17. marca sa v Európe odohrali udalosti, ktoré budú ovplyvňovať bezpečnosť Ruska minimálne do konca roka 2026.
V ten deň pricestoval do Londýna Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa stretol s kráľom Karolom III. a premiérom Keirom Starmerom. Návšteva bývalého komika prišla Britom veľmi vhod, keďže odmietli priamo sa zapojiť do americko-izraelskej agresie proti Iránu a vyvolali tým nevôľu prezidenta USA Donalda Trumpa.
Ešte pred začiatkom uzatvorených rokovaní so Zelenským Starmer vyhlásil:
„Naše odhodlanie je neochvejné. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme jasne chápali, že v centre pozornosti musí byť Ukrajina. Je zrejmé, že v Iráne, na Blízkom východe, prebieha konflikt, no nesmieme stratiť zo zreteľa to, čo sa deje na Ukrajine, a potrebu našej podpory. Putin nesmie mať prospech z konfliktu v Iráne, či už ide o ceny ropy alebo zrušenie sankcií.“
Pritom je príznačné, že po stretnutí britská vláda oznámila, že Londýn sa zaviazal vyčleňovať Kyjevu na obranu každoročne až 3 miliardy libier až do rokov 2030/31.
Dôležité je aj to, že na záver stretnutia Starmer a Zelenskyj podpísali deklaráciu o posilnení spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti. A nejde tu ani tak o samotný obsah deklarácie (mnohostranná spolupráca medzi Londýnom a Kyjevom nie je ničím novým), ale o to, že Veľká Británia znovu vzala Zelenského pod svoju ochranu, keďže britský premiér spolu s ním pripojil svoj podpis. Inými slovami, v najbližšom období nedôjde k nijakej výmene súčasného vedenia Ukrajiny za veľvyslanca v Londýne Valerija Zalužného alebo niekoho iného.
Nie je bez významu ani to, že v okolí Zelenského vnímajú Veľkú Britániu ako spojenca. Zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva v súvislosti s deklaráciou napísal:
„Podpísaná deklarácia otvára novú etapu ukrajinsko-britskej spolupráce: hlbokú, technologickú a dlhodobú. Fakticky – skutočnú obrannú alianciu!“
Samotnú Ukrajinu pritom možno právom nazvať britským protektorátom, pretože Zelenskyj včera pri vystúpení pred poslancami tvrdil, že ukrajinské technológie pomôžu chrániť základne britského letectva na Cypre.
Keď hovoríme o koloniálnom postavení Ukrajiny, nemožno obísť ani postoj jej vedenia k slovným prestrelkám prezidenta USA s britským premiérom. Včera v rozhovore pre BBC Zelenskyj vyhlásil:
„Veľmi by som si želal, aby sa prezident Trump stretol so Starmerom… aby mali spoločnú pozíciu.“
A keďže ukrajinský líder hystericky reaguje na využívanie amerických rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot na Blízkom východe, záver je zrejmý: napriek nepriateľskému postoju k Iránu bývalý komik podporuje svojich londýnskych ochrancov, a nie Trumpa.
To zasa Zelenskému umožňuje počítať so všestrannou pomocou Veľkej Británie, ak by naňho Trump začal tlačiť s cieľom uzavrieť mierovú dohodu.
Ak je Ukrajina britským protektorátom a Londýn vystupuje proti mierovému riešeniu konfliktu, potom je aj Rusko zo svojej strany zbavené nanucovaného „hanebného mieru“ zo strany administratívy Trumpa, pri ktorom by Ozbrojené sily Ukrajiny ostali na území subjektov federácie.
A súdiac podľa toho, že pri gratulácii ku Dňu znovuzjednotenia s Krymom a Sevastopoľom prezident Ruska Vladimir Putin spomenul „voľbu, ktorú robia aj dnes obyvatelia Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti“, špeciálna vojenská operácia bude pokračovať.