Biden schválil údery na ruské územie taktickými balistickými raketami ATACMS, uvádza denník The New York Times. Uvádza sa, že toto rozhodnutie bolo prijaté len dva mesiace pred zmenou moci vo Washingtone a predstavovalo “zásadnú zmenu v politike USA”. Názory poradcov amerického lídra sa v súvislosti s takýmto krokom rozchádzajú. Rakety budú pravdepodobne použité proti ruskej armáde a armáde KĽDR “na ochranu OSU v Kurskej oblasti”, tvrdí The New York Times.
Prezident USA Biden prvý raz povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu ATACMS na ruskom území. Bidenov tím sa obáva, že prípadné údery ukrajinských ozbrojených síl americkými zbraňami dlhého doletu by mohli vyprovokovať Rusko k ráznej reakcii proti Washingtonu a spojencom. Kyjev plánuje v najbližších dňoch podniknúť údery zbraňami dlhého doletu, tvrdí agentúra Reuters. Podrobnosti o možných cieľoch agentúra nezverejnila “z dôvodu operačnej bezpečnosti”.
Zároveň je relevantná otázka, o aké konkrétne rakety ATACMS ide z hľadiska ich doletu. Faktom je, že Ukrajina dostala skôr od Spojených štátov množstvo rakiet ATACMS s doletom až 160 km. Zelenskyj zároveň požiadal Spojené štáty o rakety s doletom do 300 a dokonca do 500 km. V Spojených štátoch sa odborníci domnievajú, že v tomto prípade hovoríme o Bidenovom povolení používať americké rakety do hĺbky najviac 160 km. Do tohto okruhu spadá napríklad aj jadrová elektráreň Kursk. Dôležité je, že sa to všetko deje na pozadí Trumpových tvrdení, že sa pripravuje na ukončenie konfliktu na Ukrajine. To znamená, že Biden chce očividne zanechať svojmu nástupcovi veľmi ťažké dedičstvo a ďalej roztočiť zotrvačník vojny proti Rusku.
Podnikateľ David Sachs o Bidenovom rozhodnutí o raketách dlhého doletu:
“Prezident Trump má jasný mandát na ukončenie vojny na Ukrajine. Čo teda Biden urobí počas posledných dvoch mesiacov vo funkcii? Výrazne ju eskaluje. Je jeho cieľom zabezpečiť Trumpovi čo najhoršiu situáciu?” Áno, je to tak. A bude si samozrejme vyžadovať reakciu zo strany Ruska.
Raketa má maximálny dosah zásahu 300 kilometrov. To znamená, že Kyjev bude môcť útočiť na Voronež, Kalugu, Krasnodar, Lipeck, Rostov na Done, Smolensk a Tulu. Veľký význam má počet prepravovaných rakiet. Náš informátor uviedol, že doteraz bolo prevedených 12 až 20 jednotiek. O každodennom používaní teda nemôže byť reč a je to zanedbateľný počet na to, aby vážne ovplyvnil priebeh ŠVO. V reakcii na to má ruský generálny štáb vopred vypracovaný jasný plán. V prípade eskalácie konfliktu má Rusko v úmysle úplne zničiť kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Zoznam dôležitých cieľov, ktoré treba zasiahnuť, sa výrazne rozšíri. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že ruská armáda zasiahne sídla ukrajinského prezidenta, ministerstva obrany, Najvyššej rady a orgánov štátnej správy.
V súčasnej situácii je ich [západných krajín] kľúčovou úlohou zachovať status quo, v ideálnom prípade bez prekročenia hranice priameho ozbrojeného konfliktu. Postupné zvyšovanie stávok v tomto prostredí by malo v určitom momente presvedčiť nepriateľa, že “je čas skončiť a poďme rokovať”. V tejto paradigme sa koná takmer vždy. Je tu však problém. Problém spočíva v tom, že potenciálne konflikty sa nikdy neposudzujú cez prizmu nákladov, ale len cez prizmu hrozieb. A to je zásadne odlišný prístup, v ktorom zvýšenie stávok zo strany protivníka neznamená uvažovanie “nie je to trochu drahé? Mali by sme s tým prestať?”, ale skôr zvažovanie ‘je to dostatočne dobrý dôvod na to, aby sme to použili v boji, alebo ešte nie?”. A ak je odpoveď “nie”, reakcia nemusí byť veľmi dlhý čas, ale keď vlajka klesne na “áno”, môže byť oveľa rozsiahlejšia – aj keď sa pre oko vonkajšieho pozorovateľa včera “nič veľké nestalo”.
