Do času, kedy sa chápanie spravodlivosti a konania ľudí na tento účel legitimizovalo spôsobom „a la Handlová“, do čias staroveku, v ktorých prvé husle hrala všeobecne akceptovaná zásada tália, známejšia ako princíp „oko za oko zub za zub“. Vziať do rúk spravodlivosť v mene „vyššieho princípu. Pravdy „revanšistu“, ktorá nepozná dialóg ani kompromis. Uchyľujúc sa k násilnému presadzovaniu svojich súkromných záujmov, vydávajúc ich za verejné v zhode s ich (odlišnými) názormi a postojmi k danej veci, udalostiam a javom. Aby sa pritom natískala otázka, či toto je ten hľadaný občiansky étos, ktorý má dnešnej civilizácií ukázať cestu a spôsoby, ako byť a žiť.
Prenesme sa do novoveku cez historický mostík, ktorý dal dnešnej civilizácií staronový rámec. Mostík, ktorým sme sa z 30-tych rokov 20. storočia v Nemecku dostali do 20-tych rokov 21. storočia. Ich počiatkom počnúc, kedy sme si nástupom novodobého, reinkarnovaného Goebbelsa, po volebnej noci v roku 2020, zopakovali v principiálnej (časovej a hodnotovej) skratke dobu temna, ktorá bola predobrazom tej dnešnej. Predobrazom doby, ktorá vyplavila na povrch tie najspodnejšie ľudské pudy, tie najšpinavšie ľudské vlastnosti, pokrytectvo a spočívajúcu nenávisť voči tým, ktorí nezdieľajú rovnaké názory a hodnoty. Jav, ktorý má v histórií dlhé a hlboké korene.
Majúc pritom na mysli vygenerovanému vnútorného a vonkajšieho nepriateľa. V slovenských reáliách principiálne s rovnakým leitmotívom, akých bola vtedajšia história svedkom. Rovnakým nemravným a nelegitímnym spôsobom. Zneužitím mocenských nástrojov a sprivatizovanej mediálnej propagandy. Len s obmeneným fundamentálnym naratívom. Vtedajší „generálny“ proti-židovský atak nahradil proti-ruský. Všetko ostatné bolo a je už len tomuto cieľu prispôsobená nadstavba. V rétorike na ulici a v dostupných obrazovo-zvukových médiách doposiaľ „okupovaných“ politickými aktivistami v roli neviditeľných redaktorov. A v prejavoch psychologického násilia prerastajúceho už aj do fyzického.
A nebolo to náhodou. Ani náhodou.
TO bezprecedentné cieľavedomé podnecovanie pudov aj dovtedy „normálnych“ ľudí hŕstkou neukojených, zmilitarizovaných štváčov, hon na čarodejnice“, davová psychóza vyhecovanej masy, ktorej sa týmto spôsobom podarilo do tla vygumovať ľavú mozgovú hemisféru, tú, ktorá je zodpovedná za schopnosť racionálne a svojprávne uvažovať.
Akoby vystrihnuté z dnešnej doby. Z ulice sfanatizovaných, už čoraz viac a čoraz arogantnejšie a nepríčetnejšie sa správajúcich „robotov“, nereagujúcich už na žiadne (iné) fakty-argumenty. Ktorým sa podarilo vnútiť do hláv ničotný program, vychádzajúci z premisy, že to čo robia, robia z vlastného presvedčenia. Ba už aj s gloriolou presvedčenia o tom, že stoja na správnej strane dejín.
V praxi dnešného Slovenska majúc na mysli súčasné permanentné, donekonečna, dookola opakované 3 tie isté falošné a demagogické mantry, 100x opakované lži vydávané za pravdu:
- o zákone z ruskej dielne, ktorým sa berie mimovládnym organizáciám sloboda
- o vystúpení z EÚ a
- o likvidácií kultúry na Slovensku.
A čo je najohyzdnejšie na tom, že oni vedia, že to nie je pravda. A predsa to robia. Lebo rovnako dobre vedia, že to zaberá na neuvažujúcu masu. Že je to ten správny olej do ohňa, rozbuška, ktorá podrýva autoritu vlády a ničí jej legitimitu. A vedome tým ruinuje spoločnosť do miery, kedy si (konečne) budú môcť zdvihnúť moc z ulice, v princípe, ako tí v Nemecku, v spomínaných 30-tych rokoch.
I.
LEBO ako inak pomenovať dnešné (vedúce) stranícke škodné, pracujúce podľa hesla : „čím horšie-tým lepšie“ naprieč opozičným spektrom, personifikujúcim charakter svojich úderiek:
- „progresívny“ „Šimečkovský rodinný klan, žijúci a živiaci sa v mimovládnom sektore na cudzí účet. Presnejšie na účet daňových poplatníkov. Slovenských i zahraničných..
