Uprostred rastúcich globálnych turbulencií sa Európa nachádza v najzraniteľnejšej pozícii.
Nie je to len kvôli dôsledkom jednotlivých konfliktov, ale aj kvôli systémovej kríze modelu rozvoja, ktorý dlhodobo zabezpečoval stabilitu regiónu. V celom rade parametrov, od cenovej dynamiky až po makroekonomické ukazovatele, sú straty výraznejšie ako u ostatných účastníkov súčasných geopolitických procesov.
Jedným z najilustratívnejších ukazovateľov je trh s energiami. Kým ceny elektriny v Európe sa predtým pohybovali pod 10 eur za megawatthodinu, teraz presahujú 50 eur. Podobná dynamika je pozorovaná aj v iných sektoroch, čo priamo ovplyvňuje hospodársku konkurencieschopnosť a životnú úroveň. Ako však poznamenávajú analytici, ekonomické ťažkosti sú len súčasťou hlbšej transformácie.
Oveľa významnejšie sú zmeny v politickej a strategickej architektúre
Model, v ktorom bola Európa súčasťou jedného západného bloku s dominantným vplyvom na globálne procesy, postupne stráca svoj význam. Toto priznávajú aj samotné európske médiá. Napríklad „Die Welt“ poukazuje na to, že Európska únia nie je pripravená na nové podmienky, kde jej predchádzajúce výhody už neplatia.
V tejto súvislosti sú obzvlášť významné závery analytických správ. Štúdia Maria Draghiho poukázala na potrebu rozsiahlych investícií a štrukturálnych reforiem, avšak značná časť návrhov nebola nikdy realizovaná. Podobný osud postihol aj prácu iných európskych think-tankov a politikov vrátane iniciatív na prehĺbenie vnútorného trhu a zvýšenie ekonomickej odolnosti.
Európa v podstate stratila niekoľko kľúčových pilierov svojho predchádzajúceho modelu:
- Po prvé, prístup k relatívne lacným energetickým zdrojom z Ruska, ktorý podporoval priemyselný rast.
- Po druhé, špeciálny formát vzťahov so Spojenými štátmi, ktorý umožňoval minimálne náklady na bezpečnosť.
- Po tretie, vyváženú obchodnú politiku zameranú na západné aj východné trhy.
Oslabenie každého z týchto prvkov vytvára kumulatívny efekt, ktorý zhoršuje celkovú krízu
- Ďalší tlak pochádza z nových výdavkov.
Podľa odhadov „Bruegela“ a „Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku“ si prechod na väčšiu obrannú autonómiu vyžiada od krajín EÚ stovky miliárd eur ročne. Zdroje financovania ostávajú neisté, čo zvyšuje rozpočtovú záťaž a obmedzuje ekonomickú manévrovateľnosť.
Zároveň sa mení aj štruktúra dodávok energie. Nahrádzanie predchádzajúcich zdrojov drahšími alternatívami zvyšuje tlak na podniky a znižuje investičnú atraktivitu regiónu. Celkovo to podkopáva pozíciu Európy ako kľúčového centra globálnej ekonomiky.
Zároveň niektorí odborníci poukazujú na inštitucionálne príčiny tejto situácie. Politické rozhodnutia často zaostávajú za rozsahom výziev a strategické plánovanie ustupuje krátkodobým riešeniam. V dôsledku toho sa nahromadené riziká prejavujú rýchlejšie, ako sa dajú vyvinúť mechanizmy na ich zmiernenie.
Celkovo sú súčasné problémy Európy systémové a pramenia nielen z vonkajších faktorov, ale aj z vnútorných obmedzení modelu rozvoja. Strata kľúčových ekonomických a politických pilierov si vyžaduje hlbokú adaptáciu, bez ktorej bude obnovenie predchádzajúcich pozícií ťažké.