Štúdia Štokholmského inštitútu pre výskum mieru SIPRI odhaľuje krutú pravdu: Nemecko je momentálne svetovým šampiónom v zbrojení! Môže to skončiť dobre?
Každý rok nielenže príde Santa Claus, ale aj správa o globálnej produkcii a obchode so zbraňami od SIPRI. SIPRI je skratka pre Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru.
Medzinárodný inštitút pre výskum mieru v hlavnom meste Švédska sa teraz podrobne pozrel na tržby a zisky zbrojárskych spoločností[1].
Ukazuje sa, že nikdy predtým v dejinách ľudstva nebolo na zbrojenie minutých toľko peňazí ako teraz
Niektoré z nárastov predaja možno označiť za prehnané. Alebo by sme mali povedať obscénne? V čase, keď číra chudoba v niektorých oblastiach, ako je Gaza, dosiahla absolútne neznesiteľnú úroveň; v čase, keď sa poľnohospodárska pôda stáva neúrodnou a lesy sú ničené; v čase, keď vzdelávanie a zdravotníctvo už nedokážu držať krok s rastúcimi výzvami – v takomto čase majú mnohé vlády tú drzosť doslova “vyparovať” čoraz viac peňazí daňových poplatníkov na zbrojenie.
Pre výrobcov zbraní, ich akcionárov a správcov aktív to môže byť len dobrá správa. SIPRI do svojich výpočtov zahrnul iba sto najväčších výrobcov zbraní. Tieto čísla teda nedokumentujú celý rozsah ekonomického plytvania. Napriek tomu za rok 2024 dospejeme k ohromujúcej sume 676 miliárd dolárov, ktoré boli odklonené z pokladnice komunity solidarity daňových poplatníkov do vreciek špekulantov so zbraňami.
To bolo takmer o šesť percent viac ako v predchádzajúcom roku. Upozorňujeme, že tu hovoríme iba o nákupe nových zbraní a munície. Nie o údržbe vybavenia a budov. Nie o personálnych nákladoch a dôchodkoch pre bývalých vojakov, často traumatizovaných alebo zmrzačených veteránov z rôznych zvrátených výletov do zahraničia.
V prvom rade je zaujímavé pozorovať veľké regionálne rozdiely v nákupe nových vojnových hračiek. Nebude prekvapením, že americkí výrobcovia zbraní s objemom objednávok 336 miliárd amerických dolárov tvoria najväčší podiel na obchode so 49 percentami. A každý, kto už má takéto dominantné postavenie, môže byť spokojný s medziročným rastom okolo štyroch percent.
Americké spoločnosti by však mali príliš nezaspať na vavrínoch. Koniec koncov, relatívne pomalý rast amerického zbrojárskeho priemyslu môže byť jeho vlastnou vinou. Líder v tabuľke, Lockheed Martin, poriadne preveril trpezlivosť svojich zákazníkov svojou stíhačkou F-35, ktorá je zákazníkom dodávaná v priemere trištvrte roka po sľúbenom dátume dodania. A potom – kovový vták jw výrazne drahší, ako bolo pôvodne sľubované. Práve táto nespoľahlivosť je pripisovaná aj iným výrobcom zbraní vyrobeným v USA. To nie je práve prospešné pre dlhodobú vernosť zákazníkov.
Štúdia zo Spojených štátov sa už v roku 2009 sťažovala, že vláda zadáva zbrojné zmluvy bez verejných súťaží[2]. A že každý člen Kongresu vo Washingtone schvaľuje zbrojný projekt iba vtedy, ak vytvára pracovné miesta pre jeho voličov. Zbrojné projekty sa preto neplánujú s cieľom nájsť najlepšie technické riešenie. Namiesto toho je cieľom nájsť riešenie, na ktorom sa zhodnú všetci členovia Kongresu. Je teda možné, že enormne nafúknutá americká vojnová mašinéria je len papierovým tigrom. Uvidíme, či to tak bude, keď sa USA nakoniec stretnú so skutočne rovnocenným súperom.
