Dve tváre slovenskej politiky mi nenapadli náhodou.
Je takmer pravidlom, že slovenská politická scéna najmä pred voľbami hovorí niečo iné a po voľbách, v prípade vstupu do vlády hovorí opäť niečo iné. Predvolebné sľuby sú zabudnuté alebo v lepšom prípade v rámci sabareflexie mlčky prechádzané ako nereálne.
To isté platí o dvoch tvárach politiky Fica. On ich má ostatne viac, ale neovláda ich naplno, pretože sa precenil, čo spôsobilo jeho pád a pokračuje v tom ďalej. V zahraničnej politike je už NIKTO, pretože oklamal všetkých potenciálnych partnerov – Obamu, Trumpa, Putina, Orbána či Löfvena. Treba si však uvedomiť, že vďaka nemu a Dankovi Slovensko a slovenskí politici na potenciálnom partnerstve z východoeurópskych štátov utrpelo asi najviac v USA a v Rusku. Slovensko nemá politika s vlastným pevným politickým, zahraničnopolitickým a hospodárskym názorom.
Fico & Co. nechávali na pokoji Matoviča & Co. mysliac si, že títo sa do vlády už nemajú šancu dostať a že im zapchajú ústa. Týmto sa však pochovali. Fico so svojimi ľuďmi slepo veril v ochrannú ruku USA a vôbec nepochopil, že nemá osobný, politický a hospodársky potenciál odporovať USA v nákupe F16, hlúpo sa spoliehal na Dankove neexistujúce, resp. strategicky a osobnostne chabé zázemie a možnosti v Rusku. Fico mal sám rokovať, priestor mu bol ponúknutý a vytvorený, ale neurobil tak, bol by dostal záruky, ktoré Slovensko už sotva politicky od kohokoľvek dostane. Fico jednoducho nemá na takú vysokú päťstrannú zahraničnú politickú hru, ktorú sám spustil, pretože celá jeho suita bola a je zahľadená IBA do seba a do svojich osobných, zištných záujmov, do ktorých sa nechali uhrať. Takže USA nechali Fica s jeho suitou hrať sa na politika a politiku, ale v pozadí už pripravovali na vládnutie Igora Matoviča, ako č. 1 a Petra Pellegríniho, ako č. 2. Pre objasnenie v skratke uvádzam situáciu, do ktorej zatiahol Slovensko Ficov “ťažný kôň” pre zahraničné veci Lajčák a Fico sám. Veľa signálov vo verejných vystúpeniach a na svojom FB Igor Matovič zverejnil, ale aj ďalší moji známi sa z neho len smiali a podceňovali ho a neverili, že Matovič pri svojej diagnóze nie je hlupák. Svoje obete aj varuje, ale ony to nevidia, pretože vidia iba hlupáka. Čo nie je pravda…
Už za vlády Roberta Fica, v roku 2016, deň po víťazstve Trumpa Igor Matovič zavesil na svoj Fb profil status, v ktorom napísal: “Včerajšok zasiahol Slovensko viac ako si myslíme. Víťazstvom Trumpa stiahlo riťku všetkým slovenským, doteraz neohrozeným a skorumpovaným politikom. Odteraz Bugár, Danko, Fico, Kaliňák a spol. vedia, že raz príde rad aj na nich a ľudia nebudú vôbec milosrdní. Musí byť ťažké žiť s tým pocitom.”
Keď si, v kontexte toho uvedomíme, čo sa potom udialo na Slovensku, čo sa deje v podstate až dodnes, potom precitneme aké je Slovensko prosté a ľahko zmanipulovateľné. Jednoducho preto, lebo 90% z tých, ktorí uvedený status čítali, ho vôbec nepochopili. Ten status totiž nebol prvorado nasmerovaný pre širokú verejnosť. Jeho adresátmi boli ľudia, ktorí vykonávali štátnu moc alebo boli zapojení do verejného života a vedeli o Slovensku viac, ako bežne vedia bežní ľudia. Bol to vlastne svojim spôsobom Matovičov “výstrel z Auróry”, signál pre útok. Manipulačný Matovičov status v kontexte naznačil to, čo sa naozaj stalo a dokonca sa bude diať a deje sa dodnes.
