Slovenská vláda položila základy prvej “no-go” migrantskej zóny. Prvé oficiálne ghetto sa rodí na Záhorí v Kútoch.
Nemienim sa zaoberať výhovorkami Mikulca, pretože na súčasnú situáciu neexistujú žiadne pádne argumenty.
Okrem faktov, ktoré boli pripravované už dlhodobo. Po tom, čo Slovensku sa podarilo odraziť rôzne ataky Európskej komisie v podobe “migračných kvót”, prijala sa nová taktika – legislatívna zmena na urovni členských štátov OSN, nelegálnej migrácie na legálnu.
V roku 2018 po prevrate navonok organizovanom Kiskom a mimovládnym sektorom, Pellegriniho vláda s Lajčákom podpísali v zastúpení Marrakéšsku deklaráciu. Aj napriek neschváleniu vládou bol o pár mesiacov v decembri 2018 odsúhlasený Globálny pakt riadenej migrácie a o dva týždne v tichosti Globálny pakt o utečencoch. Všetky tieto dohody legislatívne upravovali práve tieto procesy, ktoré nastali na Slovensku v posledných týždňoch.
Žiada sa pripomenúť Lajčákove slová, že ide len o symbolické nezáväzné dokumenty.
Už v čase prijatia dokumentov bolo zrejmé, že sú súčasťou pripravovaného plánu masívnej explózie migrantov z Afriky a Blízkeho východu do Európy, vrátane Slovenska.
Výsledkom prijatých dokumentov je, že migrantov neznámeho pôvodu nie je možné vrátiť do rodnej krajiny, ani vyhostiť, či vrátiť do miesta tretej krajiny, odkiaľ pravdepodobne prešli slovenské hranice. Štát má len jednu možnosť a to chrániť vlastné hranice, na čo v našom prípade nie je vôľa vlády. V tomto prípade Slovákom neostane iné, ako sa modliť alebo dúfať, že sa všetkým migrantom podarí úspešne prekročiť hranice a odísť.
Pretože v opačnom prípade tu všetci súčasní a tisíce ďalších ostanú a vo veľmi krátkom čase sa ocitneme v rovnakom postavení ako Švédi.
A nám občanom, ktori majú financovať tých, ktorí predtým ako nás nahradia, zanechajú spúšť v podobe znásilnených žien a detí a vyplienených miest, ostáva iba jediná možnosť.
Protestovať hlasno a všade, kde je to možné, kým je čas.
Pretože hranica času je rýchla, neúprosná a definitívna.