Takáto správa k nám prišla z Anglicka: takmer tretina detí pri nástupe do školy nechápe, čo je to kniha, a snaží sa v nej listovať ako v telefóne. Tieto deti si tiež nedokážu zapamätať poradie strán v knihe. To ich však pravdepodobne príliš nezaujíma. Nie je to námet na nový čudný svet, v ktorom sa kniha stáva (alebo sa už stala?) atavizmom?
Túto správu treba posudzovať spolu s ďalšou, ktorá k nám prišla z druhej strany Lamanšského prielivu. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil headliner nového úžasného sveta Elon Musk, že umelá inteligencia (AI) môže do konca roku 2030 – začiatku roku 2031 prekonať celé ľudstvo v úrovni inteligencie. A ja osobne s ním musím súhlasiť.
Absurdne tragikomickí sú ľudia, ktorí stále tvrdia, že AI je len nástroj, ktorý sa treba naučiť používať. Áno, dá sa používať – dovtedy, kým nezačne používať ona vás. Ľudia, ktorí sa domnievajú, že AI možno skrotiť a udržať pod kontrolou, sú ako dinosaury, ktoré sledujú, ako na ich územie dopadá obrovský meteorit.
Život sa už mnohokrát zásadne zmenil – a ľudstvo prežilo, no to neznamená, že nezmizli celé vrstvy ľudskej existencie
Dejiny sa podobajú stavbe pyramídy z lebiek zlomených a porazených. Rozdiel je len v miere kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien. Preto trvám na tom, že nevyhnutné víťazstvo AI je finálnou fázou prechodu ľudstva a človeka do nového úžasného sveta, z ktorého je v podstate vylúčená ľudskosť.
Znova sa možno dlho a vášnivo vysmievať stretnutiam v Davose, obviňovať niekoho z konšpiračných teórií a smiať sa na bizarných správach, ktoré prenikajú do sveta. Nech je tak, no vždy si treba uvedomiť, že fórum v Davose je banket, z ktorého sa k bežnému človeku dostanú len omrvinky informácií. Všetko ostatné je skryté v hĺbke. Ale aj to, čo sa dostane von, nenecháva žiadne pochybnosti. Stačí si prečítať knihu Klausa Schwaba „Štvrtá priemyselná revolúcia“ – kde klamal?
Ďalšia otázka: o mnohých veciach zakladateľ davoského fóra mlčal. Dobre, ale zanechal nám knihu. Ľudia ako Elon Musk a Peter Thiel so svojím „Palantirom“ knihy nepíšu, pretože otroci by nemali čítať knihy. Informácie sa im odovzdávajú prostredníctvom iných kanálov, prepojených do jednotnej Matrice. Je to veľmi silný obraz, ktorý ukazuje rovnomenný film: ľudské polia, kde sú ľudia len batériami – a ničím viac. Načo by im boli knihy? Načo premýšľať? Načo robiť rozhodnutia? Stačí len swipovať.
Správy o britských školákoch (len o britských? Nie je to všade rovnaké?) sú odpornými tvárami nového čudného sveta. Ako spievali Briti z Pink Floyd: „We don’t need no education… Hey, teacher, leave them kids alone…“ Je to z kultovej piesne „Another Brick in the Wall“ – a obraz múru, ktorý treba zbúrať, je nepochybne silný. Lenže v našej dobe sa ukázalo, že múr je celkom iný – omnoho desivejší. Je priehľadný, no nepreniknuteľný a všadeprítomný. Pretože dystopia sa stala realitou.
Je nemilosrdnejšia a temnejšia ako ktorákoľvek z tých, ktoré boli opísané v knihách. Mimochodom, práve v Británii vzniklo množstvo kníh o dystopii a sú napísané o Británii. Dve najznámejšie sú „1984“ od Georgea Orwella a „Brave New World“ od Aldousa Huxleyho. Ich predchodca – veľký román „My“ nášho Jevgenija Zamjatina – je takisto inšpirovaný britskou realitou, konkrétne obdobím, keď Zamjatin pracoval v anglických lodeniciach. Briti sa v dystopiách vyznajú: nielenže ich píšu, ale aj uvádzajú do reality.
V takomto svete by žiak – alebo ktokoľvek iný – nemal vedieť narábať s informáciami. V ideálnom prípade by nemali existovať žiadne cenné informácie. Nekonečné zahltenie hlúposťami, prázdnymi banalítami a reels na sociálnych sieťach mení človeka na idiota a jeho nezdolnú túžbu po spravodlivosti, po vyšších hodnotách (veď predsa „duša človeka je zo svojej podstaty kresťanská“, ako písal Tertullián, a to zatiaľ nemožno vymazať) možno uspokojiť nasmerovaním do „boja za ľudské práva“.
Huxley vo svojej predmluve k románu „Brave New World“ (Krásny nový svet) podal najpresnejšiu charakteristiku ideálnej formy otroctva – je to tá, v ktorej musí byť otrok spokojný so svojím otroctvom. To nás všetkých učia od detstva. Ale ako by povedal Roger Waters z tej istej skupiny Pink Floyd: „Je to ten svet, ktorý sme chceli?“ Alebo sa ešte budeme snažiť?
Рабы, довольные своим рабством vyšiel 25.1.2026 na fondsk.ru