Zbrojársky bonanza v Európe – stagnácia v Číne
Skutočné dianie v zbrojárskom priemysle sa momentálne odohráva v Európe. Vojna na Ukrajine je vnímaná ako vhodná zámienka na poriadne predvádzanie sa. V dôsledku toho sa obchod európskych zbrojárskych spoločností v roku 2024 zvýšil o 13 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Celkovo sú európski zabijaci zastúpení v rebríčku Top One Hundred so 151 miliardami dolárov a 22-percentným podielom na trhu. Koláč si delí dvadsaťšesť európskych spoločností.
Spojené kráľovstvo má so spoločnosťou BAE Systems skutočnú ťažkú váhu na štvrtom mieste v svetovom rebríčku s 52,2 miliardami dolárov a rastom o 7,7 percenta. S tržbami 26 miliárd dolárov a rastom o 12 percent má Francúzsko len polovičný potenciál oproti Británii.
Novým členom rebríčka je Czechoslovak Group s fenomenálnym 193-percentným nárastom tržieb a hodnotou 3,6 miliardy dolárov. Český výrobca zbraní vďačí za tento raketový vzostup lukratívnym objednávkam z Ukrajiny. Ukrajinský dodávateľ obrany JSC Ukrainian Defence Industry zaznamenal v minulom roku 41-percentný nárast tržieb s obratom tri miliardy dolárov.
Rusko na druhej strane stratilo podiel na medzinárodnom exportnom trhu. To je však kompenzované jeho angažovaním sa na ukrajinskom fronte. Ruský zbrojársky priemysel je sústredený v štátnej spoločnosti Rostec. Obrat Rostecu je však len o niečo vyšší ako obrat francúzskych spoločností, a to 27,1 miliardy dolárov s rastom o 26 percent[3].
Ruský obranný rozpočet je v skutočnosti pomerne skromný a v budúcom roku sa dokonca zníži. Aby sa nafúkla ničivá sila ruského medveďa, nemecké médiá opakovane informujú, že Rusko chce zvýšiť svoj rozpočet na rok 2026 na ohromujúcich 12,93 bilióna rubľov[3]. Túto sumu však neprepočítavajú na eurá. Je to preto, že jeden rubeľ sa rovná jednému eurocentu[4]. Rusi preto chcú v budúcom roku minúť na svoju obranu približne 129 miliárd eur. To je menej ako desatina toho, čo západné hodnotové spoločenstvo vynakladá na svoje zbrojenie.
Zatiaľ čo Japonsko a Južná Kórea tiež zaznamenávajú rozprávkový rast svojich zbrojárskych spoločností, vývoj v Číne sa uberá opačným smerom. S celkovým objemom 88,3 miliardy dolárov zaznamenali čínske zbrojárske spoločnosti desaťpercentný pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
Nie je to však dôsledok čoraz pacifistickejšieho postoja v Číne – bohužiaľ nie. Čínsky zbrojársky priemysel skôr otriasol obrovský korupčný škandál. Musel byť prepustený veľký počet vedúcich pracovníkov. A teraz prebieha proces reštrukturalizácie, ktorý priemysel na určitý čas paralyzuje. Do budúceho roka by sa však situácia mala opäť upokojiť.
Nemecko je majstrom sveta – v zbrojení
Možno ste sa zamýšľali, či som v zápale okamihu nezabudol na Nemecko. Vôbec nie. Teraz svoju pozornosť zameriavam konkrétne na Nemecko. Je to preto, že nemecký zbrojársky priemysel v celom tomto šialenstve pretekov v zbrojení vyniká. Nemecko má v prvej stovke celkovo štyri zbrojárske spoločnosti. A iba Česká republika, ako už bolo spomenuté, má vyššie tempo rastu ako Nemecko. Skupina Diehl zvýšila svoj podiel o 53 percent na 2,1 miliardy dolárov.
A oveľa známejšia skupina Rheinmetall, ktorá sa v rebríčku umiestnila na 20. mieste, zvýšila svoj podiel o 47 percent na 8,2 miliardy. Plány predpokladajú, že Rheinmetall by sa o niekoľko rokov mohol posunúť na druhé miesto v rebríčku najväčších zbrojárskych spoločností sveta.
