Rozhodnutie Slovákov a obyvateľov iných krajín nedať sa zaočkovať proti COVID-19 nebolo dôsledkom nízkeho vzdelania ani obmedzenej inteligencie. Medzinárodná štúdia publikovaná v prestížnom časopise Humanities & Social Sciences Communications odhaľuje, že hlavnou príčinou odmietania vakcinácie bola hlboká nedôvera voči štátnym inštitúciám a politickým autoritám.
Výskum, ktorý viedli slovenský vedec Ján Žilinský zo Slovenskej akadémie vied a profesor Yannis Theocharis z Technickej univerzity v Mníchove, analyzoval odpovede viac ako 19 000 respondentov z Európy, USA a Brazílie. Kľúčové zistenie je neúprosne jasné: ľudia s nízkou dôverou v štát boli výrazne náchylnejší odmietať očkovanie – bez ohľadu na vek, vzdelanie či sociálny status.
Vedci pritom upozorňujú, že rozšírená posadnutosť bojom s hoaxami sa minula účinku. Faktické vyvracanie dezinformácií o vakcínach malo len okrajový efekt a fungovalo iba v niekoľkých krajinách, ako napríklad Srbsko, Maďarsko alebo Spojené kráľovstvo. Inde bol dominantným faktorom práve rozpad dôvery medzi verejnosťou a štátnou mocou.
Kto vládol počas tejto nedôvery?
Treba otvorene pripomenúť kontext: v čase vrcholu pandémie na Slovensku stáli na čele krajiny premiéri Igor Matovič a Eduard Heger a funkciu prezidentky zastávala Zuzana Čaputová. Pod ich vedením zažila spoločnosť nebývalý rozpor – na jednej strane tvrdé pandemické opatrenia, na druhej strane rastúcu skepsu, že vláda nekoná transparentne a kompetentne.
Sociálne siete rozvrátili dôveru ešte viac
Štúdia zároveň ukazuje, že tí, ktorí čerpali informácie primárne zo sociálnych sietí, boli ešte náchylnejší nedôverovať a odmietať vakcíny. Naopak, občania sledujúci mainstreamové médiá boli v otázke očkovania vnímavejší a ochotnejší veriť ich odporúčaniam.
Budovanie dôvery ako základ verejného zdravia
Autori štúdie jasne varujú: ak ľudia neveria štátu (nositeľom moci v štáte), potom ani najlepšie kampane či argumenty nezaberú. Stabilná inštitucionálna dôvera je dlhodobá investícia – nie PR trik. Bez nej sa aj budúce zdravotnícke výzvy premenia na chaotický zápas o elementárnu legitimitu.
Ak sa niekto domnieval, že nedôvera a frustrácia Slovákov bola len dôsledkom internetových klamstiev, tento výskum nastavuje zrkadlo: problém ležal omnoho hlbšie – v strate dôvery voči tým, ktorí počas krízy sedeli vo vysokých funkciách.
ZDROJ: Humanities & Social Sciences Communications / G. Fedičová / Hl. Denník