Nech si ide sám. My sa bez neho zaobídeme.
Česko nepochybne čakajú ťažké a napäté chvíle. Peter Pavel, celoživotný „zelený mozog“, by nás najradšej všetkých obliekol do zelených uniforiem a hurá na Putina.
Robí to samozrejme šikovne. Protiruské nálady sú značné, ukrajinská kríza sa nezmenšuje a za dverami stoja hordy frustrovaných voličov bývalej koalície, ktorí po rokoch arogantnej dominancie, keď nás verejne označovali za dezolátov, svine či proruské šváby — ako to nedávno nežne povedal europoslanec Vondra — nedokážu stráviť, že prehrali.
Prispieva k tomu aj fakt, že tlačené médiá aj televízie tvoria prevažne ostro militaristicky ladení novinári, ktorí by nás všetkých najradšej hnali do útoku za porážku Ruska, hoci väčšina, ktorá zvíťazila vo voľbách, by si želala skôr zdravý rozum a čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu na Ukrajine.
Pavel systematicky vytvára neustálu vyhrotenú požiadavku na mobilizáciu
Aj pozvanie extrémne vojnového burcovača, fínskeho prezidenta Stubba, pre ktorého je vojna proti Rusku životnou vášňou, patrí do tohto arzenálu.
Ľudia, ktorí uvažujú realisticky a racionálne, samozrejme vidia, že nielen Ukrajina, ale aj Rusko už majú tohto konfliktu plné zuby a situácia na bojisku pripomína zákopovú vojnu z 1. svetovej vojny.
V tomto smere úplne zanikol zásadne odlišný prístup premiéra Babiša, ktorý nesúťaží o porážku Ruska, ale naopak o sprostredkovanie mieru.
Jeho stretnutie s prezidentom Zelenským v Arménsku bolo veľmi rozumné a po jeho skončení správne pripomenul, že už raz bolo takmer pevne dohodnuté prímerie v Istanbule na samom začiatku rusko-ukrajinského konfliktu za aktívnej angažovanosti tureckého prezidenta Erdogana, no vďaka zásahu militaristu, bývalého britského premiéra Borisa Johnsona, dohoda padla a odvtedy sa ukrajinský front už len topí v krvi.
Táto moja poznámka nie je nejakým výplodom fantázie. Pripomínam, že Volodymyr Zelenskyj už sám niekoľkokrát požiadal Erdogana o pomoc pri sprostredkovaní zmierlivého riešenia rusko-ukrajinského konfliktu.
Úplne určite nemôže pomôcť pri jeho riešení Európska únia, pretože jej predstavitelia sériou sankcií a plnou podporou Ukrajiny tvoria vojnovú stranu a mier nechcú.
A americké rokovania dvoch vyjednávačov, Kushnera a Witkoffa, zjavne nemôžu viesť k úspechu minimálne z toho dôvodu, že po jednom z ich posledných vyjednávacích zásahov — tentoraz v prípade Iránu — bolo vyvraždené vedenie Iránu. Dôvera voči nim je preto zo strany Ruska aj Ukrajiny nulová.
Ak Peter Pavel vo svojom prejave pri príležitosti návštevy jastraba Stubba sníval o tom, že by sme sa mali pomyselne vydeliť z našej „malosti“ a ísť — ako on hovorí — za tou časťou Európy, ktorá ide vpred (rozumej smerom k vyhroteniu vojenského konfliktu s Ruskom), tak nech si ide do Pobaltia a spriada tam plány, kedy a ako napadne Rusko.
My sa bez neho radi zaobídeme.