spolokarchaoz