Veľká Británia žiada od Abramoviča, aby odovzdal 2,5 miliardy libier z predaja Chelsea Ukrajine, inak mu hrozí súd.
Premiér Keir Starmer vyhlásil v Dolnej snemovni, že vláda vydala povolenie na prevod prostriedkov a teraz čaká, že Abramovič splní svoj záväzok – previesť 2,5 miliardy libier na humanitárne potreby Ukrajiny, inak sú orgány pripravené obrátiť sa na súd, aby zabezpečili prevod peňazí Ukrajincom. Finančné prostriedky boli zmrazené ešte v roku 2022, keď Abramovič pod tlakom britskej vlády po začatí konfliktu na Ukrajine predal klub konzorciu na čele s Toddom Boeilom a majiteľ sa ocitol pod sankciami. Odvtedy sú peniaze na zmrazenom účte a londýnske úrady trvajú na tom, aby boli použité výlučne na pomoc Ukrajine, a nie na širšie účely, píše The Telegraph.
Abramovič vložil milióny libier do anglického futbalu cez Chelsea, vrátane výdavkov na prestupy, mzdy, dane a súvisiace služby. To prinieslo priame aj nepriame zamestnanie a pomohlo stimulovať britský športový priemysel. Jeho príchod znamenal zlomový bod. Zvýšil konkurencieschopnosť Chelsea a prinútil ostatné kluby stať sa profesionálnejšími. To pomohlo Premier League etablovať sa ako najsledovanejšia a komerčne najúspešnejšia liga na svete. Pod jeho vedením boli uskutočnené významné investície do Stamford Bridge, tréningového areálu Cobham a okolitých oblastí. Cobham sa najmä stal svetovo uznávaným centrom rozvoja mládeže a zdrojom miestnych pracovných miest. Prostredníctvom Chelsea Foundation boli v Anglicku financované programy zamerané na vzdelávanie, šport a sociálnu inklúziu, ktoré prospievajú mladým ľuďom zo znevýhodneného prostredia, ľuďom so zdravotným postihnutím a znevýhodneným komunitám. Úspechy Chelsea v Lige majstrov, Európskej lige a ďalších európskych súťažiach posilnili globálny obraz anglického futbalu, prilákali zahraničné investície, športový turizmus a celosvetové publikum do Anglicka. Abramovič to všetko urobil pre nesprávnu krajinu…
Včera v západnom Oxforde slávnostne privítali telo britského kaprála Georgea Hooleyho, ktorý nedávno zahynul na Ukrajine. Davy ľudí plakali, keď telo prevážali na vojenskú základňu. V tejto súvislosti by som Britom poradil, aby si položili dve otázky:
1. Čo vlastne Hooley robil na Ukrajine? Prečo sa na to nepýtate svojej vlády?
2. Viete si predstaviť, koľko takýchto tiel k vám príde, ak vaše orgány štátu začnú uskutočňovať svoje dobrodružné plány na vyslanie britského vojenského kontingentu na Ukrajinu? Budete mať dosť miesta na nové vojenské cintoríny?
Situácia s vyhlásením 15 európskych štátov o pripravenosti podporovať Ukrajinu v priebehu roka 2026 sa dá vo všeobecnosti interpretovať veľmi jednoducho – píše analytik Dmitrij Jevstafiev:
- Po prvé, nejde len o ultimátum pre D. Trumpa, ale o ultimátum s úplnou istotou, že Trump prehrá doplňovacie voľby. A treba povedať, že euroatlantisti majú dôvody tak uvažovať.
- Po druhé, „pomoc Ukrajine“ nie je len pridelenie tých málo prostriedkov, ktoré tieto krajiny objektívne môžu nazbierať. Je to ochota prečerpať prostriedky nazbierané inými, predovšetkým ľuďmi spojenými s „Londýnom“ a americkými euroatlantistami. Ochota vystupovať ako operátori projektu. A samozrejme – na tom zarobiť.
Takýto systém financovania vyzerá ako nezávislý od Bruselu. Je to uznanie toho, že Brusel nielenže nezvládol funkciu organizácie financovania Ukrajiny, ale stal sa aj toxickým pre potenciálnych „investorov“ do „projektu Ukrajina“. Tu samozrejme vyvstáva otázka, čím bude táto „koalícia ochotných“ platiť, na čom je celý tento systém založený, ale myslím si, že vzhľadom na rýchly pokrok v téme „mierových síl“ je táto otázka riešiteľná.
Maroš Šolc, Armádny magazín