Nepíše sa mi to z pochopiteľných príčin ľahko, ale Ficov vládny valec bol pravdepodobne pod ochranou Baracka Obamu. Priazeň Obamu začala viac-menej návštevou Fica, Lajčáka a Kaliňáka v Bielom dome v roku 2013, kedy Fico prezentoval pred Joe Bidenom Miroslava Lajčáka, ako diplomata nesmiernych kvalít, diplomata svetového formátu. Medzinárodná, ale aj domáca fraška pokračovala tým, že v roku 2015 pomohli Fico a Kaliňák Barackovi Obamovi s nepohodlnými väzňami z kubánskeho Guantnáma. Kaliňák to vtedy ospravedlnil slovami: “Na základe požiadavky americkej strany sa Slovensko rozhodlo pomôcť spojencovi USA a uskutočniť postupne zámer uzatvorenia tohto väzenia. Problém je, že Kaliňák klamal, lebo väzenie Guantanámo nebolo uzatvorené dodnes. Totiž, v skutočnosti nebolo na pláne zatvoriť ho nikdy a vždy išlo iba o sľuby, ktoré vždy iba – primárne – manipulovali verejnú mienku. V skutočnosti išlo Obamovi o celkom iné zámery, ktoré dnes v kontexte témy – dve tváre slovenskej politiky – nemá zmysel rozoberať.
O Fica a jeho metódy vlády však nejde a tieto riadky píšem iba preto, aby sme si spoločne uvedomili, že všetko americké, čo sa slovenským, tzv. sociálny demokratom v roku 2018 a neskôr prihodilo, vrátane Kuciakovej vraždy, sa stalo za vlády Trumpa. Toho “dobrého” Trumpa, ktorého na Slovensku v pronárodných a socialistických kruhoch zvyčajne chvália ako hrdinu – ktorý, podľa niektorých Slovákov bojoval proti Sorosovi.
V skutočnosti to bolo skôr tak, že Trump s vplyvom Sorosa bojoval, ale rozhodne nie o to, aby dal Soros pokoj Slovensku, skôr naopak. Trump so Sorosom nemôže bojovať proti Sorosovi, pretože nie raz ho vytiahol z problémov a nie raz točil aj jeho peniaze. A že to celé raz príde, vedel Matovič už dávno predtým, ako sa Trump dostal k moci. Podľa môjho názoru Matovič intenzívne spolupracoval s americkým veľvyslanectvom počas vlády Donalda Trumpa! Prezident Trump išiel po podpisoch DCA zmlúv so štátmi východnej Európy veľmi tvrdo už od prvého dňa, ako nastúpil do Bieleho domu. V tomto prípade sa smerovanie politiky Bieleho domu s nástupom Trumpa, nejako veľmi od Obamovej nezmenila a nemení sa dodnes.
Nechcem jatriť staré rany, ale často som krútil hlavou, keď som počas malého „amerického majdanu“ na Slovensku v roku 2018 sledoval, ako slovenská verejnosť ľutovala Fica, nadáva na americké manipulácie a ako súbežne velebili Donalda Trumpa tí istí ľudia, ktorí velebili Obamu. Aj niektorí moji priatelia, bolo to fakt komické najmä vtedy, keď som na konci roka 2018 videl, ako ten “nesmierne kvalitný diplomat svetového formátu” Lajčák, stál po vražde Kuciaka v rade pred Bielym domom, kde sa už ako pracovník OSN prišiel aj s manželkou zabávať na Trumpovu vianočnú párty. Ale najviac ma “pobavilo”, keď letel do USA na návštevu Bieleho domu, v roku 2019 už s Pellegrinim – ako novým premiérom.
Ak vám nebolo doteraz dostatočne jasné, prečo sa prevrat na Slovensku udial a kto z vtedajších aktívnych, vládnych slovenských politikov ho minimálne ticho hájili, tak dnes by vám to už jasné malo byť.
Jedna vec je istá, Fico zmluvu DCA ktorá by s jej likvidačnými podmienkami, určenými Spojenými štátmi reálne dokázala zničiť zvrchovanosť Slovenska – podobne, ako ju ničí už mnoho rokov na Kube, kde je na základe takejto zmluvy postavené väzenie Guantanámo, nemohol prijať – preto musel z vlády násilne odísť, a to je asi jediné Ficove plus pre Slovensko (a tiež aby prežil). Nahradil ho Pellegrini, ktorý sa musel v Bielom dome postaviť k podpisu DCA zmluvy a nákupom zbraní inak, ako sa staval Fico. Na verejnosti síce odprezentoval Pellegrini niečo iné – že zmluva sa podpisovať nebude, ale realita bola úplne iná. Trump sa ho totiž na podpis zmluvy pýtal, ale v tom čase nastala iná priorita – mexický múr, na stavbu ktorého Trump presunul peniaze z vojenského rozpočtu. To bolo Pellegríniho “šťastie”, že na podpise DCA zmluvy Američania v tom čase tvrdo nenástojili, ale neustúpili od nej.
Je tu však aj iná, americká lobistická skupina, ktorá robila na Pellegriniho počas jeho vlády nátlak a tá je zastúpená práve ľuďmi, ako je napr. George Soros. Trump teda v USA ani zďaleka nebol jediný, kto mal na Pellegriniho vplyv.
