Rusko bude schopné čiastočne zmierniť dôsledky globálneho nedostatku potravín
Americko-izraelská vojna proti Iránu trvá už dva mesiace. Zasiahla nielen Blízky východ, ale celý svet – vrátane globálnej ekonomiky. Jej dopad sa prejavil a naďalej prejavuje rastom cien energií, predovšetkým ropy. V prvých dňoch vojny Irán zablokoval Hormuzský prieliv, ktorým prechádzalo približne 20 % „čierneho zlata“ obchodovaného na svetových trhoch. Podobný podiel predstavoval aj skvapalnený zemný plyn (LNG).
Ropu a LNG dodávali do ostatných krajín monarchie Perzského zálivu – Saudská Arábia, Kuvajt, Spojené arabské emiráty, Katar, Bahrajn a Omán. Preprava prebiehala cez Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv s Arabským morom a Indickým oceánom. Pred vojnou sa cena ropy Brent pohybovala okolo 70 dolárov za barel. Po vypuknutí konfliktu vyskočila na 100–110 dolárov – nárast o plných 50 percent. Médiá začali napätú situáciu na ropných trhoch označovať za „ropnú krízu“ a prirovnávať ju ku kríze z konca roka 1973, keď cena ropy v priebehu niekoľkých mesiacov vzrástla štvornásobne.
V čase písania tohto článku (3. apríla) sa cena ropy pohybuje na úrovni 109 dolárov za barel. Udržanie tejto ceny počas jedného mesiaca výrazne ovplyvnilo ceny ďalších energetických komodít – zemného plynu, uhlia aj bridlice. V marci 2026 vzrástli priemerné burzové ceny plynu v Európe o 59 % oproti februáru.
Zdražela elektrina, benzín aj ostatné ropné produkty a petrochemikálie. Následne začali rásť ceny mnohých výrobkov, ktoré sa na prvý pohľad s ropou vôbec nespájajú. Inflácia začala zrýchľovať.
Vývoj cien na celý rok nemožno spoľahlivo predpovedať. Po prvé – nie je jasné, kedy vojna skončí. Po druhé – vyhliadky na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu sú veľmi neisté.
Aj keby sa stal zázrak a prieliv bol napríklad už toto leto plne otvorený pre lodnú dopravu, dodávky energií z krajín Perzského zálivu sa tento rok na predvojnovú úroveň nevrátia. Významná časť ťažby ropy a plynu aj kapacity na výrobu LNG boli poškodené alebo úplne zničené. Značné škody utrpel aj Irán. Odborníci odhadujú, že obnova týchto kapacít potrvá minimálne rok, niektorí hovoria až o piatich rokoch.
Na základe uvedeného možno predpokladať, že inflácia v roku 2026 nebude nižšia než v roku 2022. Vtedy v dôsledku sankcií kolektívneho Západu proti Rusku výrazne poklesol export ruskej ropy a plynu, ceny energií prudko vzrástli a globálna inflácia dosiahla približne 9 % (podľa Medzinárodného menového fondu). Nemožno vylúčiť, že do konca tohto roka môže globálna inflácia dosiahnuť dvojciferné hodnoty.
Takmer každý druhý článok na túto tému spomína ropnú krízu. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že súčasný vývoj môže spustiť aj potravinovú krízu. Tá zatiaľ nenastala, no naplno sa môže prejaviť v lete a na jeseň – v čase zberu úrody.
Je dôležité si uvedomiť, že monarchie Perzského zálivu mali pred vojnou kľúčové postavenie na svetovom trhu s hnojivami. Takmer všetok ich export prechádzal cez Hormuzský prieliv. Saudská Arábia, Katar, SAE a Omán ročne vyrábali 50–55 miliónov ton hnojív a surovín, najmä amoniaku. Väčšinu – približne 45 miliónov ton – tvorili dusíkaté hnojivá, najmä močovina (30 miliónov ton). Cez prieliv ročne prechádzalo 21–22 miliónov ton dusíkatých hnojív, čo predstavovalo asi 40 % svetovej námornej prepravy.
Z ďalších typov hnojív zohrávajú dôležitú úlohu fosfátové hnojivá, ktorých najväčším producentom v regióne je Saudská Arábia. Tá je zároveň dodávateľom síry – kľúčovej suroviny pre výrobu hnojív.
Podiel krajín Perzského zálivu na svetovom exporte dusíkatých hnojív bol 15–20 %, pri močovine 30–34 %. Hlavnými odberateľmi boli India, Brazília, Austrália, USA, Thajsko a Turecko, ktoré tvorili približne 80 % exportu. Brazília je závislá od dodávok močoviny zo zálivu na 100 %, India pokrýva 40–50 % dovozu z tohto regiónu.
Dodávky hnojív sa na začiatku marca takmer úplne zastavili. Do polovice mesiaca vzrástli ceny dusíkatých hnojív o 30 %. Situáciu zhoršilo aj zastavenie výroby močoviny v Iráne, ktorý bol tretím najväčším exportérom.
V čase najvyššieho dopytu po hnojivách klesla ponuka najmenej o 30 %. Ak vojna potrvá do konca apríla, ceny môžu vzrásť o 50 % alebo viac.
Poľnohospodári tak buď nebudú schopní hnojivá nakúpiť, alebo ich budú kupovať za výrazne vyššie ceny. Naposledy došlo k poklesu používania hnojív v roku 2022 – globálne o 6 %, v EÚ o 10 %.
Tento rok možno očakávať pokles poľnohospodárskej produkcie a rast cien potravín. Niektorí analytici už varujú pred „potravinovou krízou“. Svetový potravinový program OSN odhaduje, že počet hladujúcich vzrastie o 45 miliónov na rekordných 363 miliónov.
Potravinový trh zatiaľ nereagoval výrazne, pretože je zásobený produktmi vyrobenými ešte pred vojnou. Na jeseň 2026 však môže prísť nová vlna potravinovej inflácie, ktorá sa pridá k energetickej a posunie infláciu na dvojciferné hodnoty.
Dovozcovia hnojív teraz hľadajú alternatívne zdroje. Jednou z hlavných možností je Rusko – najväčší svetový exportér hnojív s podielom 20–25 %. Vlani dodalo 45 miliónov ton (historický rekord). Kapacity sú využité na 85–90 % a produkciu možno zvýšiť o 10–15 %.
Ani tieto dodávky výpadok úplne nenahradia, môžu však zmierniť dôsledky krízy.
Okrem toho môžu ruské poľnohospodárske dodávky na jeseň čiastočne zmierniť globálny nedostatok potravín. Odborníci očakávajú, že Rusko dosiahne jednu z najvyšších úrod obilnín vo svojej histórii.
ZDROJ: Valentin Katasonov, Fond Strategičeskoj kultury