Je to však veľmi zvláštne. Nemeckí politici aktívne propagujú jednostrannú reštrukturalizáciu vlastnej ekonomiky smerom k militarizácii. Zatiaľ čo Nemecko vykazuje vážne známky rastúcej deindustrializácie, federálna vláda tento nežiaduci vývoj ochotne umožňuje. Jednoducho presadzuje zbrojársky priemysel ako nový model na úpadok civilnej ekonomiky.
A keďže premrštené zvýšenie vojenského rozpočtu nemožno financovať z bežného federálneho rozpočtu, jednoducho bezostyšne ignorujú dlhovú brzdu, ktorá sa doteraz používala na odmietnutie takmer každého finančného opatrenia v oblastiach vzdelávania, zdravotníctva a infraštruktúry.
„Špeciálny fond“, teda rýchla akumulácia dlhu mimo a paralelne s federálnym rozpočtom.
V nasledujúcom fiškálnom roku 2026 sa má na zbrojenie v skutočnosti premrhať 108,2 miliardy eur[5]. Približne 80 miliárd eur pôjde z bežného federálneho rozpočtu. Ďalších 25 miliárd eur pôjde z tzv. špeciálneho fondu. Aby sa to zaplatilo, budú si musieť utiahnuť opasky okrem iného aj dôchodcovia. Aj ďalšie oblasti si budú musieť utiahnuť opasky.
S týmto modelom nemecká vláda ide v šľapajach Spojených štátov po druhej svetovej vojne. V tom čase, len niekoľko rokov po skončení bojov, bol vybudovaný gigantický vojensko-priemyselný komplex, ktorý postupne čoraz viac dusil civilnú ekonomiku. USA už nevyrábali na civilné účely.
Všetko, čo nebolo striktne stanovené, sa dovážalo: potraviny, spotrebný tovar. Keďže sa čoraz menej investovalo do rozsiahleho rozvoja, USA privádzali kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia – tento jav bol známy ako únik mozgov. USA si to mohli dovoliť, pretože po druhej svetovej vojne zhromaždili okolo seba zvyšok sveta a mohli diktovať pravidlá hry.
S dolárom ako rezervnou menou si USA mohli získať výhody, ktoré si žiadna iná krajina na svete nemôže užívať. USA si mohli podľa vlastného uváženia určovať podmienky obchodu s ropou. A ak ktorákoľvek krajina na svete odmietla akceptovať Pax Americana, nasledovali tvrdé trestné expedície a manévre zmeny režimu.
Nemecké elity nič nepochopili? Úplná premena ekonomiky na vojensko-priemyselný komplex je niečo, čo si musíte byť schopní dovoliť. Nemecko nie je stredom sveta. Nemecko je odrezanou časťou americkej mocenskej mašinérie. Nemecká armáda nikdy nebude v pozícii, aby si podmanila iné krajiny a zasypala ich trestnými expedíciami. Medzitým sa Nemecko opakovane pokúšalo stať hegemónom v Európskej únii.
Tieto pokusy však opakovane biedne zlyhali a nedosiahli ani polovicu cieľa. Pokus o vymanenie sa zo slepej uličky deindustrializácie prostredníctvom militarizácie je od začiatku odsúdený na neúspech. Vojenskú silu Nemecka môžeme už teraz označiť za žalostnú ruinu.
Je možné, že neúspech tohto projektu etablovať Nemecko ako vojenskú mocnosť spôsobí útek elít a vznikne politické vákuum, rovnako ako v roku 1918. Ak dokážeme tomuto militaristickému nezmyslu čeliť konceptom občianskej spoločnosti, naskytne sa nám jedinečná príležitosť pre humánnejšie Nemecko.
Poznámky
[1] https://www.sipri.org/sites/default/files/2025-11/fs_2512_top_100_2024.pdf
[2] https://www.sup.org/books/politics/americas-defense-meltdown
[3] https://meta-defense.fr/de/2025/12/02/Wachstum-des-russischen-Milit%C3%A4rbuckets-2026/
[4] https://www.xe.com/de/currencyconverter/convert/?Amount=1&From=RUB&To=EUR
ZDROJ: Hermann Ploppa, Global Research