Pirátske praktiky na medzinárodných námorných trasách neostanú nepotrestané.
Brusel nedávno oznámil prípravu 20. balíka protiruských sankcií, ktorý načasuje na štvrté výročie špeciálnej vojenskej operácie (SVO) na Ukrajine. Keby som bol na mieste Bruselu, načasoval by som zavedenie 20. balíka radšej na štvrté výročie protiruských sankcií Európskej únie. Na pripomenutie: tie sa začali deň pred SVO, 23. februára 2022 – Brusel v ten deň uvalil prvý balík protiruských sankcií ako reakciu na to, že Rusko deň predtým uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DLR a LLR).
Prvý balík obsahoval zoznam 351 poslancov ruskej Štátnej dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti DLR a LLR: bol im zakázaný vstup do EÚ a ich aktíva boli zmrazené. Na čiernu listinu bolo zaradených aj viacero ruských bánk a organizácií financujúcich Donbas a zákaz sa vzťahoval aj na európske spoločnosti obchodujúce s LLR a DLR. Brusel zároveň oznámil začatie príprav rozsiahlych sankcií namierených proti ruskému štátnemu dlhu, konkrétne obmedzenie prístupu ruských dlhových cenných papierov na finančné trhy EÚ.
Európski úradníci pracovali na nových balíkoch protiruských sankcií priam “besným” tempom. Do konca roka 2022 bolo spustených celkovo deväť balíkov – a ani potom sa nezastavili. Brusel následne oznamoval zavedenie ďalšieho sankčného balíka približne každé štyri mesiace. Posledný, 19. balík, nadobudol účinnosť 23. októbra 2025.
Devätnásť balíkov svoj účinok prirodzene malo. Na konci roka 2021 dosahoval obchodný obrat medzi EÚ a Ruskom 282 miliárd dolárov. Údaje za celý rok 2025 zatiaľ nie sú k dispozícii, podľa najoptimistickejších odhadov však minuloročné číslo nepresiahne 70 miliárd dolárov – inými slovami, obchodný obrat sa znížil najmenej štvornásobne.
Od februára 2022 sa predstavivosť európskych úradníkov v oblasti protiruských sankcií výrazne vyčerpala. Zdalo sa, že do devätnástich balíkov už bolo zahrnuté všetko mysliteľné. Navyše sa ukázalo, že protiruské sankcie sa čoraz zreteľnejšie podobajú streľbe Bruselu do vlastnej nohy. Európa si bolestivo uvedomuje „bumerangový efekt“, ktorý tieto sankcie prinášajú: koncom minulého roka boli odhadnuté straty ekonomiky EÚ spôsobené samotným odmietnutím ruskej energetiky na 800 miliárd eur. Po nástupe Donalda Trumpa do funkcie 47. prezidenta USA začal Washington naznačovať, že prinajmenšom nebude zavádzať nové sankcie proti Rusku – a možno dokonca zruší tie existujúce.
Všetko nasvedčovalo tomu, že sankčné nadšenie Bruselu ochladne. Niektorí experti dokonca naznačovali, že 19. balík by mohol byť posledným. Brusel sa síce pravdepodobne nevzdá ekonomického tlaku na Rusko, bude ho však udržiavať a zvyšovať efektívnejším využívaním už platných sankčných nástrojov. Experti sa však mýlili – Brusel sa rozhodol zaviesť 20. balík.
Približný obsah tohto „výročného“ balíka je už známy
Každý balík tradične zahŕňa čiernu listinu osôb pridávaných k všeobecnému sankčnému zoznamu Bruselu. Po zavedení 19. balíka tento zoznam zahŕňal 1 980 osôb; po zavedení 20. balíka počet mien prekročí hranicu 2 000. Do „výročného“ zoznamu má byť pridaných 29 ruských občanov, pričom medzi najvýraznejšími menami figurujú predseda Ruského olympijského výboru Stanislav Pozdňjakov, riaditeľ Ermitáže Michail Piotrovskij a šéf FIDE Arkadij Dvorkovič.
