Rusko si podľa Lavrova vyhradzuje právo odpovedať hrubou silou na útoky proti svojim záujmom, a to nielen na Ukrajine! Medzitým sa v Európskej únii schyľuje k repríze Hessovho programu „Kanóny namiesto masla!“ a skupina krajín EÚ na čele s Nemeckom navrhuje zobrať poľnohospodárom dotácie a peniaze vrhnúť do zbrojenia! A do vojny s Ruskom pošle Babiš dve brigády AČR!
Reportér BBC Steve Rosenberg chcel od Sergeja Lavrova počuť, či Rusko vedie skrytú hybridnú vojnu proti európskym krajinám. Ruský minister zahraničných vecí obrátil otázku proti samotnému reportérovi: pripomenul európske zbrane dodávané Ukrajine a ich použitie proti Rusku. V predloženom prepise hovorí, že o vojne vedenej Európou proti jeho krajine nemá nijaké pochybnosti. To je zásadné posolstvo celej výmeny: Moskva posudzuje európsku účasť podľa toho, čo európske zbrane robia na bojisku, a podľa toho formuluje aj svoju odpoveď.
Do tejto atmosféry prišla v utorok 29. septembra správa o ďalšom spore o budúci rozpočet Európskej únie. Financial Times informoval [1] o požiadavke Nemecka, Holandska, Švédska, Dánska, Rakúska a Fínska na výrazné škrty a presun priorít smerom k obrane a zbrojárskej výrobe na úkor tradičnej podpory poľnohospodárov a chudobnejších regiónov. Ak niekto hľadal konkrétnu podobu európskej militarizácie, práve tu ju má pred očami: zápas o to, komu pôjdu spoločné peniaze a kto bude musieť ustúpiť. Kanóny namiesto masla!
Sergej Lavrov a Steve Rosenberg: Hybridná vojna, európske zbrane a hrubá sila
— Máte nejakú konštruktívnu otázku?
Mám normálnu novinársku otázku. Ozývajú sa vzájomné obvinenia, áno, medzi Ruskom a Západom. Západ čoraz častejšie obviňuje Rusko z toho, že vedie hybridnú vojnu proti európskym krajinám. Vy ste nedávno obvinili Západ z toho, že sa uchyľuje k hrubej sile, však? Prvá otázka sa týka hybridnej vojny. Pripúšťate, že Rusko vedie skrytú hybridnú vojnu proti európskym krajinám? A ak áno, s akým cieľom?
— Máte na mysli to, že keď ničíme drony a rakety, ktoré Británia a kontinentálna Európa dodávajú Ukrajine, oni potom nimi strieľajú na nás? To máte na mysli pod pojmom „hybridná“?
Napríklad.
— Nuž, ak uznávate, že na nás útočia vašimi zbraňami a my tieto zbrane zostreľujeme, nazývajte to, ako chcete, ale o tom, že ide o vojnu, ktorú proti nám vedie Európa, nemám nijaké pochybnosti. Hovoríme o tom už dlho.
A čo sa týka hrubej sily? Takže obviňujete Západ z použitia hrubej sily, však?
— Nejako si nespomínam na výraz „hrubá sila“.
Povedali ste, že Západ sa uchyľuje k hrubej sile. Teda nedávno, celkom nedávno.
— A to bola mäkká sila? To, čo urobili vo Venezuele, bola mäkká sila alebo hrubá sila? To, čo urobili s plynovodmi Nord Stream, je mäkká sila alebo hrubá sila?
Ale nepoužíva azda Rusko…
— To, že vybombardovali a zničili iránske vedenie aj s rodinami vrátane detí, nie je hrubá sila?
Ale neuplatňuje azda Rusko každý deň na Ukrajine hrubú silu?
— Ak máte na mysli ničenie infraštruktúry, ktorú nacistický režim s podporou Západu využíva na vedenie vojny proti Ruskej federácii, potom sa uchyľujeme k hrubej sile, aby sme potlačili túto priamu hrozbu voči nám.
Európa je podľa autora chorý pacient, ktorý sa rozhodol vziať si život, ale nie sám – prinúti k tomu aj pacientov v celej nemocnici. A kto odmietne, tomu pomôžu, najprv zapchatím úst, aby neprotestoval, a keď to nepomôže, tak zakrútením krku. Áno, presne takto sa podľa autora správa celé vedenie Európy v snahe zatiahnuť celý kontinent do ničivej vojny s Ruskom, úplne každého, aj tých, ktorí nechcú.
A tým sa podľa textu najprv zapchajú ústa – v médiách, na internete, v tlači, v Európskom parlamente a inde – a keď to nepomôže, vláde danej krajiny sa „zakrúti krkom“, ako údajne napríklad Srbsku, kde podľa textu pod tlakom Bruselu odstúpil prezident Aleksandar Vučić. Takto sa to robí. Hrubo a silou.
