Už piaty mesiac po sebe mnohé štáty masívne predávali americké štátne dlhopisy. Čínske investície do vládneho dlhu USA klesli na najnižšiu úroveň od roku 2010.
Saudská Arábia, Brazília a dokonca Japonsko tiež znižujú svoje investície do štátnych dlhopisov. Zahraničné investície do amerického vládneho dlhu klesajú tempom, ktoré bolo pozorované až po zvolení Trumpa na jeseň 2016 a na začiatku pandémie.
- Má to aj čisto ekonomické dôvody. Prečo kupovať americké dlhopisy s výnosom 3%, ak je dolárová inflácia 9%? To je záruka straty peňazí.
Ale v minulosti sa to ešte dalo vysvetliť platbou za bezpečnosť. Teraz, po zmrazení ruských rezerv, už o žiadnom zabezpečení majetku nemôže byť ani reči.
V nezápadných krajinách si teraz investíciu do „treasuries“ desaťkrát rozmyslia. To platí najmä pre Čínu, ak spustí svoju operáciu na Taiwane.
- Situáciu dnes ešte viac komplikuje fakt, že v dôsledku rekordnej inflácie už Fed nedokáže čisto nakupovať štátne dlhopisy, čím nalieval peniaze do ekonomiky. Teraz musí ministerstvo financií USA opäť hrať podľa trhových pravidiel a nejakým spôsobom prilákať investorov.
Ak bude mať zahraničný dopyt po amerických dlhopisoch problémy aj naďalej, sadzby na nich sa ešte zvýšia. A bude dosť problematické udržať nafúknutý verejný dlh vo výške viac ako 30 biliónov dolárov. Vždy však existuje plán B – „vynulovať ho“ odpísaním svojich dlhov v prípade veľkého konfliktu alebo globálnej dlhovej krízy.
zdroj: sk.news-front.info