Mimochodom, všimli ste si, že Lajčák je dnes “uprataný” na teplom mieste a mieša z pozície zástupcu EÚ, americké karty zasa na Balkáne? A Pellegrini? Nuž, ten sa dnes tiež tvári, akoby vyhral americkú lotériu.
Je mi to naozaj ľúto, ale v politike je takmer vždy všetko inak, ako sa zdá. A aj to, čo je inak, je zvyčajne ešte opäť inak a Slovensko nie je žiadna výnimka. Inými Slovami, rozpad Smeru bol medzi múrmi oplotenej ambasády naplánovaný ešte pred voľbami 2020 a Pellegrini mal ísť do volieb už ako vodca novej strany, ale poznáme to porekadlo: “Ak chceš zabiť Boha, tak mu povedz svoje plány a on zomrie od smiechu.” Inými slovami, fakt, že zmluvu DCA sa Pellegrinimu nepodarilo, v roku 2019 – hlavne vďaka Blahovi a J. Paškovi presadiť, to Pellegrínimu americkí lobisti jednoducho neodpustili. Navyše, v tom čase už názorovo ovplyvňovali americkú mienku na Pellegriniho ľudia, ako Matovič, Naď a podobne. Hlavne preto dnes máte vo vláde Matoviča so svojou skupinou.
A bude horšie, lebo dnes je Pellegrinimu, ktorý chce vládnuť po Matovičovi jasné, čím sa má Slovensko stať v prípade vojnového konfliktu s Ruskom. A vie aj to, že Slovensko má dnes v očiach USA nulový kredit a, že jediné zlyhanie v požiadavkách USA ho bude stáť jeho celoživotnú kariéru – to minimálne, ak by nedopadol oveľa, oveľa horšie. Časy na Slovensku totiž totálne “zozápadneli” a poriadne pritvrdili. Amíci majú dnešných Slovákov za úplné, ale úplné nuly. A po výrokoch ale najmä krokoch smerom na východ, Rusi tiež. Pellegriniho by dnes Biden rozhodne neprijal – má ho v dnešnej situácii za nikoho. Nie som si istý, či Biden vie na mape sveta ukázať, kde vôbec Slovensko leží.
Aj toto je výsledok politiky slovenských zákonodarcov od čias Jana Čarnogurského a Mikuláša Dzurindu – úplný dešpekt okolitého sveta. A slovo úplný, dvojmo zvýrazňujem. Ak si fakty, ktoré som napísal, dáme dokopy a prirátame aj ďalší fakt, že súčasná slovenská vláda je dnes plná skutočných, proamerických podliezačov, ktorí nás a svoj národ majú za úplné nuly – po vzore ich amerických tútorov – môžeme hádať, prečo DCA zmluva s Američanmi bola podpísaná v rekordne rýchlom konaní.
Trump európskym členským štátom NATO vyčítal investičnú benevolentnosť, takmer od prvej chvíle, kedy prišiel do úradu. Možno si niektorí pamätáte, keď svojho času vyhlásil, že vyžaduje od členských štátov, aby investovali do rozpočtov na armádu, a teda aj do nákupu vojenskej techniky až 4% HDP, čo sú samozrejme bilióny, ktoré mali skončiť hlavne u amerických výrobcov zbraní. Slovensko, pod vedením Fica sa však do investícií celé dva roky od zvolenia Trumpa nijako nehrnulo. Hovorilo sa síce o nákupe bojových stíhačiek, ale Fico, si ako vodca dosť veril – naivne si myslel, že má v EÚ a na ambasáde, dostatočnú pozíciu na to, aby americkému tlaku čelil bez strát svojich pozícii a nakúpil Gripeny.
Niekde sa však stala chyba, pretože prišiel 21. február 2018 a Slovenskom otriasla zvláštna vražda Kuciaka a jeho partnerky. A štart Matovičovej aktivity explodoval. Vykrikoval v parlamente, že smeráci sú vrahovia, podporoval pochody na odvolanie vlády, organizoval spoločenský tlak. Bol to ten istý Matovič, ktorý kričal už deň po zvolení Trumpa, aby sa Fico, Danko a Bugár, začali obávať svojej budúcnosti… Vedel, čo si môže dovoliť a že má voľné ruky. Mimochodom, Kuciaka a Kušnírovú používa Matovič, ako svoj avatar na rôzne prezentovanie sa na Fb dodnes.
Súvisí s tým ešte jedna dôležitá vec: dnes už na to Slovensko zabudlo, ale predtým sa tiež udiala vražda, ktorej obeť nosil Matovič v avatare, ešte pred Kuciakom. Bol ňou poslanec Gaulieder z Galanty. Je teda naozaj zvláštne, že takmer nikto dodnes nezisťoval, či bol “novinár” Tom Nicholson s Gauliederom, pred vraždou v kontakte rovnako, ako bol s Kuciakom. Rozhodne, keby som bol novinár, by som na túto otázku stavil. Ale, skôr asi nie. Nevedieť niekedy všetko, je oveľa viac, ako to vedieť. V tomto prípade to platí asi dvojnásobne.