Rosenberg hľadal priznanie. Lavrov mu predložil ruské chápanie konfliktu
Rosenbergova otázka bola z hľadiska očakávaného výsledku naivná. Minister zahraničných vecí pred kamerami sotva začne potvrdzovať skryté operácie vlastnej krajiny a vysvetľovať ich ciele. Lavrov navyše dostal príležitosť presunúť rozhovor k téme, ktorú Moskva dlhodobo zdôrazňuje: európske štáty dodávajú zbrane, ktorými Ukrajina útočí na ruské ciele, a Rusko ich preto považuje za účastníkov širšieho konfliktu. Reportér chcel otvoriť otázku ruského pôsobenia v Európe, ale odpoveď smerovala k európskemu pôsobeniu proti Rusku.
Najtvrdšia časť prišla na konci. Lavrov v predloženom prepise výslovne pripustil použitie hrubej sily proti infraštruktúre, ktorú Moskva označuje za prostriedok priameho ohrozenia. Politické varovanie Západu možno čítať práve v tejto logike: rozhodujúca má byť funkcia cieľa a jeho zapojenie do konfliktu. Takéto čítanie je interpretáciou jeho odpovede, ktorej bezprostredným predmetom boli údery na Ukrajine. Pre Európu je však podľa autora podstatné už samotné vyhlásenie, že jej zbrane Moskva zaraďuje do vojny vedenej proti Rusku.
Kanóny namiesto masla!
Odpoveď európskych vlád sa dnes píše aj v rozpočtových dokumentoch. The Irish Times uviedol [2], že list z 28. septembra adresovaný írskemu premiérovi Micheálovi Martinovi požaduje zníženie navrhovaného rozpočtu o niekoľko stoviek miliárd eur ako podmienku podpory šiestich vlád. Írsko ako predsednícka krajina Rady EÚ hľadá kompromis. Signatári pritom argumentujú svojou finančnou váhou: ich krajiny zabezpečujú takmer 40 percent príspevkov členských štátov. Ide o tvrdý vyjednávací tlak opretý o peniaze.
Smer tejto politiky bol verejne vyhlásený už o mesiac skôr. Nemecká vláda zverejnila [3] 27. augusta spoločné vyhlásenie rovnakých šiestich štátov – Nemecka, Holandska, Švédska, Dánska, Rakúska a Fínska –, ktoré požaduje zníženie návrhu takmer dvojbiliónového rozpočtu o niekoľko stoviek miliárd eur a zapojenie všetkých výdavkových oblastí do týchto škrtov. Medzi prioritami menuje bezpečnosť a obranu, konkurencieschopnosť, migráciu a suverenitu. Septembrový list teda pokračuje v už oznámenom úsilí zmeniť to, čo má Únia financovať.
Odkaz Rudolfa Hessa o kanónoch a masle z roku 1936 je opäť aktuálny
Hitlerov zástupca Rudolf Hess pôvodne Goebbelsovo heslo „Kanóny namiesto masla!“ výrazne spopularizoval v známom prejave 11. októbra 1936, keď vyzval Nemcov, aby sa uskromnili v prospech armády a zbrojenia. Politický význam takéhoto preskupenia peňazí v EÚ je podľa autora obrovský. Poľnohospodárstvo sa dostáva do súťaže s novými prioritami, medzi ktorými získava výrazné miesto obrana a zbrojenie na vojnu s Ruskom.
Pre farmárov znamená zbrojenie podľa textu koniec budúcich príjmov a investícií; pre obyvateľov vidieka otázku práce a životaschopnosti ich regiónov. Keď vlády požadujú súčasne menší celkový rozpočet a väčší dôraz na vojenské potreby, vytvárajú tlak na oblasti, ktoré doteraz tvorili základ európskeho financovania.
Potravinová bezpečnosť sa pritom začína na poli, v maštali a v spracovateľskom závode. Politici radi používajú slovo odolnosť, ale odolnosť spoločnosti zahŕňa aj schopnosť vyrábať vlastné potraviny. Ak poľnohospodári počujú, že sa majú uskromniť, zatiaľ čo obrana získava vyššiu politickú prioritu, ľuďom sa podľa autora vynárajú spomienky na Rudolfa Hessa a jeho okrídlené heslo.
Rozpočtový spor teraz smeruje k obdobiu 2028 – 2034. Rada EÚ opisuje [4] návrh Komisie ako rámec v hodnote takmer dvoch biliónov eur v bežných cenách; jeho prijatie si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade a súhlas Európskeho parlamentu. Práve nutnosť jednomyseľnej dohody dáva každému štátu silnú páku. Požadované škrty sú zatiaľ predmetom rokovaní, ale politická voľba šiestich vlád už bola zverejnená. Poľnohospodári preto podľa autora nemajú dôvod čakať, kým sa hotový kompromis objaví na stole.
