Tvrdí, že fanatikmi sú Hamas a Irán – čoraz viac je to však samotný Izrael, kto sa vydáva na náboženskú krížovú výpravu.
Zobudila som sa o druhej hodine ráno a nebola som si istá, či zvuky, ktoré počujem, sú sirény protivzdušného poplachu, alebo davy v neďalekých synagógach, kde sa do neskorej noci spievalo a tancovalo pri oslavách sviatku Purim.
Tisíce izraelských Židov vyšli v stredu do ulíc Jeruzalema napriek pokynom polície a Veliteľstva domáceho frontu.
Po celom meste je mešita Al-Aksá už piaty deň zatvorená – uprostred Ramadánu – pod zámienkou, že prebieha vojna a verejné modlitby sú príliš nebezpečné.
Na krátky okamih zachvátila Izrael karnevalová atmosféra. Poslankyňa Knesetu Limor Son Har-Melech sa prezliekla za kata. Jej strana je hlavným sponzorom návrhu zákona, ktorý sa momentálne prerokúva v Knesete a ktorý by zaviedol trest smrti pre palestínskych väzňov odsúdených za vraždu.
Bola to oslava alebo vojna?
Etsiq, ktorý pracuje v potravinárstve v Jeruzaleme, má vlastnú teóriu o tom, prečo sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozhodol práve v tomto čase bombardovať Irán: aby to pripomenulo zabitie Hamana z purimského príbehu v Knihe Ester, ktorá sa počas sviatku verejne predčítava.
Haman, dvoran perzského kráľa z čias Achajmenovskej ríše, bol odhalený ako strojca sprisahania namiereného proti židovskému ľudu a po zásahu Mordechaja bol popravený obesením.
Keď som sa Etsiqa opýtala, ako sa vyrovnáva so súčasnou krízou, odpovedal: „Máme radi vojny. Je to napokon dobré aj pre potravinársky sektor.“
Zmena naratívu
Etsiq rozhodne nie je sám. Sociálne siete sú zaplavené obrázkami zosnulého iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího digitálne premeneného na moderného Hamana. Jeden z obrázkov ho zobrazuje s „Hamanovými ušami“ – odkazom na hamantašen, trojuholníkové sladkosti, ktoré Židia počas Purimu tradične jedia.
Mnohé izraelské spravodajské weby sa tiež pýtajú, či sa história neopakuje. Avri Gilad, dlhoročná televízna osobnosť spravodajského programu stanice Channel 12, moderoval v utorok svoju reláciu prezlečený za pilota.
Gilad vyhlásil, že sa píše nová kapitola Knihy Ester: „Je úžasné, že prichádza po 2 000 rokoch a že je to v skutočnosti to isté… celý príbeh sa uzatvára v ohromujúcom historickom meradle.“
Ak chcú Izraelčania skutočne premeniť túto situáciu na náboženský boj, mali by zvážiť sily islamského sveta, ktoré by sa proti nim mohli zdvihnúť.
Izrael postupne mení svoj ústredný naratív: príbeh o štáte vzniknutom ako dôsledok holokaustu ustupuje do úzadia. Namiesto neho sa presadzuje nový jazyk, ktorý na ospravedlnenie vízie Veľkého Izraela využíva biblické príbehy.
V predvečer Purimu navštívil Netanjahu miesto iránskeho raketového útoku v Bejt Šemeši pri Jeruzaleme, pri ktorom zahynulo deväť Izraelčanov.
Krátko nato napísal na sieti X (predtým Twitter): „V tomto týždni v paraše čítame: ‚Pamätaj, čo ti Amalek urobil.‘ Pamätajme a konajme.“
Toto prirovnanie k biblickému nepriateľovi židovského ľudu bolo použité už skôr – po útoku Hamasu 7. októbra 2023.
Pred príchodom premiéra objavil miestny obyvateľ tallit – židovský modlitebný šál –, ktorý raketový útok zázračne prežil.
„Všetko okolo je spálené a jedine tallit a Jalkut Josef ostali neporušené. Je to zázrak – poďme sa spoločne pomodliť,“ povedal.
Podobne sa vyjadrujú aj vládni ministri. Orit Strook, ministerka pre záležitosti osád, povedala v rozhlasovom rozhovore: „Keď mi premiér volal, povedala som mu, že je príznačné, aby sa to stalo na šabat Zachor, keď čítame o vyhladení Amaleka.“
Netanjahu údajne odpovedal: „Tentoraz si nielen pamätáme a čítame – tentoraz konáme.“
Prekročené hranice
V koalícii opierajúcej sa o náboženské strany vyjadrujú podobné názory aj ďalší členovia Netanjahuovej vlády.
Poslankyňa Knesetu Michal Woldiger zo strany Náboženský sionizmus povedala izraelskému rádiu „Tvoríme históriu. Vstupujeme do Biblie. Sú to výnimočné a posvätné dni pre ľud Izraela – všetko ide tak, ako má.“
Tento naratív o židovskom národe mstiacom sa za biblickú minulosť je natoľko silný, že ho preberajú aj sekulárni politici.
Julija Malinovská, poslankyňa Knesetu zo sekulárnej opozičnej strany Jisra’el Bejtenu, reagovala na atentát na Chameneího slovami: „Moderný Haman bol zlikvidovaný.“
Fantázia Veľkého Izraela sa stáva regionálnou nočnou morou.
Aj Jair Lapid, opozičný líder a symbol izraelského sekularizmu, sa prihlásil k myšlienke Veľkého Izraela slovami: „Sionizmus vychádza z Biblie. Náš mandát na Zemi Izraela je biblický.“
Táto myšlienka nadobúda čoraz výraznejšie intelektuálne aj politické konotácie. Eitan Lasri, bývalý poradca Netanjahua, napísal na webe Channel 14: „Štát Izrael opäť čelí hrozbe z rovnakého historického javiska – tentoraz v podobe iránskeho režimu.“
A uzavrel: „Kampaň Purim je bojom medzi túžbou ničiť a právom žiť. Rovnako ako v dňoch Mordechaja a Ester sa hrozba premenila na víťazstvo – tak aj v našej generácii môžeme hrozbu premeniť na príležitosť.“
Po 75 rokov bol tento konflikt rámovaný ako spor o pôdu – a ako taký mal svoje parametre, definície aj hranice. Bol to boj za oslobodenie palestínskej pôdy od okupácie. Pôda je predmetom rokovaní; náboženstvo nie.
Tieto hranice sú teraz systematicky prekračované. Ak chcú Izraelčania naozaj premeniť túto situáciu na náboženský boj, musia domyslieť dôsledky. Musia zvážiť sily islamského sveta, ktoré by sa mohli zdvihnúť, aby im čelili.
Palestínčania dnes nebojujú len proti vojenskej okupácii – bojujú aj proti silnejúcemu mesiášskemu náboženskému fundamentalizmu.
Izraelu sa doteraz darí prezentovať sa pred západným publikom ako západná demokracia. Tvrdí, že náboženskými fanatikmi sú Hamas a Irán. Čoraz viac je to však práve Izrael, kto vedie náboženskú vojnu.
ZDROJ: Middle East Eye, Lubna Masarwa / Haaretz / Al Jazeera / Controinformazione