V tejto otázke sú podľa mňa dôležité iba dve veci. Prvá je, že Tom Nicholson a Peter Tóth, ktorý neskôr o prípade Gaulieder písal vcelku podrobné informácie, sú dlhoroční priatelia z čias, kedy Tóth oficiálne pracoval pre SIS. Nicholson dokonca svojho času krstil Tóthovi aj jeho knihu. Druhá vec je, že spolupracujúci agenti, svoje pozície v niektorých akciách, ktoré majú vyvolať pobúrenie verejnosti a masívny odpor k premiérovi, jeho ministrovi vnútra a následne aj celej vláde musia meniť. Mimochodom, bol to Tóth, kto prišiel na verejnosť s názorom a podloženým faktami, že Gaulieder bol zavraždený.
Gaulieder bol čudák – možno taký “slovenský Žirinovský”. Rýpal na objednávku, spôsobom “bez ladu a skladu” celý život do všetkého, čo mu vyhovovalo až sa raz stalo, že kvôli svojim pochybným zámerom napadol jednu verejnú súťaž a mesto Galanta muselo zaplatiť 454,000.- eur pokutu. A ako to býva zvykom, tým stúpil niekomu na otlak – až priveľmi, pretože mestá potom zvyčajne požiadajú dodávateľa, ktorého sa tá súťaž týkala, aby im pomohol so zaplatením. A ten niekto mal priame väzby na Smer a Most, ale Bugár sa radšej múdro stiahol. Chcem tým povedať, iba jedno. Tak, ako niekto zo zákulisia vedel, že smerácky lobista Kočner sa až príliš nenávistne zaujíma o Kuciaka, lebo mu stúpal na otlak – možno preto, že Kuciaka zámerne na neho nasadili, tak aj v Gauliederovom prípade niekto pravdepodobne vedel, že nejaký smerák sa príliš nenávistne zaujíma o Gauliedera, lebo mu stúpal na otlak. Inak by vražda Kuciaka a Gauliedera s rovnakými ľuďmi, stojacimi kdesi opodiaľ – v pozadí tých vrážd, bola iba veľká, priam kozmická náhoda.
A ani v prípade jednej z tých vrážd dodnes nebolo zistené, kto si ich objednal. U Gauliederovej sa dodnes oficiálne nezistilo dokonca ani to, či to bola vražda. A samozrejme mnoho iných, principiálne rovnakých symptómov, ktoré majú obe vraždy spoločné. V každom prípade sa pri týchto vraždách skloňujú mená Tóth, a Nicholson, aj keď musím objektívne napísať, že priame spojenie medzi Nicholsonom a Gauliederom som nenašiel. Jediné ich spojenie bolo cez Tótha.
Ficove Gripeny. Fico je čokoľvek, len nie idiot, ktorý by si v okamžiku neuvedomil, čo v skutočnosti Kuciakova vražda znamenala. Slovensko vtedy totiž rokovalo o kúpe stíhačiek aj so švédskym výrobcom Gripenov, čo bola “drzosť”, ktorá Američanov bezpochyby rozhnevala. Ak by Ficovi jeho zámer vyšiel, Američania pod Trumpovým vedením, (ktorému sa Fico necítil byť zaviazaný), by nedostali ani obchod so stíhačkami, ani DCA zmluvu!
Samotný Naď, vtedy ešte ako bezpečnostný analytik, nákup amerických F-16-tok, pred Kuciakovou vraždou hlasno kritizoval. Vyčítal Ficovi a Dankovi takmer všetko, čo súviselo s týmto nákupom. Avšak neskôr, v istom okamihu krátko po Kuciakovej vražde z nejakého dôvodu stíchol. A v okamihu, ako si sadol do kresla ministra obrany, svoj názor na kúpu amerických stíhačiek zmenil celkom. Zrazu to bola podľa Naďa kúpa, ktorú by nebolo správne a výhodné viac otvárať. Dokonca našiel pre nové stíhačky F-16 (ktoré mimochodom Slovensko zaplatilo, ale nemá dodané dodnes) nové uplatnenie, a to stráženie vzdušného priestoru na Ukrajine a pobaltských štátoch, ktoré boli a stále sú v pláne, že budú členom NATO.