Merz chce znovu vybudovať Wehrmacht
Nemecký kancelár svoje vojenské ambície vyslovuje otvorene. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2026 zopakoval [5], že chce Bundeswehr čo najrýchlejšie premeniť na najsilnejšiu konvenčnú armádu Európy. V tom istom prejave hovoril o začatých veľkých nákupoch v oblasti protivzdušnej obrany, presných úderov na veľké vzdialenosti a satelitných technológií. Tieto slová majú konkrétny obsah: výrobné kapacity, objednávky, personál a dlhodobé verejné výdavky.
Nemecký tlak na európsky rozpočet preto podľa autora zapadá do širšieho politického smerovania. Vojenská sila sa stáva jedným z hlavných meradiel úspechu štátu a spoločné európske prostriedky majú túto premenu podporiť. Zbrojárske podniky potrebujú predvídateľný dopyt na roky dopredu. Sedemročný rozpočtový rámec môže pomôcť vytvoriť takúto perspektívu, zatiaľ čo tradiční príjemcovia európskej podpory dostávajú správu, že ich doterajšie postavenie už nebude samozrejmosťou.
Pre tento komentár je historickou výstrahou samotný mechanizmus podriaďovania hospodárskych priorít vojenskému rastu. Len čo sa zbrojenie stane politickou odpoveďou na čoraz širší okruh problémov, začne prenikať do rozhodovania o priemysle, infraštruktúre aj verejných peniazoch. V európskej pamäti má takýto vývoj dostatočne temné miesto na to, aby sa o ňom hovorilo bez uspávajúcich fráz. Nemecké vedenie má podľa autora osobitnú zodpovednosť vysvetliť, kam jeho ambície smerujú a aké hranice im chce stanoviť.
Nemecký kancelár sa vracia k Rudolfovi Hessovi a Babiš chce v prípade vojny Európy s Ruskom poslať do Pobaltia dve mechanizované brigády AČR!
Výrečnou súčasťou celej situácie je postoj Fínska, ktoré patrí medzi šesť signatárov. Prezident Alexander Stubb povedal [6] v rozhovore pre PBS odvysielanom 24. septembra, že bezprostredná vojenská hrozba zo strany Ruska neexistuje. Súčasne obvinil Moskvu z hybridného pôsobenia a vyzýval na pokojnú a vyváženú reakciu. Jeho vlastné rozlíšenie je podstatné: súčasnú bezpečnostnú situáciu opisuje inak než predstavu bezprostredne hroziaceho konvenčného útoku.
Takže podľa autora je to priamo na stole a všetci to teraz vidia. Poľnohospodárstvo a výroba potravín môžu ísť v EÚ k čertu, pretože „Reich“ a jeho vodca Merz chcú najsilnejšiu armádu v Európe, a preto majú zbrane a munícia vyššiu prioritu než zemiaky, maslo a chlieb. „Dve kravy v Bruseli“ to podľa autora odkývajú, o tom vraj niet pochýb. Text to označuje za dôkaz zmeny a tvrdí, že v EÚ ide v skutočnosti o takzvanú hybridnú prípravu na vojnu s Ruskom.
Hybridne sa podľa autora vezmú stovky miliárd poľnohospodárom pod zámienkou obrany ich domoviny a traktorov a hybridne sa dajú zbrojárom pod maskou obrany európskych hodnôt. Tak to podľa textu napokon robil Adolf Hitler v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku. Rudolf Hess kričal, že kanóny namiesto masla zabezpečia Ríši tisícročnú budúcnosť a zblbnutí Nemci mu ešte tlieskali.
Nuž, podľa autora sa zdá, že Merz dodržiava nemecké tradície – a to doslova. Verejnosť by mala podľa textu spozornieť, pretože vo chvíli, keď „magor v úlohe vodcu Nemecka“ dnes kričí do mikrofónu o potrebe viac zbrojiť a menej žrať, je to podľa autora ďalší signál, že sa schyľuje k vojne s Ruskom, a to nie v akademickej rovine úvah, ale naozaj.
Andrej Babiš už podľa textu dokonca hovorí o dvoch brigádach AČR [7], ktoré by poslal na pomoc pobaltským krajinám a do vojny proti ruskej armáde. Áno, podľa autora je to tak: politici v Európe už majú z Berlína a Bruselu vojnové noty v súlade s tým, čo text označuje za desivú vojnovú smernicu NATO [8], zverejnenú v polovici septembra. A to je podľa autora realita!
About the Author