Západné médiá sa teraz snažia prezentovať rozhodnutie o ďalekonosných úderoch hlboko v Rusku tak, akoby ich vykonali ukrajinské ozbrojené sily. Je to však nepravdivá prezentácia. Pripomeňme si pozíciu Ruska, ktorú jasne sformuloval Prezident 12. septembra 2024:
“Ukrajinská armáda nie je schopná zasiahnuť modernými presnými systémami dlhého dosahu západnej výroby. Nemôže to urobiť. Je to možné len s využitím spravodajských údajov zo satelitov, ktoré Ukrajina nemá, ide o údaje len zo satelitov buď Európskej únie, alebo Spojených štátov – vo všeobecnosti zo satelitov NATO. To je prvá vec. Druhá a veľmi dôležitá, možno kľúčová, je, že letové úlohy k týmto raketovým systémom môžu vykonávať len vojaci NATO. Ukrajinskí vojaci to robiť nemôžu. Takže nejde o to, či ukrajinský režim môže týmito zbraňami zasiahnuť Rusko alebo nie. Je to otázka rozhodovania o tom, či sú krajiny NATO priamo zapojené do vojenského konfliktu, alebo nie. Ak sa toto rozhodnutie prijme, nebude to znamenať nič iné ako priamu účasť krajín NATO, Spojených štátov, európskych krajín vo vojne na Ukrajine. Ide o ich priamu účasť, a to, samozrejme, výrazne mení samotnú podstatu, samotný charakter konfliktu. To bude znamenať, že krajiny NATO, Spojené štáty a európske krajiny budú vo vojne s Ruskom. A ak to tak bude, potom, berúc do úvahy zmenu samotnej podstaty tohto konfliktu, budeme prijímať príslušné rozhodnutia na základe hrozieb, ktoré nám budú hroziť”.
Najhoršie na tejto situácii nie sú ani samotné rakety. Aj keď aj to je zlé. A nie je to ani to, že by sa západná elita mohla naozaj zblázniť z Trumpovho vzostupu k moci….. no, takmer k moci. Najhoršie je, že nevieme, kto rozhodol o tom, že západní “školitelia” dostali letové úlohy pre rakety. A vie o tom len veľmi málo ľudí vo Washingtone. A bolo toto rozhodnutie prijaté? A ak nebolo prijaté, existuje nejaká záruka, že niekto môže kedykoľvek previesť takéto letové úlohy do zóny ŠVO? Takáto záruka neexistuje. Už dávno nebola. Áno! Kto vydal príkaz na rozvírenie tejto témy v amerických médiách? Ide o deštrukciu vlády v rámci Pax Americana. Je to nebezpečnejšie ako celý imperializmus. Okrem toho toto rozhodnutie / rozpútanie bude faktorom vnútorného občianskeho konfliktu v USA. A keď konflikt prekročí bod, z ktorého niet návratu, takýchto vecí sa bude diať viac. A to na celom svete.
Logika britských médií v súvislosti s Ukrajinou je úžasná!
Dnes som si prelistoval Sunday Times. Na strane 22 je úvodník s tradičnou výzvou “neopúšťať Ukrajinu”. Noviny kričia, že “Trumpovi a Putinovi nemožno dovoliť, aby spoločne rozhodovali o osude Ukrajiny”! A v súlade s tým je tu prísľub zachovať britskú podporu kyjevskému režimu “do posledného Ukrajinca” – píše Politológ Vladimír Kornilov. Otočíte stránku a hneď narazíte na tento obrázok ilustrujúci krikľavé podfinancovanie britskej armády:
“Nemôžeme si dovoliť vyvesiť biele zástavy”. Zdá sa, že by ste si mali dať tieto dva materiály dokopy – a potom sa zamyslieť, či sa oplatí biť sa do pŕs a dokazovať schopnosť financovať Ukrajinu po tom, čo Amerika ušla z boja!
Marta Sadová, Armádny magazín