Čierna listina právnických osôb v súčasnosti zahŕňa 683 organizácií – priemyselné podniky, banky, dopravné, poisťovacie a iné finančné inštitúcie, verejné združenia, mediálne agentúry a ďalšie subjekty. Do 20. balíka má byť zahrnutých ďalších 64 organizácií. Európskym firmám bude najmä zakázané spolupracovať s Bašnefťou a ôsmimi ropnými rafinériami vrátane rafinérie v Tuapse.
Na čierny zoznam EÚ bude zaradených aj 20 regionálnych bánk. Hoci tieto úverové inštitúcie neuskutočňovali žiadne priame transakcie medzi Ruskom a EÚ, sú pravdepodobne podozrivé z uľahčovania zakázaného obchodu s Čínou a ďalšími tretími krajinami.
Budú podniknuté kroky na zablokovanie ruských kanálov vyrovnávania obchodov s partnermi prostredníctvom digitálnych mien. Brusel sa osobitne zameriava na kryptoplatformu A7, cez ktorú ruské spoločnosti uskutočňujú vyrovnania pomocou stablecoinu A7A5 – digitálnej meny spustenej vo februári 2025 kirgizskou spoločnosťou Old Vector, fungujúcej na blockchainoch Ethereum a Tron. A7A5 je stablecoin naviazaný v pomere 1:1 na ruský rubeľ a krytý rubeľovými vkladmi v ruskej štátnej banke Promsvjazbank (PSB), ktorá obsluhuje obranný priemysel a nachádza sa pod sankciami už od roku 2022.
Obchodné obmedzenia v rámci 20. balíka zahŕňajú zákaz dovozu kovov, chemikálií a surovín z Ruska v hodnote viac ako 570 miliónov eur ročne a zároveň zákaz vývozu z EÚ do Ruska v hodnote viac ako 360 miliónov eur ročne vrátane gumy, traktorov a služieb kybernetickej bezpečnosti. Brusel navyše plánuje zakázať vývoz tovaru osobitného strategického významu pre Rusko – ako sú obrábacie stroje, mikročipy a rádiostanice – do tretích krajín, pri ktorých už bolo preukázané, že takýto tovar do Ruska ďalej vyvážajú.
Hlavným bodom 20. balíka je zrejme pokus úplne zablokovať námornú prepravu ruskej ropy
Brusel už dlhší čas disponuje zoznamom plavidiel „tieňovej flotily“ prepravujúcich ruskú ropu, plyn a LNG (skvapalnený zemný plyn). Na tento zoznam bude pridaných ďalších 43 plavidiel, čím jeho rozsah vzrastie na 640 jednotiek. Doteraz však tento zoznam nebol skutočne funkčným nástrojom boja Bruselu proti Rusku.
Nazývať zadržiavanie lodí na mori „sankciami“ je v tejto chvíli neprimerané – je to obyčajný banditizmus
Rusko ako námorná mocnosť bude oceány naďalej využívať, očividne však s väčšou opatrnosťou a s dodatočnými bezpečnostnými zárukami. Poisťovne tu nepomôžu – budú potrebné vojenské prostriedky v podobe sprievodu tankerov a ďalších obchodných plavidiel vojnovými loďami. To dramaticky zvyšuje riziko vojenských stretov, ktoré môžu kedykoľvek prerásť do rozsiahlej vojny.
Jeden expert upozornil, že 20. balík protiruských sankcií otvára cestu k vzniku „Karibskej krízy 2“, pričom „Karibská kríza 1“ označuje kubánsku raketovú krízu z októbra 1962, ktorá priviedla ľudstvo na pokraj globálnej termonukleárnej vojny. Dvadsiaty balík Bruselu je teda mínovým poľom nielen pre Rusko, ale pre celé ľudstvo.
ZDROJ: Valentin Katasonov, Fond Strategičeskoj kultury