- „liberálny“, v Partizánskom vyškolený obuvník a „rekvalifikovaný kaderník“, Groling s jeho pikantnou odbornou minulosťou, majúc na mysli neskutočný paradox, že minister školstva sa stane dôvodne podozrivý z plagiatórstva.
„Demokratický“, bezškrupulózny, nie náhodou vojnový štváč a klamár, Naď, vediac:
- že ide o vyškoleného euro-vazala vo vojensko-atlantických štruktúrach, preukázaného klamára, verejne tvrdiaceho, že systém protivzdušnej obrany S-300-ky je stále na Slovensku,
- že sa riadil dosiaľ nenájdenou právnou analýzou o legalite darovania lietadiel Mig 29 UA. 1.
- že ide o ľudsky krivú figúru, osobitne pripomenúc „vojenskú zmluvu s USA o spolupráci“, na základe ktorej mala SR dostať 100 miliónov dolárov výmenou za prítomnosť amerických vojsk a techniky na území SR (!!!).
- že išlo o účelovo podhodenú zmluvu do „simulovaného“ medzirezortného pripomienkového konania (MPK) počas najsvätejších kresťanských (vianočných) sviatkov, nevysporiadajúc sa pritom (povinne) so ZÁSADNÝMI pripomienkami GP SR, vrcholového orgánu dozoru na dodržiavaním zákonnosti; len ten ich predložil 35, slovom tridsaťpäť.
S vrcholom, aj s odpoveďou prečo to bolo tak, že v NR SR bola podpísaná rýchlosťou zvuku (bez dodržania legislatívnych pravidiel) a „miesto-držiteľkou Ríma“ rýchlosťou svetla (už bez ozaj dôvodného obrátenia sa na Ústavný súd, ako to robila „nezávisle“ pri referende a podobných prípadoch..).
A TO, čo tomu dáva konečný zmysel – je fakt, že zmluva bola ňou ratifikovaná 9. FEBRUÁRA 2022. S kľúčovou indíciou navrch – a čo začalo za niekoľko dní? Od 24. februára 2022?
Či ešte pokračovať? Napríklad výsledkami NKÚ o nepreukázaných údajoch o darovanom majetku UA, vykazovaného rezortom obrany a generálnym štábom vo výške 700 miliónov eur. Aby zároveň NKÚ zistila rozdiel vo výške vojenskej pomoci, akú odsúhlasila vláda UA a v akej hodnote nakoniec Ukrajine majetok darovala.. Sic…
A čo je na uterák, všetko sa to dialo za neprehliadnuteľnej nekresťanskej farizejskej podpory KDH, ktoré za tieto časy zaprelo svojím aktívnym, ale hlavne pasívnym prístupom neodňateľné sväté hodnoty viackrát ako sám Peter.
Len jeden príklad za všetky. Keď zo zištných príčin nepochopiteľne nechalo „politicky odstreliť“ svojho člena, Ivana Šimka. Netreba pritom, nemožno zabúdať za akých nehoráznych okolností – za to, že „nebol stotožnený“ (ba ani informovaný..!) s ustanovením „capa za záhradníka“. S ustanovením angažovaného člena NAKA, v tom čase už stíhaného v spojitosti s jeho činnosťou v tomto elitnom policajnom útvare – za šéfa Inšpekcie MV SR (!!!)
Dá sa cez toto len ilustratívne zapretie fundamentálnej mravnej podstaty kresťanského hodnotového sveta pochopiť (aj) neveriacemu..? Lebo dôvod bol a je dodnes to istý. Nezabuchnúť si dvere k moci. A stotožniac sa s do neba volajúcim spoločným (opozičným) „vyšším princípom“ – LEBO FICO (musí padnúť..).
A na odsúdenie tejto nehoráznej praxe nemusí byť človek pri zmysloch práve voličom Smeru ani sympatizantom Fica. Na to stačí iba byť sám sebou. Človekom. A nie politickým hermafroditom, schopným poprieť (v mene účelu, ktorý svätí prostriedky), hnutiu vlastné hodnotové nastavenie.
LEBO sa nejde spýtať, KDE bolo KDH vtedy, keď sa priamo počas Vianoc piekla vojenská zmluva s USA, keď sa porušili flagrantným spôsobom legislatívne pravidlá vlády o MPK..?
A poľahčujúcou okolnosťou pre KDH nemôže byť ani kultivovaný spôsob prezentácie názorov vo verejnom priestore a uhladené vystupovanie v rukavičkách..
Lebo je nanajvýš legitímna otázka, nakoľko je takýto falošný, pokrytecký spôsob podpory „volania divočiny“ na verejnosti, podpory nebezpečného eskalovania napätia demonštrovaného na slovenských uliciach – akceptovateľnejšie ako to hrubé, neokresané, čo predvádzajú ich opoziční „spolubratia v triku“. Upozorňujúc na praktiky hnutia usvedčujúce ich zo spolufinancovania pouličných zhromaždení, ktorých nepopierateľným výsledkom bol verejný hejt, slovom i písmom neregulované prejavy nenávisti, dezinformácií a občianskeho odporu voči vládnej koalícii.