S nákupom švédskych Gripenov to bolo ešte zaujímavejšie. Výrobca Gripenov dal Slovensku oveľa lepšiu cenu. Bolo vidieť, že Fico tento obchod tlačil správnejším smerom, ako bol onchod s F-16-kami. Výrobca dokonca Slovenskej republike ponúkol, že urobí na Slovensku svoje servisné a logistické centrum, keď sa Slováci rozhodnú Gripeny kúpiť. Bola to, oproti americkej, oveľa, oveľa lepšia ponuka. Nakoniec, tento fakt neskôr potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Ono totiž, švédske Gripeny nakúpilo predtým aj Maďarsko a Česi. Servisné centrum na Slovensku by teda v prípade kúpy Gripenov aj pre Slovensko, malo veľké opodstatnenie. Preto ma svojho času zarazilo, keď generál Peter Gajdoš, nominant Andreja Danka neskôr poprel, že mu SAAB – švédsky výrobca Gripenov ponúkol pol miliardovú investíciu na Slovensku na nové, servisno-logistické centrum kde by prácu našlo minimálne 500 ľudí. Najvyšší kontrolný úrad SR sa k tej veci vyjadril dokonca oveľa kritickejšie, keď potvrdil, že záväzkami voči NATO nebol nákup stíhačiek, ale len nákup mechanizácie pre ťažkú mechanizovanú brigádu.
Vyplýva z týchto faktov celkom jednoduchá, symptomatická rovnica – k objednávke amerických stíhačiek, bola Ficova, vlastne už Pellegriniho vláda prinútená náhlymi spoločenskými udalosťami, za ktorými stál niekto nesmierne vplyvný.
Popravde, byť premiérom v čase po Kuciakovej vražde a rozhodnúť sa – ako premiér inak, ako pre nákup amerických stíhačiek, bolo skôr naivnosťou a fikciou, ako realitou. Ak by sa to stalo, rozhodne by bolo opodstatnené, aby premiér čakal na chvíľu, kedy si ho bude môcť dať Matovič ako trofej do avatara…
Jara Naďa v celej veci nákupu stíhačiek netreba extra rozoberať. Mohol by som napísať desiatky jeho verejných citácií, ktorými do celého procesu nákupov zasahoval. Som presvedčený, že bol viac či menej zapojený do všetkých politických udalostí, ktoré sa pred, v roku 2018 a samozrejme aj neskôr odohrali. Nakoniec, je to dobrý a veľmi blízky priateľ Igora Matoviča. Nepochybujem, že Jaro Naď má avatary rád rovnako ako Matovič – ak nie dokonca ešte radšej. A dnes, drahí patróni, aj s Korčokom presadzovali podpis zmluvy DCA. Poďme sa teda na to pozrieť, čo konkrétne títo politický reprezentanti SR presadzujú a, čo sa v tejto problematike deje.
Zmluva DCA bola Damoklovým mečom visiaci aj nad Pellegriniho premiérskou hlavou. V roku 2019, kedy bol Pellegrini premiérom už druhý rok, krátko pred prezidentskými voľbami docestoval na Slovensko Trumpov minister zahraničných vecí, Mike Pompeo. Pozorne som jeho návštevu v tom čase, z diania u nás, ale hlavne z diania v Maďarsku sledoval. Pompeo totiž priletel do Bratislavy z návštevy Budapešti, kde dohadoval práve zmluvu DCA.
Som preto presvedčený, že okrem prezidentských volieb a o novom slovenskom prezidentovi sa na tomto stretnutí hovorilo aj o ďalších dvoch veciach – o amerických stíhačkách za takmer dve miliardy a o zmluve DCA. A som tiež presvedčený tiež o tom, že Pompeo – po všetkých tých udalostiach, ktoré sa stali za posledné dva roky, si bol takmer istý, že na Slovensku dosiahne všetky tri veci. Zmýlil sa. Dosiahol dve, pretože Pellegrini podpis zmluvy DCA odmietol.
V ten istý deň, v čase o rozhodnutí Slovenskej republiky nepodpísať zmluvy DCA medzi SVK a USA, podpísali Maďari.
Pompeo nepochybne na návšteve Slovenska loboval aj za Čaputovú a presne to mohol byť dôvod, prečo si Pellegrini mohol dovoliť Pompeovi podpis zmluvy DCA odmietnuť. DCA zmluva je pre Slovákov spoločensky neprijateľná vec a keby bol jej podpis vytiahnutý pred prezidentskými voľbami, tak by to Fico, Blaha, Paška, Kotleba, Chmelár a iní vytiahli na svetlo božie, čo by Čaputovej kandidatúru vážne ohrozilo. Ba čo viac, Danko, ktorého team za to, že bol vyšachovaný z nákupu Gripenov a celý kšeft musel jeho minister Gajdoš pustiť Američanom – na čo nemal Danko žiadny dosah – úplne ho tým zbavili výhod, ktoré boli dohodnuté medzi rezortom obrany a SAAB-om. Preto pohrozil Pellegrinimu, že odíde z vlády, keď bude trvať na tom, že zmluva DCA musí byť s amíkmi podpísaná.
Pellegrini s Pompeom dohodol odklad podpisu a sľúbil, že zmluvu podpíše až budúca vláda. Myslel si totiž, že si tým zabezpečí výhodu u Pompea – Američania nebudú proti Pellegrinimu predvolebne brojiť a ťahať s Demešom, Kiskom, Naďom a Matovičom proti nemu. Ibaže podľa môjho názoru Demeš, Kiska, Naď a Matovič však v tom čase už úspešne dohadovali budúce veci v spolupráci s ambasádou.
Ono totiž, tá myšlienka v Pellegriniho hlave, že Smer bude rozdelený na Smer a Hlas, vznikla už oveľa skôr, ako po voľbách 2020. Vznikla dávno pred nimi. Smer mal byť rozdelený už pred voľbami, aby Hlas išiel do volieb 2020 samostatne. Problém bol, že podpis zmluvy DCA pred voľbami, by tento Pellegriniho plán, voličsky úplne zmaril. Presne v tomto bode sa ukázalo, že Pellegrini nie je vodcovská osobnosť.
Pellegrini jednoducho Američanov podcenil. Nepozná ich podrobne a nepomohli mu ani diplomati typu Lajčák, Kmec alebo Káčer. Američan nikdy nestaví svoje tromfy na niekoho, kto ho raz odmietol, keď má za chrbtom (zadkom) iných lokálnych nedočkavcov, ktorí sa mu do … pchajú, ako to robili Demeš, Kiska, Matovič, Naď a im podobní predchodcovia. Navyše, v budúcej vláde, ktorú Pompeovi ponúkal Demeš a Kiska bolo reálne, že post ministrom diplomacie obsadí Korčok, ktorého Pompeo dobre poznal z Korčokovho pôsobenia z USA. Pellegrini proste amíkov nepoznal a podcenil ich, keď si myslel, že ho politicky podporia a budú protežovať. Bol odpísaný.
Keď Pellegrini po čase, zo spoločenského diania opozície, z Lajčákových reakcií a samozrejme z reakcií americkej ambasády pochopil, že Američania to hrajú na dve strany, ešte sa snažil celú vec zvrátiť vo svoj prospech. Odletel spolu s Lajčákom do Bieleho domu. Som presvedčený, že Trump ho v jeho návrhu, že zmluvu DCA podpíšu po voľbách, ak ho Trump podporí, uvítal. Ako som však povedal, amíci v skutočnosti v tom čase hrali na dve strany a Pellegrini bol až druhá možnosť ak by Matovič z nejakého dôvodu neprešiel.
Pellegrini svoje sekundárne spoločenské a politické pozície konečne evidentne pochopil, čo bol asi najpravdepodobnejší dôvod, prečo sa stiahol a zostal v Smere až do volieb. Pochopil, že lepšie bude parlamentné voľby prehrať – čo sa aj stalo, lebo vedel, že budúca vláda, bude musieť zmluvu DCA s Američanmi podpísať namiesto neho, čo ju výrazne voličsky poškodí. Kalkuloval s tým. Uvedomoval si, že ak odíde zo Smeru po prehratých voľbách, tak spolu s ním odídu aj jeho liberálnejší poslanci a zo Smeru odíde aj polovica jeho voličskej základne, čo by mohla byť dobrá štartovacia pozícia v budúcej opozícii. Tieto plány Pellegrinimu takmer vyšli, ako sa neskôr ukázalo. Hneď po rozpade Smeru, namerali Pellegrinimu v prieskumoch takmer 23%, čo z neho z večera do rána urobilo vodcu opozície.
Spojené štáty majú v Slovenskej republike slobodnú základňu. Nebudete mi možno veriť, keď vám poviem, že keď som si znenie zmluvy, ktorú navrhuje podpísať Korčok s Naďom prečítal prvý raz, tak som si niektoré odstavce musel prečítať opakovane. Nie, že by som im nerozumel. Oni boli jednoducho len neuveriteľné, aké v iných štátoch nie sú, aj keď k nim nemajú ďaleko.
Prvá vec, ktorú mimochodom nikto dodnes na verejnosti nepovedal je, že DCA – zmluva o obrane, nie je obranná
Tá zmluva totiž nezaväzuje Američanov, obraňovať v prípade potreby Slovensko. Ak by nás napr. napadlo Rusko – o čom sa v poslednej dobe na Slovensku propagandisticky hovorí, tak Američania s tým nič, v skutočnosti vôbec nič nemajú. Po Slovensku by sa mohlo premávať tisíc ruských tankov a oni – na základe tejto zmluvy, nemusia ani vyjsť z kasární a budú leštiť baganče.