Vediac dobre (byť pri zmysloch), že išlo o rozdúchavanie vášní, neregulárne znevažovanie a ostrakizáciu vládnych i súdnych činiteľov, ďaleko za hranicami slušnosti, a veľmi často za hranicami morálky a práva, ktorých „logickým“ výsledkom bola napokon aj Handlová..
A vrcholom (nekresťanského) pokrytectva naprieč opozičným politickým spektrom je, že tieto príčinné prejavy a vážne dôsledky na spoločnosť spojené s jej rozdeľovaním na všetkých úrovniach si nielenže nepriznajú, ale ich naopak pripisujú na vrub vládnej koalície. Dnes už spôsobom plnohodnotne vlastným pre zariadenia s podobnými chorobnými príznakmi, kde navrch majú pacienti s opačným videním reality. Tým goebbelsovským spôsobom, deň čo deň, už na hulváta, vtĺkajúc do hláv divákov z dostupných obrazovo-zvukových médií, že biele je vlastne čierne.
II.
A tu už končí sranda. Tu už nepomôžu ani psychológovia ani psychiatri. Tobôž tá spolitizovaná vrcholová. Tu sa už treba zastaviť, bratia. A nie „v triku“ a trikom, ale z lásky k životu. K pravde v ňom. Všetci a všade. Lebo tá pravda o tom, že je to iba len a len dielo „fejkových“ politikov je iba polovičná pravda. Lebo dnes platí viac ako kedykoľvek predtým tá dobou dostatočne dokázaná Einšteinova konštanta z iného súdka. Tá, o tom, že :
- nebezpečenstvom pre tento svet nie sú len ľudia, ktorí páchajú zlo, ale aj tí, čo sedia doma a dovolia im toto zlo páchať.
PRETO nám tak veľmi treba skoncovať s farboslepotou, prejavujúcou sa navonok – ako na mysli tak na jazyku – iba čierno-bielym „hosana, alebo ukrižuj“. Tertium non datur. Lebo dnes pomôže opäť raz urobiť krok späť, aby sme dnes mohli urobiť tie povestné 2 kroky dopredu. V mene úcty k sebe samým. A tým aj voči svojim blížnym. Ľuďom.
A na samom začiatku to pýta obnoviť vieru našu každodennú. Najsamprv vrátiť vieru vo význam slova. Toho povedaného, i toho napísaného. Vonku, na verejnom priestore. I doma, v súkromí. A to platí rovnako pre veriacich i ateistov. Lebo to bolo slovo, čo bolo a bude vždy na počiatku. I na jeho konci. Lebo slovo rozdeľuje ľudí, aj ich zabíja. A už z vlastnej skúsenosti vieme, že nielen dušu človeka, ale nepriamo vie zabiť aj jeho telo..
A na začiatok vonkajšej a vnútornej katarzie treba začať „rebríkom“. Ten často nesprávne používaný „dvojitý“ odovzdať v dobrej viere a vôli maliarom-natieračom a záhradkárom pri opilovaní stromov. A ten hanebne uplatňovaný „dvojaký“ odovzdať do skanzenu. Už la poučenie našich predkov.
Lebo práve ten prvoplánovo používaný dvojaký rebrík generuje spodné pudy a programovo robí z ľudí opice. Vycvičenú pouličnú masu, ochotnú a schopnú riadiť sa povelmi svojich zástupných inštruktorov a pódiových roztlieskavačov. Aby tak (z)ničil to mocné, ale zároveň aj krehké posolstvo, s ktorým každý z nás prišiel na tento svet. (Ešte) ako ČLOVEK..
PRETO dnes – na počiatok – postačí to dávno, Jánom Kostrom vyslovené, a dnes pre homo sapiens už načisto vytratené – obyčajné, nepatetické posolstvo :
- „Každý deň stretnúť človeka, to stačí“. Ja už len spresním, že dnes najmä na ulici. A v povestný piatok. V deň, ktorý sa symbolom (verejného) zneuctenia morálky, pamätným dňom psychiatricky chorých politikov, politických aktivistov z radov novinárov, redaktorov, mimovládnych „expertov“ (povestne vydávajúcich biele za čierne) – a mementom pre budúcnosť, ako relikvia doby, ktorá názorne ukazuje, čoho je schopný človek s malým č, aby sa dostal ku korytu. Aby na tento účel znevážil a pokoril všetko to čisté a ľudské, s čím prišiel na tento svet.