To však neplatí opačne. Uvediem príklad: Američania budú mať na Slovensku rakety dlhého doletu, čo zmluva nezakazuje, ktorými budú páliť na Rusko, Rusi budú donútení túto hrozbu zlikvidovať. Vtrhnú preto na Slovensko a zaútočia na americkú základňu, napr. V Malackách. Zmluva DCA, ktorú navrhli Korčok s Naďom podpísať, pritom zaväzuje slovenskú armádu za Američanov bojovať. Ak to odmietneme, americká strana to bude považovať za vojenskú zradu, čo je dôvod na vyhlásenie vojny Slovensku. To znamená, že Slovensko v prípade rozsiahlejšieho konfliktu, by muselo vyhlásiť mobilizáciu a kvôli Američanom sa postaviť proti Rusom alebo hocikomu inému, kto by na Američanov na Slovensku zaútočil. Opačne to však v zmluve rovnakým spôsobom nefunguje. Skrátka, Slovensko bude terčom a bojiskom podobne ako napr. Sýria.
Celkovo, keď si túto zmluvu prečítame, tak pochopíme, že v súvislosti s jej obsahom, sa dá hovoriť o úplnej nevýhodnosti, prelínajúcej sa až do nesvojprávnosti a možno aj vlastizrade. To sú totiž iba následky tej zmluvy. Podstata nehoráznosti tejto zmluvy je úplne iná – taká, že obsahovo tak, ako je navrhnutá, dnes robí zo Slovenska krajinu nikoho – doslova a do písmena. Slovensko sa stane len geografickým územím USA v strede Európy.
Použijem príklad, ktorý dobre poznáme z Kuby. Všetci na Slovensku vieme, že Kuba je už viac ako 60 rokov ostrovom, kde nie je možný takmer žiadny rozvoj. Všetci si myslia, že je to iba tým, že Američania, ktorí Kube škodia svojim vplyvom, sú od nich vzdialení iba necelých 250 km. Vôbec to tak nie je. Kuba je totiž ostrov. Je obkolesený Karibským morom a dá sa ľahko izolovať a ustrážiť. V skutočnosti sa Kuba 60 rokov nerozvíja a je už územím nikoho, lebo má podpísanú vojenskú zmluvu s USA – s principiálne veľmi podobnými zmluvnými podmienkami, ako má Slovensko. To je hlavný dôvod, prečo je Kuba viac nesvojprávna, ako svojprávna. Momentálne je vplyv Američanov obmedzený, pretože chýbajú reálne peniaze na stráženie celého ich doterajšieho sveta, čo Rusi a Čína celkom úspešne krok za krokom v južnej Amerike využívajú.
Slovensko sa môže poľahky stať miestom, z ktorého budú robiť amíci všetky svoje gaunerské výpady na Rusko, pretože zakladajú na premise, že Rusi, kvôli tomu, že by sa nutne museli dostať na Slovensku do konfliktu s armádou členského štátu NATO nepôjdu. O tom celá zmluva v prvom rade je. Američania budú mať na Slovensku, svoj vojenský Vatikán, kde urobia takmer čokoľvek, čo budú chcieť – pretože im to táto zmluva umožňuje a nikto im v tom nezabráni. Ak bude pre amíkov už neúnosná situácia, rýchlo sa zbalia, evakuujú nevyhnutný materiál tak, ako to urobili naposledy v Afganistane a zmiznú domov. Rusi, keď sa rozhodnú s americkými základňami vojensky vysporiadať, budú musieť najskôr zlikvidovať slovenskú armádu a jej základne. Možno vám to znie až neuveriteľne, ale presne takto to je a môže sa to hocikedy prihodiť – teoreticky aj prakticky, pretože to inak ani nemôže byť. A keď to skončí a Rusi odídu, za niekoľko mesiacov sa tam Američania opäť vrátia, opravia “svoje” základne a budú tam zas, a opäť budú odtiaľ načahovať svoje pazúre na Ruskú federáciu. A Slovensko bude chátrať, možno horšie ako Líbya, Irak, Sýria a pod.
A ak by s tým Slováci chceli niečo reálne urobiť, budú musieť urobiť to, čo urobili Kubánci počas studenej vojny, keď nasťahovali na svoje územie aj Rusov. To bol totiž jediný spôsob, ako sa pred americkým gaunerstvom, ako tak ochrániť.
Naď, Korčok, Čaputová či Heger sa tomuto mohli postaviť – namiesto toho však brúsia šabličky a vedomo zničili akúkoľvek budúcnosť Slovenska a vydali budúcnosť republiky na milosť a nemilosť Spojeným štátom. Už chápete, prečo bol Pompeo na Slovensku pred prezidentskými voľbami a prečo nepodporil politické plány na zvolenie Pellegriniho? Pretože USA potrebovali nutne vo vláde – na podpísanie tejto zmluvy bábky, ako je Naď, Korčok, Kiska,Heger či Čaputová. Inak by to za týchto podmienok, nikdy neprešlo.
Zmluvou s takýmito doslova zradcovskými podmienkami, ktoré vytvárajú na Slovensku priestor na vojenské záškodníctvo akéhokoľvek rozsahu a typu – až po odpaľovanie jadrových zbraní, vytvárajú Američania po svete novú kontrolnú vojenskú sieť, ktorú na konci analyzuje a kontroluje Pentagon.
Existuje rozsiahla štúdia z Cambridge University, ktorá tieto DCA zmluvy podpisované americkou armádou priebežne analyzuje. Extrakt z tejto štúdie hovorí, že zmluvy sú uzatvárané účelovo aj v nadväznosti na vytvorenie celosvetovej americkej vojenskej infraštruktúry, ktorá skúma, spravodajsky kontroluje a po každej stránke vojensky spája jednotlivé menšie uzly. V tomto prípade ide hlavne o spojenie uzlov Maďarsko, Poľsko a Slovensko pod hlavičkou “trojmoria”, ale nebude im prekážať aj nevytvorenie tohto súštátia.
Zmluvy podľa University Cambridge sú akousi vojenskou judikatúrou amerických obyčajov a daností, môžu zahŕňať vytvorenie akejkoľvek vojenskej infraštruktúry – úplne všetko, od vojenských cintorínov cez jadrové materiály, cez vojenskú kartografiu až po archiváciu tajných vojenských materiálov. Američania na základe takejto zmluvy môžu vyžadovať od hostiteľskej krajiny takmer všetko. Napr. konzultácie, tajné vojenské stratégie ich armád, školenia, cvičenia, koordinácia operácií, vrátane spolupráce blízkych uzlov, ďalej výskum a vývoj v oblasti obrany, čiže napr. aj vesmírne strediská s vojenským zameraním alebo spoluprácu v oblasti vojenského priemyslu, hlavne vývoj, výrobu a obstarávanie zbraní, vrátane ich konfiškácie právnickým subjektom či fyzickým osobám v prípade potreby. Bezpečnosť utajovaných skutočností, čo v realite znamená, že Američania budú vyžadovať vytvoriť na Slovensku informačné kanály, cez ktoré sa budú dostávať ku všetkým štátnym informáciám, databázam a podobne. Jednoducho všetko to, čo vie o Slovákoch Slovenská republika, budú vedieť aj Američania, vrátane tých najtajnejších informácii z prostredia SIS či vojenskej rozviedky. Jednoducho všetko.
Tiež samozrejme napr. zadržiavanie a vydávanie konkrétnych osôb, čím sa dostávame do roviny toho, čo sa deje vo väznici Guantanámo. V praxi to znamená, že Slováci budú väzniť napr. Rusa, ktorý bude mať strategický význam pre USA, ktorého na požiadanie, budú musieť vydať Spojeným štátom – opačne to samozrejme opäť neplatí.
Američania budú mať vlastnú poštu, vlastné známky, vlastné, americké telefónne linky, internet, všetky dostupné komunikačné kanály budú americké. Ak Američania nazvú napr. slovenský plyn, ropu, či inú, komoditu za strategickú, napadá mi napr. mastenec, ktorého slovenské ložisko na Gemeri je jedno z najväčších na svete, môžu nad ním prevziať vlastnú kontrolu. Minimálne slovenské zásobníky ropy či plynu, sú strategické a podobne. Ale pokojne aj také veci, ako napr. lov zveri, či poľovnícke revíry, minimálne na území v okolí ich základní, môžu považovať za strategické. Je toho pestrá paleta, čo si Američania môžu zaželať a Slovensko im to bude musieť dať.
V pokoji teda môžeme hovoriť – v súvislosti s touto zmluvou o vojenskom Vatikáne na Slovensku. To však iba vtedy, keď sa Američania zo Slovenska nerozhodnú urobiť novú Sýriu, kde budú bojovať s Rusmi. Potom ten obraz krajiny, nadobudne asi iný charakter a obraz, ako má pokojný Vatikán.
Vojenský uzol, ktorý je na základe tejto zmluvy zriadený, môže chcieť mať kontrolu napr. nad budúcimi zmluvami, ktoré by chcelo Slovensko podpísať a podobne, aby sa predišlo akejkoľvek zmene politického, či vojenského kurzu na Slovensku. Tiež samozrejme nad už jestvujúcimi zmluvami.
Inými slovami touto zmluvou, v prípade, že sa Američania rozhodnú, sa skončí akýkoľvek suverénny výkon štátnej moci.
Na záver – O Hegerovi, Naďovi, či Korčokovi, ktorým za množstvo vecí, ktoré za necelé dva roky napáchali reálne hrozí súdne konania po podpise tejto zmluvy už o ich potrestaní nebudú rozhodovať slovenské orgány. Stačí, aby dostali americký pas a pohybovali sa po Slovensku, ako americkí občania pracujúci, napr. pre americkú armádu a okamžite bude na nich uvalené trestné embargo – napr. aj o tom, je táto zmluva.
Tibor Danáč