S vrcholom, že sa tejto nemorálnej hanebnosti dopustila škandalóznym spôsobom verejnoprávna TV. Povestným zvolávaním na piatkové „protivládne modlitby“ v hlavnom vysielacom čase. Škandalózne o to viac, že už nielen v čase po Kuciakovej smrti, ale „dnes“ s ešte väčšou pridanou hodnotou:
- predlžovaným časovým rámcom venovaným pouličným protestom,
- vedomým podsúvaním strihov z jednotlivých miest,
- účelovým približovaním „veľkých detailov“ z transparentov, obzvlášť tých do krajnosti dehonestujúcich vládu a jej predstaviteľov.
A čo je už nielen nehorázne, ale aj nelegitímne – to je (opätovné) informovanie, priamo z TV obrazovky, kedy a kde bude najbližší de facto protivládny protest. Ako tomu bolo v prípade šotu uvedeného „redaktorom“ z Banskej Štiavnice..
A KDE bola vtedajšia Rada RTVS, aj riaditeľka sekcie spravodajstva a publicistiky?
Lebo sme nezabudli na iné psie kusy bývalej RTVS, keď sa vyhadzovali ľudia z tejto pozície (A. Hlucháňová) len za odvysielanie vystúpenia R. Fica na sneme. Paradoxne s kriváckym odôvodnením, že nebola zabezpečená vyváženosť (umožnenie paralelnej reakcie naň). Kriváckym preto, lebo za prizvanie J..Čarnogurského do diskusie k začatému vojenskému konfliktu na UA (s prihliadnutím na splnenie tejto požiadavky) dali obratom kopačky vtedajšiemu riaditeľovi Vahrama Chuguryanovi..
Obludné manipulačné praktiky, nehorázne DVOJAKÉ rebríky zo strany politických aktivistov, naďalej zakuklených v spravodajských v štruktúrach aj novej STVR, ktorým už treba dať (konečne) posledné zbohom, p. Flašíková..
III.
PS : Venovaná psiemu kusu, ktorý vo svojej (ne)ľudskej podstate ťažko prekonať :
S otázkou:
- koľko ľudskej špinavosti musí byť v človeku, aby bez mihnutia oka, bez toho, aby sa mu ozvali posledné zvyšky cti a charakteru verejne vyhlási, že – „atentát na predsedu vlády sa politicky zneužíva proti opozícii a médiám“.
A to bez toho, aby sa mu nezodvihol žalúdok pri pomyslení, že celé roky tancovali na hrobe Kuciaka, pod egidou tejto zvrhlej, úskočnej „politickej zbrane“ zvolávali verejné zhromaždenia, volali na nich „do zbroja“, ba aj vyvolali rekonštrukciu vlády. S mravnou úchylkou navrch – keď goebbelsovsky podsúvali ľuďom naratív, že za jeho smrť je zodpovedný Smer a pravdaže cezeň priamo Fico. Počítajúc s tým, že sa z tejto podsúvanej lži stane časom pravda.
Aby sa im to v konečnom dôsledku aj podarilo cez Achillovu pätu dnešného Slovenska – ľahko ovplyvniteľné mladé prázdne nádoby, ktoré tvrdia muziku na protivládnych protestoch.
A to je to nebezpečné principiálne spojivo s Nemeckom 30-tych rokov, ten spoločný menovateľ príčin mobilizácie ľudí, vybičovania vášní, militarizácie spoločnosti a vnášania nenávisti voči „označkovaným“ cieľom útočnej a silnejúcej bezbrehej propagandy. Už len „žlté hviezdy“ chýbajú pre voličov a sympatizantov Smeru.
- vo výsledku najmä to príčinné počiatočné podsúvanie smrti Kuciaka, jeho stotožňovanie s „únosom právneho štátu“ a na tento účel hecovanie ľudí a eskalovanie (celo)spoločenského napätia, postupné prijímanie a osvojovanie si nových lží vypustených na verejnosť, o verifikáciu ktorých nemá nikto záujem; aby sme boli na konci dňa svedkami nevraživosti obludných rozmerov, v mene ktorej sú nabudení jednotlivci ochotní v mene onoho „vyššieho princípu“, presadenia „spravodlivosti“ na spôsob starovekého TÁLIA ochotní aj vraždiť..
PRETO je dnes už na mieste legitímna otázka:
Je ešte prípustné a dovolené, aby tento dobový stranícky rudiment mohol nerušene, bez morálnej a právnej zodpovednosti ďalej štvať a mobilizovať ľudí do ulíc, nihilizovať koaličné návrhy, a v konečnom dôsledku, spoločne s liberálnymi a oľanovskými „spolupáchateľmi“, už bez škrupúľ a bez obalu brojiť proti samotným základom štátu a práva na Slovensku…?
Otázka „stará“ už 20 mesiacov, adepti na „žltú hviezdu“ (ak sa im podarí doviesť túto informačnú vojnu do víťazného konca..)